O búrke v jednej ľudskej hlave

Milí čitatelia, radi by sme vám priblížili poučný príbeh o jednom človeku, ktorý pod vplyvom svojich vlastných ambícii a túžbe po úspechu stratil kontrolu nad sebou samým, celkom sa odtrhol od reálneho vnímania každodenného života a napokon sa dostal do stavu, keď sa domnieva, že celý svet by mal venovať pozornosť len jeho maličkosti.

Že takého človeka poznáte tiež? Že ich z histórie ľudstva poznáte niekoľko? Áno, takýchto ľudí bolo a ešte aj je na tejto malej planéte naozaj dosť. Žiaľ, áno, takých ľudí je stále veľmi veľa.

Ale vráťme sa k onomu konkrétnemu človeku. Jeho meno nie je dôležité, pokojne ho môžeme nazvať napr. pán Piatok. Na mene v tomto prípade naozaj nezáleží. Oveľa dôležitejší je vlastný príbeh tohto pána.

Tento pán totiž po dlhom čase hľadania svojho pracovného uplatnenia, dostal do rúk materiál veľkej nadnárodnej spoločnosti, ktorá bola tak veľká, že jej zakladateľa a majiteľa pracovníci spoločnosti nikdy osobne nepoznali. Poznali však veľmi dobre jeho pravidlá, ktoré na začiatku pri založení spoločnosti zaviedol, a všetci vedeli, že tieto pravidla sú veľmi dobré, spravodlivé a podporujúce osobný rast každého pracovníka, ktorý sa poctivo a čisto snaží vo svojom každodennom úsilí pre celú spoločnosť.

Do tejto spoločnosti nastúpil aj tento pán Piatok. Bol rád, že konečne našiel svoje pravé miesto. Dostal vlastnú kanceláriu a postupne sa vypracoval na vedúce miesto jedného z pododdelení tejto veľkej spoločnosti. Zdalo sa, že všetko skvelo napreduje.

Zákazky sa plnili vždy načas a v dostatočnej kvalite a tiež spolupráca s ostatnými oddeleniami šla veselo od ruky.

Pán Piatok sa z toho všetkého veľmi tešil a ktokoľvek sa s ním stretol, povedal: „Ten pán Piatok nám žiari ako slniečko.“

Pán Piatok to všetko dobre vnímal a mal radosť, že ho takto vnímajú aj druhí ľudia, zvlášť tí jeho spolupracovníci, ktorí boli sčasti i jeho nadriadení. Bol rád, keď počul svoje meno spolu s ďalšími povýšenými. Vo svojom oddelení dostal väčšiu právomoc. Žiaril naozaj skoro ako slnko. Áno, dá sa pritom povedať, že sa skutočne začal považovať za vznešené slnko, i keď samozrejme, že len v rámci svojho oddelenia. Stalo sa pravidlom, že jeho podriadení ho počúvali a uctievali skoro ako slnečného boha.

V tom čase sa začalo v hlave pána Piatka odvíjať niečo zvláštne. Chcel stále viac a viac, chcel byť skutočným slnkom zo všetkými zásluhami a právami.

Jedného dňa prišiel na poradu s vedúcimi ostatných oddelení a povedal:

„Doteraz sme plnili len zákazky zadané len naším vedením. Mám tu plán, ako môžeme všetko zmeniť ešte viac k lepšiemu. Od dnešného dňa budem zadávať zákazky nášmu oddeleniu priamo ja sám.“

Ostatní spolupracovníci na to zareagovali:

„Ak dostaneme zákazky k spracovaniu, overujeme si najprv, či sú skutočne odsúhlasené a podpísané samotným majiteľom. Mali by ste tiež takto postupovať.“

„O to sa nemusíte obávať. To si zariadim tiež sám,“- odpovedal sebaisto pán Piatok.

Spolupracovníci na to odpovedali:

„Dobre teda, uvedomte si však, že je to vaše osobné rozhodnutie, za ktoré si ponesiete vlastnú zodpovednosť pred majiteľom spoločnosti.“

Pán Piatok sa tomu trochu povýšene usmial, a prikývol na súhlas.

Vzápätí sa pustil do práce na svojom vymyslenom projekte. Venoval mu všetky svoje sily a vyžadoval to aj od svojich podriadených.

„Po úspešnom dokončení musí moje slnko žiariť nad všetkými.“ To si opakoval vždy, keď mal ťažkosti s vykonaním svojho vlastného zadania.

„Musíme zvíťaziť, musíme to dokázať, musím žiariť ako slnko nad všetkými.“ Toto si pán Piatok opakoval stále dookola.

Ale napriek všetkému si aj ostatní spolupracovníci všimli, že pán Piatok so svojou ambicióznou zakázkou prestrelil, že precenil svoje sily aj sily svojich podriadených spolupracovníkov, na ktorých stále viac naliehal a neskôr priam kričal: „Musíte, vy mi musíte pomôcť! Je to vaša povinnosť!“

Avšak čím viac kričal, tým viac bolo zrejmé, že v skutočnosti jeho zákazka nebola nikdy odsúhlasená majiteľom spoločnosti. Nikdy nebola súčasťou celistvého, dlhodobého a múdreho plánu veľkej spoločnosti. Bolo čoraz viac zrejmé, že tejto zákazke chýbala spolupatričnosť s celkovým postupom spoločnosti.

Následkom toho boli čoraz väčšie trhliny v plnení zakázky pána Piatka. Financie potrebné na túto zákazku začali narastať neuveriteľným tempom, a nebol ani náznak na akékoľvek reálne splácanie pôžičiek, ktoré pán Piatok opakovane narýchlo dojednával.

Tak ostatní spolupracovníci a tiež jeho najbližší nadriadení vyzvali pána Piatka, aby sa zodpovedal. Mal preukázať, aké ďalšie kroky podnikne, obzvlášť aké kroky podnikne na reálne vysporiadanie finančných pôžičiek, ktoré za ten čas narástli do závratných čísiel.

Pán Piatok však nič z toho neurobil. Namiesto toho tvrdošijne trval na svojom. Nechcel pripustiť, že sa zmýlil. Pán Piatok napadol svojich spolupracovníkov i svojich nadriadených. V jeho očiach boli oni tými, ktorí spôsobili tento krach, pretože pána Piatka nenechali naďalej v jeho vlastnom sne, ale naopak, chceli po ňom z jeho pohľadu nízke, odporné veci, ako napríklad plnenie finančných záväzkov a reálne čísla o celom projekte.

Pán Piatok im ani na opakované výzvy nič nedal, pretože nikdy nič spracované nemal. Mal len svoj vlastný, z reality vytrhnutý sen, na vrchole ktorého malo svietiť veľké Slnko jeho Maličkosti. A k splneniu tohto sna sa mu teraz postavili do cesty ostatní spolupracovníci zo svojou dôslednosťou. Boli to zradcovia a škodcovia pre nádherný sen pána Piatka! Z pohľadu pána Piatka boli to len oni, kto zlyhali a zradili jeho vznešený projekt.

So svojimi vytrvalými požiadavkami na vecnosť v účtoch, poriadok a prehľad vo všetkom, čo sa týkalo projektu pána Piatka, vyzerali ako tí, ktorí chcú zničiť nielen jeho projekt, ale dokonca aj jeho samého. Zdalo sa mu, akoby ho prenasledovali zo svojimi účtovníckymi požiadavkami všade, kam sa pohne. Stáli tu i tam. V búrke, ktorá sa rozvírila jeho mozgových závitoch, boli to oni, ktorí mu zničili a pred celým svetom posmešne pošliapali jeho skvostné, jeho nádherné dielo - áno, tušíte správne, jeho megalomanský projekt, ktorý stál na neistých základoch precenených ľudských síl a finančných nákladoch.

Pán Piatok nikdy nepripustil, že by sa jednalo o nezmyselný, vo všetkých ohľadoch precenený a tým pádom k nezdaru odsúdený projekt. Namýšľal si, že on je ten, ktorý stál správne a všetci ostatní boli zlými zradcami.

Napriek tomu pocítil zvláštne obavy a cítil sa stiesnene.

Preto sa rýchle zabarikádoval vo svojej kancelárii a na akékoľvek snahy zo strany spolupracovníkov na hľadanie ďalších riešení nereagoval. So zradcami sa predsa nebude baviť!

Nevedel však, že spolu so spolupracovníkmi stojí za zatvorenými dverami i posol, vyslaný priamo od majiteľa spoločnosti, ktorý žiadal to isté, čo spolupracovníci. Žiadal predloženie účtov k spravodlivému posúdeniu. Ba čo viac, žiadal ešte objasnenie toho, ako mohol pán Piatok pri realizácii svojej vlastnej zákazky vystupovať tak, ako by bola schválená majiteľom.

Vo svojej stále narastajúcej nenávisti mal však pán Piatok v hlave natoľko rozbúrenú myseľ, že cez mračná nenávisti voči všetkým, teraz už bývalým spolupracovníkom, tragicky prehliadol i onoho majiteľom vyslaného posla, ktorého nerozumne odsunul nabok spolu so spolupracovníkmi – odsunul ho práve tam, kam si pán Piatok zaradil všetkých zradcov.

Zabarikádovaný vo svojej kancelárii, začal pre verejnosť vyhadzovať z okien svoje vyjadrenia o tom, aké nebezpečenstvo mu hrozí zo strany bývalých spolupracovníkov. Na všetkých týchto vyjadreniach však nikdy neuviedol nič tak, ako to v správnej vecnosti bolo naozaj, ale vždy podával len tie informácie, ktoré boli vytrhnuté z kontextu a ktoré boli jeho vlastnou rukou upravené do srdcervúcich textoch volajúcich o pomoc. Na prvý pohľad to všetko vyzeralo ako vierohodné materiály.

Pán Piatok chcel si získať na svoju stranu priazeň a podporu od ďalších ľudí a nerozumne sa domnieval, že tak snáď pozmení samotnú podstatu svojho zúfalého konania.

Úbohý pán Piatok!

Netušil, že majiteľ spoločnosti už dávno vedel, aké je jeho skutočné chcenie, ktoré už skôr vyklíčilo v jeho srdci – týmto chcením bola ambiciózna neukojiteľná túžba po lesku slávy, túžba stať sa v očiach svojich spolupracovníkov a najmä podriadených spolupracovníkov, oným žiarivým slnkom, ktoré nikdy nezapadá.

Vo svojom chorom zmýšľaní, pritom celkom zaslepený a na mnoho západov zatvorený vo svojej kancelárii, sa domnieval, že celý svet za dverami neusiluje o nič iného, len ako pošpiniť jeho česť a slávu. Bol to však len jeho vlastný strach, ktorý ho zaslepoval, až dospel na stupeň, keď sa napokon stal svojim činorodým životom v onej nadnárodnej spoločnosti opovrhovaným. Bol to teda on sám, kto si spôsobil vlastný pád nadol. Nakoniec klesol tak hlboko, že jediné čo šíril boli klamstvá, ktoré sám vymyslel a v ktorých nebolo jediné zrnko pravdy.

Pán Piatok taktiež netušil, že o jeho skreslené výkriky do sveta, v skutočnosti javilo vážny záujem len niekoľko málo tých, ktorí sami vo svojom srdci mali rovnaké prúdy nenávisti a namyslenosti a zverejnené vyjadrenia chceli len ďalej zneužiť k svojim vlastným cieľom

Celé toto počínanie pána Piatka takto pôsobilo len nešťastným a zúfalým dojmom.

Avšak majiteľ spoločnosti už medzitým vydal svoje rozhodnutie o spravodlivom súde tohto pracovníka. Zostávalo len otázkou, kedy bude rozhodnutie doručené.

Pokiaľ vieme, zatiaľ čo píšeme tento príbeh, čas doručenia ešte nenastal. Ale celkom určite príde. Také sú pravidlá vznešeného a múdreho majiteľa.

Tomu, aby rozhodnutie majiteľa bolo doručené a vstúpilo v platnosť, nezabráni ani zúriaca búrka v hlave menovaného pána Piatka.

A aké je poučenie z tohto príbehu?

Nech každý z nás veľmi pozorne skúma svoje srdce. Pokiaľ to dokážeme, potom vždy budeme vedieť, kedy spolupracujeme v čistom a zmysluplnom prepojení s ostatnými ľuďmi v rešpektovaní Vôle Pravečného Stvoriteľa, a kedy chceme vyzdvihnúť dielo, v ktorom sa odráža naše vlastné chcenie, naše vlastné ja.

Deliaca hranica medzi obidvoma cestami je veľmi často tenká ako vlas. Napriek tomu je jasne vnímateľná. Samozrejme len vtedy, pokiaľ ju človek chce vnímať.

Preto uchovajme v sebe len tie najvznešenejšie myšlienky a city, aby do nášho srdca nepreniklo nič nepokorné.

Poznámka – meno Piatok je vymyslené, rovnako aj obrazne popisované prostredie nadnárodnej spoločnosti. Základ príbehu však čerpá zo skutočných udalostí, ktoré sa naozaj stali.

Prevzaté z www.ao-institut.sk