Televízne tváre
Pozeráte? Ja nie. Rozhodol som sa žiť život sám, nie pozerať sa, ako ho žijú iní, alebo lepšie povedané, ako za poriadne tučnú sumu predstierajú, že ho žijú. Mám jednoducho radšej reálny život ako nereálne scény a výplody fantázie. Jasné, viem čo si asi teraz myslíte... Nepozerať televíziu v dnešnej dobe? Veď televízia vám dáva tak veľa - ste informovaní o dianí vo svete, vidíte príbehy iných ľudí, môžete vidieť prírodu v krajinách, kam by ste sa nikdy nedostali, nájsť pri filme oddych i zábavu. To všetko, ba omnoho viac sa vám zdá, že získavate. Naozaj získavate? Pozrite sa na to, čo vidíte v televízii skutočne. Nie je to veľmi jednoduché, lebo stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou a ak sa človek stretáva s niečím skoro denne, prestáva to vnímať podobne ako hodiny tikajúce v miestnosti. Asi úplne neznámou vecou pre mnohých milovníkov filmov bude informácia, že ten príjemný pocit napätia a úžasu, ktorý sa dostavuje pri sledovaní filmu, nie je zadarmo. Podobne, ako príjemný stav opojenia alkoholom alebo drogou, ktorý dáva najskôr príjemný pocit, ale neskôr si ho zoberie a aj s úrokmi. Ten príjemný pocit je totiž tvorený z vašej vlastnej energie. Na príjemný pocit, ktorý zažijete počas pár momentov pri sledovaní filmu, vyplytváte obrovský potenciál duchovnej energie, ktorá vám potom v bežnom živote chýba. Už viete, prečo vás bežný život až tak veľmi nebaví a hľadáte relax a oddych pred televíznou obrazovkou? Je to kolotoč, v ktorom unavení spustíte ďalšiu sekvenciu obrázkov a prežijete znovu pár uspokojivých chvíľ, ktoré vás opäť vysajú z energie a hodia vyžmýkaného naspäť do bežného života. Nechápem, ako má televízneho diváka jeho bežný život vôbec baviť, keď v televízii je všetko také perfektné a dokonalé, bez potreby pohnúť prstom (okrem stlačenia tlačidla diaľkového...). Že ide o nereálne veci, ktoré jednoducho neexistujú, si človek často neuvedomuje a podvedome by chcel niečo také žiť aj on. Ale to sa jednoducho nedá. Veď už iba ak si chcete nájsť partnera do reálneho života, váš vkus je posunutý ideálom televíznych hercov a herečiek do nereálnej roviny ich našminkovanými tvárami a dobre zahraným správaním, ktoré by ste asi sotva mohli od nich očakávať mimo televíznej obrazovky. Vaše túžby sú prostredníctvom televízie posunuté do nereálnej roviny a bežný život sa pre vás stáva fádnejším a bezfarebnejším, lebo ho podvedome stále porovnávate s nereálnym ideálom, ktorým vás televízia ohuruje. Je to podobné, ako keď človek navykne chuťové poháriky jazyka napríklad na ochutené zemiačiky, ktoré majú umelo zvýšenú chuť. Potom sa vám chuť normálneho jedla zdá málo výrazná. Nie je to však preto, lebo normálne jedlo je málo chutné, ale preto, lebo vy ste si spálili chuťové poháriky úmyselne premrštenou chemicky vytvorenou chuťou a prirodzenú chuť už poriadne necítite. Možno to ešte pri sledovaní televízie necítite, podobne, ako keď človek necíti ťažké dôsledky fajčenia počas prvých rokov, ale keď stratíte terajšiu vitalitu, už nebudete môcť život, ktorý vám unikol nebadane pomedzi prsty, vrátiť naspäť. Pozeráte radi prírodopisné filmy a sledujete krásu prírody? Ja vidím iba človeka, ktorý sedí na dotlačenom zadku a „čumí“ do „bedne“. Vidím od žiarenia televízie vyblednutú tvár človeka, ktorému chýba dotyk skutočnej prírody, bez ktorej chradne. Ani sto prírodopisných filmov sa nevyrovná chvíľam stráveným v kráse skutočnej prírody... Zaujíma vás história a odhaľovanie záhad dávnych dôb? Nie je problém, filmové spoločnosti to pre vás vyrobia tak, aby to splnilo vaše očakávanie, a bolo to také dobré, aby vás to držalo pred obrazovkou a čakali ste na pokračovanie. Účel svätí prostriedky... Koho dnes zaujíma, že to, čo pozeráte, nie je pravda? Alebo tomu veríte? Médiám ide totiž v prvom rade o senzácie, nie o pravdu. Preto sa všetky informácie podávajú tak, aby vyzneli v prvom rade senzačne, bez ohľadu na to, či je to pravda. Takýmto spôsobom sa potom počnúc filmami a seriálmi vytvára všetko... Nehovoriac o zneužívaní médií ako prostriedku moci. Veď dokonca aj správy o súčasnom dianí sú väčšinou úplne zmenené a často ukazujú to, čo sa deje, úplne inak, ako to je v skutočnosti. Určite nechcem povedať, že televízia je iba zlá. Skutočne dobrý film môže človeka duchovne posilniť a inšpirovať, poukázanie na vážny stav životných podmienok na Zemi môže viesť k zmene, nádhera prírody môže rozochvieť človeka a podnietiť ho k jej návšteve, a reálny pohľad na minulosť môže viesť k poučeniu z nej. Koľko je však takých programov v televízii skutočne? A koľko z nich posilňuje agresivitu, strach, sexuálny pud, beznádejnosť a znečisťuje vaše vedomie nepotrebnosťami? Čas, ktorý dostal človek na život, je veľmi vzácny. Umožňuje mu získať duchovné vedomie a spolu s ním aj večný život. Svet ducha je miliónkrát zaujímavejší ako ten najlepší film. Oplatí sa vyplytvať tento čas na pozeranie do „bedne“, ktoré vlastne ducha uspáva smrteľným spánkom? | |