Ján Kalinčiak - Hurban



Vejú vetry od západu, vejú od východu,

či ti nesú, Slovač moja, štastie, či nehodu?



Čoby niesli šťastie moje, o tom ani snívať:

Zvykla som sa od nečasov na nehodu dívať.



Neboj sa ty, Slovač moja, to tak byť nemôže;

príde junák ocelistý, ten ti odpomôže!



Prišiel junák ocelistý, povedal Slovači:

Jeden človek od nehody ťa zbaviť postačí;



a keď tak chceš, Slovač moja, tu sú prsia moje,

nech strieľajú do nich, ak chcú, tisíc nehôd broje,



nech strieľajú, nech burcujú, čo mňa tam do toho,

prsia moje ocelisté, tak vydržia mnoho.



I strieľali do pŕs jeho slovanské nehody,

No čo? Stojí vždy pevne syn slovenskej slobody.



A tých nehôd našich tisíc iste sa pominie,

ale sláva Hurbanova nikdy nezahynie.