Dvojsečná zbraň internetu a jej dôsledky

Mnohé veci, ktoré ľudia vytvorili a vymysleli, pôsobia ako dvojsečná zbraň. Okrem úžitku im totiž prinášajú i veľa zla, ak im prestanú vládnuť. A toho zla býva niekedy naozaj až tak veľa, že má prevahu nad dobrým. Určité vynálezy teda ľuďom v konečnom dôsledku prinášajú viac škody, ako úžitku. A to nie pre to, že by boli sami o sebe zlé, ale preto, že samotní ľudia ich používajú viac na zlé, ako na dobré.

No a nejako takto podobne je to aj s používaním internetu. Na internete je možné nájsť skoro všetko. Dobré aj zlé. A človek, ktorý nie je pevne a neochvejne zakotvený v dobrom, trebárs len z obyčajnej zvedavosti skĺzne zvyčajne skôr k tomu zlému. Veď je to také ľahké! Stačí nám iba kliknúť a môžeme vidieť, alebo čítať o veciach, za ktoré sa tí, ešte menej skazení, sami pred sebou neraz hanbia, a ktoré potom vo svojom počítači radšej vymažú z histórie, aby nikto nezistil, na čo sa pozerali.

Áno, mám tým na mysli to ľudsky telesné a zmyslené, to vyzdvihovanie tela, sexuality a pudov, ktorého je na internete neúrekom, a to v rôznych formách a škálach. Začína to od článkov, obrázkov a videí zdanlivo neškodných, a ako sa vraví, iba mierne škodlivých, a postupuje to až ku veciam najzvrhlejším. A toto je iba jeden z mnohých prejavov zla, nachádzajúcich sa na internete.

Dostupnosť týchto vecí je tak jednoduchá a prostá, že je to až desivé. Niekoľkými kliknutiami sa v okamihu dostaneme bez problémov k niečomu, o čom v skutočnosti ani len netušíme, aké katastrofálne dôsledky to môže mať pre našu osobnosť.

Ak by človek spadol do kanalizácie, jeho vzhľad i vôňa by boli určite nevábne. Ak sa ale niekto zaoberá ľudskou telesnosťou a sexualitou nečistým spôsobom tak, ako je to v súčasnosti všeobecne zvykom, v takomto prípade sa vnútorne špiní a znečisťuje presne rovnakým spôsobom, ako keby spadol do kanalizácie. Iba že to nevidí a nevníma. To však nič nemení na realite.

Na Slovensku, ale aj na celom svete existujú tisícky ľudí, ktorí v niečo veria. V niečo Vyššie. V Stvoriteľa, v Boha, alebo trebárs v nejaký Vyšší Princíp, ktorý všetko riadi. Nech to už ľudia nazvú akokoľvek, základnými atribútmi toho, čo je nad nami, sú Láska, Spravodlivosť a Čistota. My sa v súvislosti s našou témou zameriame iba na jeden z nich, a síce, na Čistotu.

Zasnežená, mrazivá, trblietajúca sa a slnkom zaliata zimná krajina sa nám môže stať obrazom Čistoty, ktorá panuje vo vysokých sférach. A presne tak, ako je na bielej zasneženej pláni ľahko rozpoznateľný každý tmavý bod, nachádzajúci sa trebárs aj vo veľkej diaľke, presne tak je tomu i vo vyšších oblastiach chladnej a krištáľovo jasnej Čistoty. Ľahko a ihneď je tu rozpoznaná akákoľvek, čo i len malá nečistota. Nič, čo je hoci len trochu nečisté, nemá absolútne nijakú šancu priblížiť sa k Čistote, pretože je to okamžite rozpoznané a ihneď zatlačené späť.

Takto je to vo vyšších sférach. Čím vyššie a bližšie k východisku, k Stvoriteľovi, z ktorého všetko povstalo, tým je tam Čistota jasnejšou a priezračnejšou.

A teraz sa pozrime na našu kresťanskú spoločnosť, ktorá o sebe vraví, že verí v niečo Vyššie. Práve v uvoľnenej atmosfére rôznych neviazaných stretnutí ujdú mnohokrát ľuďom, o ktorých sme mali vysokú mienku, z úst slová, devalvujúce túto mienku a úctu voči ich osobe. Ja sám som bol napríklad dosť v pomykove, keď som sa od jedného pána dozvedel, na akom vtipe sa zo srdca zasmial istý vysoký cirkevný hodnostár. Všetko toto nemožno ani zďaleka charakterizovať pojmom čistota. Práve naopak, skôr pojmom nečistota a zvrhlosť.

Nič však z toho, čo som spomínal, sa nesmie a ani len nikdy nepriblíži do blízkosti hraníc vyšších úrovní Stvorenia, ktoré sa skvejú chladným jasom nepoškvrnenej Čistoty, kde je, ako už bolo povedané, všetko nečisté okamžite rozpoznané a odtlačené späť. Nič nečistého a teda aj znečisteného nemôže nájsť cestu nahor! Márna je viera, márne sú modlitby, márne sú prosby! Bez čistoty, bez vnútornej čistoty niet nijakého spojenia smerom ku Svetlu! A bez spojenia so Svetlom niet pre nikoho pomoci, podpory a posily. Človek zostáva vnútorne sám, odvrhnutý a opustený, bokom vo svojej nečistote. Človek sa stáva úbožiakom, vydaným napospas vlastnému, temnému osudu. Úbožiakom, kráčajúcim od jedného utrpenia k druhému. Úbožiakom, smerujúcim ku svojej konečnej záhube a zničeniu. Lebo len v Čistote je večný život! Život hodný pravého človečenstva! Všetko ostatné je iba živorenie bez vyhliadky na dlhé trvanie.

Akýkoľvek formalizmus vo viere v Stvoriteľa, alebo v nejaký Vyšší Princíp nie je teda človeku vôbec nič platný, ak sa jeho vnútro bezpodmienečne nezachvieva v čistote. Jedine čistota nášho vnútra, jedine bdelosť nad čistotou nášho vnútorného života, to znamená vážna snaha o udržiavanie čistoty myslenia a cítenia, nám môže vo svojej rovnorodosti otvoriť cestu k Výšinám. Jedine rovnaké môže byť pritiahnuté k rovnakému!

Čistota je teda bránou k Svetlu! Bránou ku vzostupu smerom k Bohu! Otvorenou bránou, cez ktorú k nám, ak sa o čistotu snažíme, môže v spätnom účinku prúdiť pomoc, podpora a posila. Toto je jediná cesta k nášmu šťastiu, mieru a spokojnosti na Zemi. A nie len na nej!

Akákoľvek, čo i len drobná a ľahkovážna nečistota nás však okamžite odsúva bokom a odstriháva od všetkej pomoci. Ľuďom na Zemi bolo preto povedané: „Udržujte krb svojich myšlienok čistý, lebo jedine takto môžete dospieť k mieru a šťastiu!“

Úzkostlivo sa preto stráňme každej nečistoty! Lebo nečistota je prekliatím tejto civilizácie. Ak sa to nezmení, stane sa nakoniec aj jej záhubou.

M. Š.