Čaro Vianoc

I keď doba Vianoc už minula, posolstvo, ktoré v sebe nesie, sa má neustále zachvievať v našich dušiach. Veď pripomenutie si tejto doby sviatočnej, v tom prežitom, má byť pomocou i pre ostatných, ktorí si už dostatočne neuvedomujú, čo nám Vianoce prinášajú.

Uvedomujeme si my, ľudia, o čo prichádzame tým, že naplno nedokážeme prežívať toto obdobie, ktoré nám je skutočne dané na pomoc? Mali by sme sa aspoň v týchto dňoch dokázať zastaviť a priviesť v sebe ten vnútorný stav radostného naladenia sa do súzvuku s tým, čím sme obdarúvaní.

To nie len my, ľudia rozumu sme obdarúvaní, ale predovšetkým je obohacovaný náš vnútorný človek, ktorý môže takto načerpať veľké posilnenie z tej sily, ktorá k nám prúdi cez Syna Božieho, a to formou umocnenej pomoci v láske. Ona nám má pomôcť zvládať všetko to, čo sa nezachvieva v harmónii s naším vnútrom, čo je spúšťané v našom okolí cez rozumové chcenie nás alebo chcenie iných ľudí.

Rozum sa tak rád obhajuje slovami o „Slobodnej vôli človeka“, ktorá mu vôbec neprislúcha. Je mu to obhajobou, ale naše vnútro nám hovorí niečo úplne iné. Ono k nám prehovára jasnou rečou citu, rečou Ducha cez prichádzajúce slová „Zastav sa človeče, je už pre teba ten najvyšší čas!“. K tomu nás nabáda toto sviatočné obdobie. To, čo je nám ponúknuté ľudským rozumom, nie je s tým v súlade.

V období, kedy nám bola darovaná Láska, a to v Tele a Slove, si Ju máme pripomínať s najväčšou vďakou v srdci. Máme si niesť jej odkaz v sebe a nezištnou pomocou ho prebúdzať i v iných.

Preto je nanajvýš dôležité vnímať reč citu a nepodliehať neustálemu zhonu alebo zakaleným jemnohmotným myšlienkovým prúdom prichádzajúcim k nám v rôznych formách. Tie sa nás snažia strhávať do tak nesmierne plytkého dennodenného prežívania v rozumových prejavoch nášho života.

A tak povrchne prechádzame obdobím Vianoc, ktoré by malo obohatiť vnútro i detských dušičiek, aj to len vtedy, ak by boli správne vedené výchovou v rodinách, ktorá sa prebudila k životu v citovom prežívaní.

Je nanajvýš dôležité nedať si zakaliť radostnosť, spočívajúcu v čistote nášho vnútra, ktorej prejavom je, do istej miery, aj obdarovávanie sa v tomto sviatočnom období.

My, ľudia, žijeme tak uponáhľaný život, že zmysel Vianoc sa nám skutočne vytráca tým, čo je nám dávané cestou televízie, rozhlasu, kín, videí, ale i inými formami zábav. Toto ponúkané, miesto toho, aby v nás posilňovalo to ľudské, to citové, spôsobuje v našom vnútri nesmierny zmätok, no zároveň i utrpenie. Veď zraňujeme našu nesmierne citlivú dušu, to skutočne živé, čo je v nás, toho vnútorného človeka, ktorý túži po neustálej láske spočívajúcej vo vzájomnom obohacovaní našich duší. Tým, že nie je správne žitá, je neustále strhávaná do rozumových foriem.

Veď láska sa skutočne nedá uchopiť do slov. Dá sa však prežívať neustále, cez naše vnútra, a tak napĺňať posolstvo Syna Božieho v zmysle slov: „Miluj svojho blížneho tak, ako seba samého“.

To je tá cesta, ktorou sa musíme uberať my, rozumoví ľudia, ak chceme chápať posolstvo Vianoc. Nestať sa ovcami, ktoré vedie do záhuby nesprávny pastier ľudských duší. Veď ako máme nazvať náš rozum, ktorý sa v dnešnej dobe tak nesmierne vypína nad ľudstvom.

J.Záň - redakčné upravené