Strach

Najnebezpečnejším a u mnohých veľmi častým hosťom je strach. Čo je to strach? Prečo mu toľko ľudí tak ľahko podlieha a pod jeho vplyvom sa dopúšťa rôznych hlúpostí a chýb?

Strach je prejavom nedokonalej viery v Boha, ba dokonca pravým opakom viery, pretože ten, kto naozaj verí, nemôže nikdy pocítiť strach. Ľudia, ktorým sa slovo viera stalo skutočným životom, sú si vedomí toho, že sú pod stálou ochranou Božou a ak sa celkom vpravia do Vôle Božej, tak sa nemusia ničoho báť. Čo Boh riadi, riadi dobre. Preto sa stačí zaradiť do Jeho Vôle s úplnou dôverou, ktorá musí byť taká silná, že pred ňou neobstojí ani tieň žiadneho strachu.

Najviac a najčastejšie sa ľudia obávajú vecí, ktoré sa v skutočnosti nikdy nestanú, a preto tento strach je najzbytočnejší. Strachom nikdy nič nezmeníme, nič nedokážeme, ale môžeme ním mnoho pokaziť a stratiť.

Strach je tiež vlastnosťou, príznačnou pre slabých jednotlivcov, ktorí nedokážu správne myslieť a predovšetkým – nedokážu domyslieť veľkosť Lásky a Moci Božej, ktorá nás neustále obklopuje a sprevádza na každom kroku. Ľudia, ktorí správne myslia a opravdivo veria v Boha, nemôžu mať strach z ničoho, pretože vedia, že bez Vôle Božej sa nič nestane, že bez príčiny ich nič nepriaznivé nestretne. Vedia tiež, že pred mnohým môžu byť včas varovaní, pokiaľ ostanú bdelí. Kto koná vždy správne a poctivo zachováva Božie Zákony, má vždy čisté svedomie, a preto sa ničoho nebojí, nevie, čo je to strach. Silu mu dodáva i vedomie, že podľa zákona rovnaké priťahuje rovnaké priťahuje aj on svojimi skutkami len dobro, rovnako ako človek, konajúci zlo, privoláva k sebe zlo.

Preto – kto sa chce zbaviť strachu, musí sa v prvom rade vyvarovať všetkého zlého. Musí teda najskôr odstrániť zo svojho života všetko zlo, ktorého sa stále, či už úmyselne alebo neúmyselne, dopúšťa, aby ničím neporušoval Božie zákony a až potom môže úplne pokojne a bez strachu hľadieť v ústrety svojej budúcnosti.

Ako strach ľuďom zbytočne otravuje život, vidíme veľmi často a môžeme začať hneď u mládeže.

Poznáme nerozvážne matky a vychovávateľky, ktoré strašia svoje deti a zverencov rôznymi strašidlami, aby v nich vyvolali strach, hoci i na klamlivom základe. Aké ťažké následky má takáto pochybená výchova na deti – a mnohé z nich pociťujú jej následky aj neskôr v období dospelosti – o tom nikto neuvažuje. Takéto prestrašené deti sa boja všetkého. Boja sa zostať o samote, boja sa tmy a často prežívajú chvíle strašnej úzkosti. Z umelo vypestovaného strachu deti často veľmi vážne onemocnejú a takéto ochorenie môže mať na ne následok na celý život. Vystrašené, bojazlivé deti sa ľahko a často ľakajú a z preľaknutia niekedy strácajú i reč, začnú koktať, alebo sa u nich vyskytnú epileptické záchvaty. A pretože sa pri preľaknutí uvoľňuje ich astrálne telo, môže sa stať, že ich v tomto nebezpečnom okamihu ovládne iná duchovná bytosť. To máva vždy strašné následky, najmä preto, že lekárska veda si nevie rady s podobnými ochoreniami.

Preto nikdy deti nestrašte, ani nepravdivými príbehmi, ani inou osobou, ako sa deje v mnohých rodinách, keď dieťa niečo vyvedie. Nestrašte ich ani otcom, že ich potrestá, keď sa vráti domov. Keby ste mohli nazrieť do vnútra takého dieťaťa, uvedomili by ste si, aké pekelné muky prežíva po celý ten čas, keď so strachom očakáva otcov návrat. Ak si dieťa zaslúži trest, tak ho potrestajte sami a hneď, pretože týmto spôsobom mu nikdy neublížite tak, ako keď ho strašíte otcom.

Okrem toho je tu však aj iné, oveľa vážnejšie nebezpečenstvo, ktoré zo strašenia vzniká. Môžete tým docieliť, že týmto spôsobom otrávite dieťaťu na celý život jeho postoj voči otcovi, a veľmi často si to otec ani nezaslúži. Potom nemôže pochopiť, prečo dieťa nemá k nemu taký srdečný vzťah, ako by si prial a svojou láskou k dieťaťu aj zaslúžil a veľmi často ani nepríde na pravú príčinu, ktorá ich odcudzenie vyvolala a podporovala – t. j. ono strašenie otcovskou autoritou, strašenie otcovou prísnosťou.

Mamičky si veľmi často zariadia výchovu veľmi pohodlne. Samy sa s dieťaťom maznajú, všetko možné mu prepáčia a odpustia a keď si dieťa zaslúži potrestanie, vtedy túto úlohu prenechávajú otcovi a otcom dieťa aj strašia. Dieťa sa potom, pochopiteľne, naviaže viac na matku a otcovi sa odcudzuje, čo nie je len vina matky. Rozumný otec musí všetkými vhodnými prostriedkami bojovať proti podobnej pokrivenej výchovnej metóde. V láske k otcovi sa tým objavujú nebezpečné trhliny, ktoré rušivo pôsobia po celý život aj u detí, aj u rodičov. Dôsledky sú nedozierne a, žiaľ, spoznávané až príliš neskoro, keď sa už väčšinou nedá veľa napraviť.

Zo strachu pred otcom sa dieťa dopúšťa klamstiev a pretvárky, na svoju vlastnú škodu sa správa k otcovi neúprimne a uzatvorene, a tak veľmi často prichádza o dobré a cenné rady, ktoré by mu otec mohol dať. A týmito klamstvami, neúprimnosťou a pretvárkou si dieťa nevedomky pripravuje ťažké následky pre svoj budúci život. Mohlo by ostať ušetrené od mnohých utrpení, keby falošnou výchovu a umelo vypestovaným strachom nebolo privedené na nesprávnu cestu.

Iná forma strachu, ktorému matky pri výchove svojich detí chybne podliehajú, je prehnaný strach o ne. Neustále sa o deti strachujú, aby sa im nič nestalo, aby snáď neochoreli, a tak deti trpia týmto večným a neodôvodneným strachom matiek. Obmedzuje to ich detskú slobodu, nesmú sa napríklad hrať s ostatnými deťmi tak, ako by si priali, a to len preto, že mamička má strach, aby sa im niečo nestalo. Nesmú vysoko liezť, či už na rebrík, na strom, nesmú sa kúpať – skrátka – nesmú nič, pretože mamička sa vždy bojí.

Tieto matky samozrejme nevedia, že každé dieťa má svojho ochrancu, ktorý dieťa opatruje. Stačí len, aby pri výchove viac dbali na svoj cit, ktorý ich potom spoľahlivo upozorní, čo je ešte bezpečné a keby sa už mohlo prihodiť nešťastie. Takto však matky vychovávajú zo svojich detí zbabelých, nesamostatných ľudí, ktorí aj keď dospejú, nemajú odvahu do niečoho sa pustiť, všetkého sa boja a zostávajú vždy radšej v úzadí, odkázaní na to, aby ich viedli iní. Takíto nesamostatní ľudia ľudskej spoločnosti veľmi neprospejú, práve naopak, bývajú často ostatným ľuďom a spoluobčanom na obtiaž. A to všetko len preto, že o nich mala mamička strach a sama ich vychovala k tejto nesamostatnosti. A ona – celý život prežila len v strachu a starostiach o dieťa, ktorému tým len ubližovala a neustálym strachom otravovala života i sebe samej. Najhoršie pritom je, že ním ničomu nezabránila.

Pamätajte si, že na čo myslíme, to vytvárame alebo to privolávame. Rovnaké priťahuje rovnaké a preto, ak myslíme na nejakú nehodu či nešťastie a máme pred ním strach, oslabujeme tým svoju prirodzenú ochranu proti tomu.

Tam, kde je strach, niet viery, a kde chýba viera, nemôže sa uplatniť sila Božej moci, pôsobenie sily Ducha Svätého a bez tejto vzácnej a mocnej pomoci nemôže byť úspech nikde a v ničom.

Aj v týchto veciach sa osvedčila veľká pravda, že strachom môžeme mnoho pokaziť, ale nemôžeme nikdy nič získať.

Neustály strach matky pôsobí taktiež veľmi nepriaznivo na nervy detí, stávajú sa nervóznymi a nepokojnými. Matkin strach sa rovnako ako všetky ostatné stavy matky prenášajú na bytosti detí, a preto by sa mnohým chorobám detí dalo zabrániť, keby matky samy netrpeli nadmierou zbytočného strachu.

Strach je často príčinou rozličných chorôb, najmä srdcových a nervových porúch. Spôsobuje oslabenie činnosti srdca a tým aj časté záchvaty úzkosti, ktoré znemožňujú správne dýchanie a vyvolávajú aj rôzne iné choroby. Ak sa obávame nemoci, privolávame ju svojím strachom. Najľahšie sa nakazia ľudia, ktorí sa nákazlivých chorôb najviac boja, pretože práve strach oslabuje celý ich organizmus, ktorý potom nákaze ľahko podlieha.

Strach môže byť i príčinou smrti, a to hlavne pri operáciách.

Ľudia často používajú porekadlo „operácia sa podarila, pacient zomrel“. Hovorí sa to neprávom v ironickom zmysle slova ako posmech lekárom. Ale ak svedomitý operatér tvrdí, že sa operácia podarila, môžeme tomu veriť – a ak pacient predsa len zomrie, potom hlavnou príčinou býva často jeho oslabenie následkom strachu, ktorý prežil, kým sa na operáciu odhodlal, a ešte horšie na jeho stav zapôsobí strach, s ktorým sa po narkóze preberie k životu a od strachu potom zomrie.

O niektorých ľuďoch sa hovorí, že od strachu „stratili hlavu“, čiže stratili pokoj, nedokážu ovládať svoje zmysly. Aj v tomto porekadle je mnoho pravdivého, pretože strach podlamuje nielen naše sily, ale oslabuje i zdravie a sviežosť našej mysle tak, že nie sme schopní ani správne uvažovať. Zo strachu človek často vykoná takú nerozvážnosť a hlúposť, akých by nikdy nebol schopný vo chvíľach pokojného uvažovania.

Správne sa hovorí i to, že strach má veľké oči. Všetko zveličuje, všade pridáva hrozivé farby nebezpečenstva, predstavy, vytvorené zo strachu, bývajú desivé. Hlavne, ak nemáme čisté svedomie a upierame svoju myseľ k nejakému zlému činu, ktorého sme sa dopustili a ktorý môže mať pre nás nepríjemné následky.

Spomeňte si sami, koľkokrát v živote sa vám stalo, že keď ste sa večer spokojne uložili k spánku, vynorila sa vám v mysli nečakane spomienka na niečo zlé, nepríjemné, čo ste urobili. Snáď by to ani nebolo také zlé, keby vás zrazu nenapadlo uvažovať o tom, čo by sa stalo, keby sa niečo také stalo práve vám, alebo niekomu z vašich známych či milovaných ľudí. Potom vás uchváti strach z možných následkov a strach začne všetko zveličovať do nemožných dimenzií, pretože aj tento váš strach má veľké oči. Od strachu prežijete ťažkú noc bez spánku, a to celkom zbytočne, ako sa o tom potom sami presvedčíte. Nestalo sa nič z toho, čo vám nahnalo toľko strachu a čo vás pripravilo nielen o pokojný spánok, ale častokrát i o zdravie.

Sú známe prípady, keď takého bezsenné noci, plné strachu, priviedli človeka až k šialenstvu, a vtedy to trvá dlho, kým sú zase privedení k zdravému rozumu. Keď bol takýto nešťastník daný do ústavu pre choromyseľných, pôsobilo naňho jeho okolie tak zhubne, že sa zo svojej choroby už nemohol vyliečiť. A príčinou toho všetkého bol len jeho nevyliečiteľný, veľký strach z niečoho, pretože pri takomto strachu sa podobne ako pri silnom preľaknutí, veľkom rozčúlení či neovládateľnej ľútosti mierne uvoľňuje naše astrálne telo a do fyzického tela môže vniknúť či ovplyvňovať ho cudzia duchovná bytosť, ktorá potom celú chorobu zaviní.

Kto nepozná strach a je v každej situácii pokojný, srdečný a vyrovnaný, ten sa uchráni pred mnohým zlom, dokonca aj pred rôznymi nebezpečenstvami, ktoré sú nám stále nablízku.

Porozprávam vám, čo som sám zažil pred rokmi v Alpách. Cestoval som s dvomi priateľmi a sestrou jedného z nich. Raz sme nejako zablúdili a omylom zašli do jednej ohrady. Nevedeli sme, že o kúsok vyššie sa na kopci pasú kravy a medzi nimi jeden býk a posadili sme sa pokojne na trávu. Palice sme zabodli do zeme a prehodili cez ne svoje kabáty. Jeden z týchto kabátov bol červenkastý gumený plášť a visel trochu bokom od nás, keďže aj jeho majiteľ si sadol o kúsok ďalej. Slniečko krásne svietilo nielen na nás, ale aj na onen nešťastný plášť, ktorý pobúril býka, pasúceho sa na kopci, až do zúrivosti, takže sa rozbehol dole priamo oproti nám. V okamihu, keď sme spozorovali, v akom nebezpečenstve sme sa ocitli, dáma, ktorá bola s nami, vykríkla a od ľaknutia omdlela. Tým našu situáciu len zhoršila. Obidvaja priatelia sa začali zaoberať omletou ženou, a ja jediný som nestratil duchaprítomnosť. Rýchlo som vytrhol svoju palicu, zhodil priateľov plášť na zem a zdvihnutou palicou som sa postavil proti býkovi, rútiacemu sa na nás. Uprene som sa mu díval do očí, hrozil mu palicou a to pomohlo. Býk sa zastavil tri kroky predo mnou a na pohľad celkom pokojný sa tváril, že sa pasie. Akonáhle sa však niekto z nás pohol, ihneď vystrčil rohy proti nám a chystal sa znovu zaútočiť. Len to, že som ho svojou palicou a nebojácnosťou udržoval v stále rovnakej, síce nie veľkej, ale predsa len pre nás bezpečnej vzdialenosti, pomohlo mojim priateľom odniesť omdletú ženu z ohrady. Potom som mohol ísť aj ja, ale musel som opatrne, pomaly cúvať a palicou, zdvihnutou proti býkovi, mu stále hroziť, pretože bol stále v strehu, pripravený vrhnúť sa na mňa.

Všetko dobre dopadlo, ale aké nešťastie sa mohlo stať, keby sme všetci podľahli strachu tak, ako oná dáma. Mohlo byť po našich životoch, mohli sme ostať natrvalo poznamenaní ťažkými zraneniami.

Táto historka znovu dokazuje, že aj to najdivokejšie zviera možno skrotiť nebojácnosťou a zachovaním pokoja. Ak sa ktorémukoľvek zvieraťu, na vás útočiacemu, pozriete nebojácne do očí, urobíte z divocha hneď baránka. Ale beda, ak mu ukážete svoj strach. A ak pred ním začnete utekať, potom ste prehrali všetko a stanete sa obeťou tohto rozzúreného zvieraťa.

V horách sa stáva, že sa lesník na obchôdzke stretne s medveďom na nejakej úzkej horskej ceste, ktorá má na jednej strane hlbokú priepasť, na druhej vysoký svah hory. Z takej cesty niet kam uhnúť, niet sa kam schovať, a predsa sa takým ľuďom nič nestane, ak si zachovajú úplný pokoj. Ani strach, ani bojachtivosť nesmie medveď postrehnúť, potom si len kľudne zabručí a prejde okolo človeka bez toho, aby mu nejako ublížil. Beda však tomu, kto by od strachu stratil hlavu a vzdal sa svojho pokoja! Keby siahol po zbrani a chcel na medveďa útočiť, zle by to dopadlo. Zlo by vyvolalo zlo a pritom by človek ako slabší iste podľahol.

Preto nikdy žiadny strach, nech sa deje čokoľvek, zachovajte vždy pokoj a nechajte pôsobiť skôr lásku. Ušetríte si tým mnoho zlých chvíľ vo svojom živote.

Iný druh strachu, ktorému ľudia tiež veľmi často a zbytočne podliehajú, je veľmi škodlivý a zbytočný strach z budúcnosti. Pramení tiež len z malej viery v Boha a nič sa ním nezmení, neobráti na lepšie, ale mnoho sa ním zhorší a pokazí. Stretne vás vždy len to, čo si zaslúžite a vaša budúcnosť vám prinesie vždy len to, čo ste si sami svojím vlastným konaním pripravili. Vraďte sa plne do Vôle Božej a nemajte nikdy strach z vecí budúcich. Veď Pán jasne povedal:

„Nestarajte sa, čo budete jesť alebo čím sa budete šatiť, lebo Otec Nebeský, ktorý sa o vás stará, vie lepšie ako vy, čo potrebujete.“

Je mnoho takých, ktorí sa boja čokoľvek podniknúť, pretože ich neustále sprevádza zhubný strach z možného nezdaru. Pre takých ľudí platí staré porekadlo:

„Bez guráže sa nič nedokáže!“ alebo „S odvahou a chuťou do toho a pol je hotovo!“

Tento druh ľudí, večne oslabených strachom, za celý život mnoho nevykoná a pre ľudskú spoločnosť nie je veľmi užitočný. Strach im podlamuje vôľu a energiu, a preto aj keď majú dostatok vedomostí a schopností pre nejakú prácu, nemôžu v ničom uspieť.

Na úradoch sedí mnoho úradníkov, ktorí majú strach zo svojich nadriadených, strach, že prídu o svoje dobre platené miesto. Takí ľudia však nevykonávajú svoju prácu dobre, od strachu pracujú nepokojne, a preto robia často chyby. Svojím prístupom potom zbytočne mnohým všetko sťažujú, pretože na prvom mieste je u nich strach o dobrú pozíciu. Takýmto ľuďom pripomínam staré heslo T. G. Masaryka:

„Nebáť sa a nekradnúť!“

Nekradnúť nielen peniaze a čas, ktorý majú venovať svedomitej práci, ale tiež neokrádať druhých o vieru v Spravodlivosť, ktorá sa má tu na Zemi odrážať v každej ľudskej činnosti. Kto sa riadi týmto heslom a poctivo si plní svoje povinnosti, kto vždy dbá na to, aby bola jeho práca v súlade so Spravodlivosťou, aby svojou činnosťou nespôsobil druhým škodu a utrpenie, ten sa nemusí nikoho báť, ani svojho nadriadeného, ani kohokoľvek iného. Každému sa môže smelo pozrieť do očí, čím si získa jeho priazeň.

Takýmto poctivým vystupovaním si človek pomôže aj k rýchlejšiemu duchovnému postupu.

Ďalej je mnoho ľudí, ktorí sa boja záhrobných bytostí. Boja sa ich predovšetkým preto, že sami nevedia, že aj oni sú vlastne takými duchmi, len oblečenými do svojich tiel, a netušia ani to, že sú stále obklopení množstvom duchov, to jest duchovných bytostí, už odpútaných od svojich fyzických – hmotných tiel. Oni nám však neublížia, ak pred nimi nemáme strach, v ktorom sa ľahko odputáva naše duchovné telo. Až vo chvíli takéhoto odpútania môže do nášho tela vniknúť cudzie duchovné telo, čo máva nepriaznivé následky.

Kto nepozná strach, a najmä ten, kto sa každodenne odovzdáva pod ochranu Pána, kto má absolútnu vieru v túto mocnú ochranu, tomu nemôže ublížiť žiadny duch, ktorý sa pokúšal zviesť ho k nejakému zlému skutku. Ak ho neuposlúchneme a ak nepodľahneme jeho vábeniu, tak nám ani on nemôže ublížiť. Preto oveľa rozumnejšie ako mať strach je zachovať si vždy pokoj a rozvahu.

Rovnako zbytočný je aj strach z mŕtveho tela. Ono je predsa úplne bezmocné, bez duchovného tela, a preto aj bez akéhokoľvek vplyvu na človeka. Veď sa predsa nebojíme ani skaly, ani zoťatého stromu či mŕtveho zvieraťa, ktoré dokonca i jeme – prečo sa teda báť mŕtveho ľudského tela?

Strach, ktorému podlieha najviac ľudí, je strach zo smrti – a predsa niet žiadnej smrti, pretože náš život je večný. To, čo nazývame smrťou, je len prechod do nového života, do života duchovného. Je to naše vzkriesenie, a práve preto treba túto zmenu očakávať s úplným pokojom. Stane sa to vždy podľa Vôle Najvyššieho a vždy len pre naše dobro. Ten, kto svoj odchod očakáva bez strachu, tomu sa umiera vždy ľahko – najmä ak má čisté svedomie.

Nemajte preto ani zo smrti žiadny strach. Nemajte vôbec žiadny strach, nikdy a z ničoho a budete šťastní.

Aby ste to dosiahli, snažte sa vždy spoznávať a plniť zákony Božie, zachovajte si pokoj a mier vo svojom vnútri a nakoniec to najdôležitejšie – zverujte sa denne pod ochranu Pána s absolútnou dôverou, že túto silnú ochranu budete mať. Potom sa vás nikdy nedotkne ani tieň pocitu, ktorý by sa podobal strachu.

Ak sa úplne vložíte do Vôle Božej, budete spokojní so všetkým, čo vás z Vôle Najvyššieho postretne, a preto ani nebude možné, že by ste sa museli niečoho obávať, báť sa vecí, ktoré ešte len majú prísť. Boh vo svojej veľkej Láske a Dokonalosti riadi múdrosťou svojich Zákonov všetko tak dobre, že záleží len na nás, či budeme obdarení požehnaním, nachádzajúcim sa v týchto Zákonoch.

Len malomyseľní a maloverní si zbytočne otravujú svoj život nezmyselným strachom a pred tým nech vás ochráni poznanie Veľkosti Božej!

P.K.B. - prevzaté z www.ao-institut.sk