Andrej Sládkovič - Lipa
Lipa naša, v bránach Slavianov kostola,
to buď aj potomkom, čo si otcom bola!
Lipa! tichým šumom zvestuj otcov deje,
že z vekov zapadlých zrodia sa nádeje!
Lipa! s výškou tvojou, s letkom tvojej vôni
k sláve neba duch náš nechže sa vyroní!
Lipa! darujže nám peň tvoj mäkkobiely,
spravíme varytá, čo by milo zneli!
Lipa! daj nám kvetu, liek z neho navarí
Boh, že zastydnuté srdce sa rozjarí!
Lipa! dajže medu, osladíme lieky,
ktorými nás prísne uzdravujú veky!
Lipa! v kôre tvojej upevníme päty,
majúce obuté nohy v pokoj svätý!
Lipa! z halúz tvojich napárame lyká,
nech roda kmeň s kmeňom svorne žiť privyká!
Lipa! v poliach našich pozakladaj háje,
že v chládku ich slávsky bojovník okraje!
Lipa! tvoje tône mohyly ovinú
tých, čo žili, mreli za svoju otčinu!
Lipa naša, v bránach Slavianov kostola,
buďže vnukom aj to, čos’ otcom nebola!