Kristus neprišiel zomrieť na kríži!

Je doslova trestuhodné a nepochopiteľné, ako môžu v ľuďoch ešte aj v dnešnej dobe niektoré náboženské dogmy doslova prehlušiť a otupiť ich osobnú schopnosť zdravého úsudku a samostatného myslenia. Býva to niekedy až tak vypuklé, že si je treba položiť otázku, či dotyční ľudia spomínanú schopnosť zdravého úsudku a samostatného myslenia vôbec niekedy mali.

No a jednou z takýchto dogiem je už ďalej neudržateľná a vykonštruovaná teória nutnej obety Krista na kríži, ktorý, ako sa všeobecne tvrdí, prišiel na zem hlavne preto, aby sa za nás takto obetoval a tým nás vykúpil.

Je to však bezprecedentný omyl, ktorý nemá obdobu! Pán Ježiš prišiel preto, aby nám priniesol Slovo, obsahujúce ľuďmi stratené Poznanie o tom, ako máme správne žiť, čiže cítiť, myslieť, hovoriť a jednať, aby sme mohli prežiť šťastný pozemský život a aby sme sa svojim bytím čoraz viacej približovali ku Svetlu.

K spáse a vykúpeniu vedie teda iba jediná cesta, spočívajúca v poznaní, akceptovaní a dodržiavaní Slova Pravdy, prineseného Ježišom Kristom. Iného spôsobu a inej cesty k vykúpeniu pre nikoho z ľudí niet! Smrť na kríži bola obyčajnou vraždou! Bolo to odmietnutie náuky i osoby Vyslanca zo Svetla! Bola to jednoducho vzbura ľudí proti ich Tvorcovi! Týmto činom nedošlo k zmiereniu Boha z ľudstvom ale naopak, Boh sa ľudstvu ešte viacej vzdialil, alebo presnejšie povedané, ľudstvo sa vzdialilo od Neho.

Pozrime sa na celú vec trošku detailnejšie a skúsme o všetkom hlbšie a hlavne samostatne pouvažovať. Židovskému národu, ako jednému z duchovne najvyspelejších národov vtedajšieho sveta bolo zo Svetla zasľúbené pozemské zrodenie Mesiáša v jeho radoch.

Úlohou a poslaním povolaného národa bolo spoznať prichádzajúceho Mesiáša, prijať jeho učenie a svojim životom ho premeniť v čin. Povolanosť židov spočívala v tom, že sa mali stať prvým národom, žijúcim podľa vôle Najvyššieho. Mali vytvoriť živý vzor dokonalej, harmonickej spoločnosti, ktorý by svojim žiarivým príkladom postupne strhol k jeho nasledovaniu všetky národy sveta. Príchod Mesiáša mal byť teda začiatkom veľkej, celosvetovej duchovnej revolúcie.

Pán Ježiš prišiel na zem budovať a nie dať sa zavraždiť. Ak by to bola totiž pravda, je namieste otázka, čo potom bolo vlastne poslaním povolaného národa? V čom spočívala jeho úloha? Vari azda naozaj v tom, že keď príde Mesiáš, budú ho nenávidieť, prenasledovať a nakoniec ho surovo zavraždia?

Určite nie, pretože niečo podobného nemá žiadnu logiku. Pojem „povolanosť“ býva totiž vždy spravidla spojený s pojmom „čin“, čiže – povolanosť k činu! Tým činom však nemala byť vražda, ale budovanie ríše pokoja a mieru na zemi.

Veď sa len napríklad pozrime, aké obrovské schopnosti má v sebe ešte i v dnes tento bývalý povolaný národ, ktorého príslušníci, ako sa zvykne vravieť, patria medzi najvplyvnejších ľudí sveta. A teraz si skúsme predstaviť, že by títo, tak mnohými darmi a schopnosťami obdarovaní ľudia, prijali Kristovu náuku, pretvorili by podľa nej vlastný život a svoje výnimočné schopnosti by využili na presadenie týchto hodnôt v celosvetovom meradle. Áno, ako by tak boli vtedy urobili, dnes už určite máme raj na zemi.

Skutočným poslaním Mesiáša bolo teda zvestovanie Slova Pravdy, podľa ktorého sa máme a musíme naučiť žiť, ak chceme dôjsť k spáse a byť šťastnými už tu na zemi. Scestnou tézou o nutnej obeti Krista na kríži bol však vo všetkých kresťanských náukách prekrútený skutočný zmyslel príchodu Syna Božieho na zem, pretože tento zmysel nespočíval v jeho obeti na kríži, ale, ako už bolo povedané, v prinesení Slova Pravdy, ukazujúceho jedinú cestu k vykúpeniu.

Veď sa len skúsme dôkladne zamyslieť nad tým, aký osobný dosah má na konkrétneho jednotlivca Mesiášova smrť na kríži? Akou formou a akým spôsobom vôbec môže byť človek prostredníctvom tejto smrti vykúpený a spasený? Táto smrť sama osebe nemôže nikomu nijakým spôsobom pomôcť, ak dotyčný nežije podľa toho, čo nám Kristus odporúčal. Jedine v život podľa jeho náuky nám môže zaručiť šťastný život na zemi a vykúpenie. Mesiášova smrť sama o sebe však na to nemá vôbec nijaký vplyv a v skutočnosti nebola nikdy Stvoriteľom plánovaná ani chcená. Ježiš nemal nikdy násilne zomrieť!

Vzhľadom k nepriaznivej situácii na zemi, spočívajúcej v odklone ľudstva od Svetla bolo samozrejme možné predpokladať úklady a nepriateľstvo voči osobe nositeľa Pravdy. Vo vyhrotenej podobe aj úklady o jeho život! S vedomým tohto rizika však aj napriek tomu šiel Kristus na zem, aby aj za cenu svojej prípadnej smrti pomohol ľuďom a ukázal im jedinú, pravú cestu k vykúpeniu.

Vražda Mesiáša však nebola nikdy Božím plánom! Bola to iba zlovôľa ľudí. Túto vraždu nemožno preto v nijakom prípade zamieňať s aktom vykúpenia.

Živým vzorom a žiarivým príkladom cesty k vykúpeniu sa mal stať povolaný židovský národ. Vzorom, hodným nasledovania! Pod vedením Mesiáša mali byť teda vybudované základy tisícročnej ríše pokoja a mieru na zemi. Povolaný národ však vraždou Krista katastrofálne zlyhal! Nespoznal totiž Mesiáša, nepochopil svoje poslanie nestal sa národom učiteľov Slova Pravdy, ani budovateľom ríše pokoja a mieru na zemi.

Iba zopár jednotlivcov, mám tým na mysli učeníkov, bolo schopných plniť túto úlohu. A pozrime sa, čo dokázali! Rozšírili Kristovu náuku do celého sveta. Predstavme si však, keby podobným spôsobom jednal a pôsobil celý židovský národ. Muselo by to byť vskutku niečo strhujúce. Niečo, čo by nevídaným spôsobom zmenilo tvár celého sveta. A presne takto to bolo zo Svetla chcené a očakávané.

Židovský národ, ako celok ale zlyhal! Nezrealizoval, čo bolo od neho očakávané! Jeho úloha zostala teda doposiaľ nesplnená. Táto nesplnená úloha však naďalej zostáva veľkou výzvou pre celé ľudstvo.

Zo Svetla bolo už vtedy, pred 2000 rokmi a doposiaľ stále je ešte je očakávané jej splnenie, pretože pre jednotlivcov niet inej cesty k spáse a pre celé ľudstvo niet inej možnosti, ako vôbec prežiť na planéte Zem.

Buď totiž spoločne dokážeme vybudovať zaľúbenú, pozemskú ríšu pokoja a mieru, v ktorej sa bude žiť iba podľa vôle Najvyššieho, alebo budeme túto, už 2000 rokov starú výzvu a úlohu ignorovať tak, ako je tomu ešte dnes, čo však bude mať za následok duchovný, morálny, ekologický a ekonomický rozvrat, ku ktorému v súčasnosti ľudstvo speje.

Slová: „Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vola Tvoja, ako v nebi, tak i na zemi“ nemali nikdy zostať „iba“ modlitbou, určenou neraz len na bezmyšlienkovité odriekavanie. Sú to slová, ktoré nám mali a neustále majú pripomínať našu veľkú, doposiaľ nesplnenú úlohu, ktorou je vybudovanie harmonickej spoločnosti, žijúcej podľa vôle Stvoriteľa, schopnej žiť na zemi ešte tisíce rokov. Dokážeme to?

M. Šupa