Vyliatie Sily Ducha – Deň nepochopiteľnej milosti

Vážení čitatelia, Stvorenie, ktorého súčasťou je i naša planéta, pretrváva len vďaka stálemu prílivu životnej energie, prameniacej priamo z Prazdroja všetkého živého – zo samotného Boha. Bez tohto prílivu by musela zaniknúť a nemohla by poskytovať možnosť milostivého rozvoja ľudí v hmotných úrovniach. Obrazne povedané, „vyschla by“ podobne ako vysychá na strome jablko, ktorému bol príliv životnej sily stromu zastavený poškodením stopky. Takéto jablko potom spadne na zem do trávy a zhnije. Iste, je v ňom sila, z ktorej môže vyrásť nový stromček, ale nemožno ho použiť na prestretý stôl na občerstvenie.

Sila Božia, o ktorej je reč, prichádza na Zem neustále a možno z nej nepretržite čerpať. Avšak každoročne vždy deň pred koncom mája dochádza k jej najvyššiemu prílivu do Stvorenia. Jej následné prúdenie do Stvorenia v priebehu roka a jej dostupnosť v každom období je až prirodzeným následkom spomínaného milostiplného aktu Božej Vôle.

Človek môže prijať túto Silu v mimoriadnom okamihu vlievania do Stvorenia deň pred koncom mája len vtedy, keď je oslobodený od nízkych myšlienok a pocitov, keď dokáže svoju dušu otvoriť v tichej posvätnosti a pokore v ústrety všetkému dobrému, podporujúcemu, pomáhajúcemu. Kto sa takto otvorí, prijme pre seba toľko, že sa bude plný nadšenia radovať z krásy života. Jeho vedomie bude vysoko pozdvihnuté do sfér duchovného bytia a začne skutočne žiť. Podobne ako sa stalo v prípade Ježišových učeníkov na štyridsiaty deň po Jeho odchode, bude taký človek prežiarený nadšením a spojí sa s jedinečnými schopnosťami rôznych druhov, ktoré potrebuje na plnohodnotný život. Ľudia v jeho okolí na ňom spoznajú úžasný zázrak života – skutočné duchovné premenenie, obrátenie sa k Svetlu.

Kto sa nedokáže otvoriť, toho účinky Sily Ducha minú a on bude prázdny, aj keby sa nazdával byť naplnený po okraj duše. Predovšetkým treba dbať na to, aby si každý hľadel zachovať čistotu a nevinnosť duše, aby o Silu prosil v pokore, nie s tichou požadovačnosťou a v stave kŕčovitého úsilia. Vznešená Sila Ducha obíde toho, kto ju chce prijať kŕčovitým úsilím pre seba a sebecky ju požaduje, ale vstupuje do srdca každého, kto slobodne o ňu prosí, aby s ňou smel slúžiť Životu, hoci i z posledných telesných síl. V tomto zmysle sa napĺňajú nasledujúce slová Ježišových blahoslavenstiev: Blažení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha... Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi Zeme...

Duchovní pomocníci stoja pri každom, kto je dobrej vôle. Nabádajú ho k tichej posvätnosti a najvyššiemu možnému využitiu tohto obdobia. Sú naplnení citom oblaženia, keď človek precitne a pochopí, ale zmocňuje sa ich úzkosť a strach nad osudom ľudského pokolenia, keď ide životom ďalej tupo, bez vycítenia vznešenosti Božej milosti.

V Sile Ducha je obsiahnuté tiché, no zároveň mocné volanie každého hľadajúceho k službe vznešeným ideálom dobra. Toto volanie letí Stvorením i dnes. Avšak kto ho počuje? Kto uposlúchne jeho osudovo vážny tón?

V Sile Ducha je obsiahnutá Božia Láska, Čistota i Spravodlivosť. Preto možno právom povedať, že sa nachádzame v jedinečnom období roka pre zachovanie celého Stvorenia.

Miera nášho otvorenia sa a pravej pokory bude onedlho poznateľná podľa ovocia, ktoré budeme následne prinášať v každodennom živote. Kiež sa nemusí nikto za plody svojho životného úsilia hanbiť.

S úctou redakcia časopisu Pre Slovensko