Vykupiteľ

Medzi Svetlom a temnotami je teda nepreklenuteľná priepasť, uprostred ktorej je človek a jeho zem!

Teraz spočíva v ľudských rukách, či pôjdu v ústrety Svetlu alebo temnu, podľa druhu ich chcenia a priania. Záleží tiež, či otvoria brány a urovnajú cestu tak, aby zem zaplavilo buď Svetlo alebo temno. Sami pritom tvoria silou svojho chcenia základňu, ktorá dáva pevnú oporu Svetlu alebo temnu, a z ktorej Svetlo alebo temno môže potom viac alebo menej účinne pôsobiť.

Čím viac moci získa na zemi Svetlo alebo temno, tým hojnejšie zahrňuje ľudstvo všetkým, čo môže poskytnúť, a to dobrom alebo zlom, šťastím alebo nešťastím, blahom alebo žiaľom, rajským pokojom alebo pekelnými mukami.

Čisté ľudské chcenie zoslablo natoľko, že v prevládajúcom ťažkom a všetko zadúšajúcom temne už nemohlo poskytnúť Svetlu záchytný bod, v ktorom by sa mohlo spojiť do tej miery, že by svojou neskalenou čistotou, a tým nezmenšenou silou mohlo rozraziť temnoty a oslobodiť ľudstvo. Z tohoto novovytrysknutého prameňa Svetla by potom ľudia čerpali silu a mohli nájsť cestu nahor k svetlým výšinám.

Svetlo samo však nemohlo zostúpiť tak hlboko do špiny, pokiaľ mu k tomu nebola poskytnutá silná opora. Preto musel prísť prostredník. Len vyslanec zo svetlých výšin mohol svojím vtelením preraziť temnú stenu vytvorenú ľudským chcením a uprostred všetkého zla postaviť takú hrubohmotnú základňu pre Svetlo Božie, ktorá stojí pevne v ťažkých temnotách. Z tohoto zakotvenia potom mohli čisté lúče Svetla rozrážať a rozptyľovať temné masy, aby ľudstvo celkom neutonulo v temnotách a neudusilo sa v nich.

Tak prišiel Ježiš kvôli ľudstvu a jeho hriechu! Týmto spôsobom vytvorené nové spojenie so Svetlom nemohlo byť vďaka čistote a sile vyslanca Svetla prerušené temnotou. Tým bola ľuďom prerazená nová cesta k duchovným výšinám.

Z Ježiša, z tejto vzniknutej pozemskej základne Svetla, vychádzali teda lúče do temnôt skrze živé Slovo, prinášajúce Pravdu. Ježiš mohol sprostredkovať túto Pravdu neskreslene, pretože sám bol Slovo i Pravda.

Ľudia týmto, ako aj zázrakmi, ktoré sa zároveň diali, boli vyburcovaní zo svojich driemot. Išli za nimi a narazili na Slovo. Ale keď vypočuli Ježišom prinesenú Pravdu a premýšľali o nej, prebudilo sa časom v státisícoch prianie ísť ďalej za touto Pravdou a dozvedieť sa o nej viac. A týmto úsilím sa pomaly približovali ku Svetlu.

Týmto prianím slabli temnoty, ktoré ich obklopovali. Jeden lúč Svetla za druhým víťazne prenikal do temna, keď ľudia uvažovali o Ježišových slovách a uznali ich za správne. Okolo nich bolo stále jasnejšie a jasnejšie, temno už nenachádzalo nijakú pevnú oporu a konečne od nich celkom odpadlo, čím strácalo čoraz viac pôdy pod nohami. Tak pôsobilo Slovo Pravdy v temnotách ako klíčiace horčičné semeno a ako kvások v ceste.

A to bolo vykupiteľským dielom Ježiša, Syna Božieho, nositeľa Svetla a Pravdy.


Abd-ru-shin z diela „Vo Svetle Pravdy“