Bohatstvo

Podobné je kráľovstvo nebeské pokladu skrytému na poli, ktorý človek našiel a skryl; od radosti nad ním ide, predá, čo má, a kúpi to pole.

Dnešný svet nepotrebuje hľadať takéto poklady. Má svojho vlastného boha - peniaze. Nepotrebuje ani lásku alebo šťastie - stačia mu svetské pôžitky. Aj „láska“ a „priatelia“ sa dajú kúpiť. Svedomie? Duchovno? Načo? Žalúdok to predsa nezasýti.

Takto rozmýšľa a koná dnes veľa ľudí. Zabudli však, že Boh im dal slobodu a to, čo si vyberú, to budú mať. Ak sa človek pripúta svojimi túžbami k zemi, zostane k nej pripútaný aj po smrti, neschopný návratu do duchovných svetov. Duchovná iskra, ktorá oživuje ducha, síce nemôže zomrieť, lebo je večná, no môže zaniknúť vedomie ducha, ak ho človek svojím materiálne zameraným životom nechá spať, čo sa rovná duchovnej smrti. Duchovná iskra sa od neho oddelí a vráti sa naspäť, ale bez neho. V Biblii sa o tom píše ako o vymazaní mena z knihy života. Doba, v ktorej sa majú možnosť narodiť na tejto zemi takíto duchovia, sa pomaly a isto končí a pre mnohých, ktorí tu teraz žijú, je to ich posledná šanca. Je teda obrovské bláznovstvo, ak človek vymení večný život za pár rokov pozemského užívania si, za peniaze, kariéru, pohodlie ...

To však neznamená, že je niečo zlé na tom, keď je človek bohatý. Veď ako niekomu pomôžete, alebo ako niekoho v núdzi hmotne obdarujete, keď nič nemáte? Keby sme žili podľa Božích zákonov, boli by sme všetci aj hmotne bohatí. Ježiš to hovoril slovami: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku - keď aj s prenasledovaním - domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život. Teda už teraz ponúka človeku stokrát viacej, čím vlastne človeka urobí aj hmotne bohatým. Na druhej strane však Ježiš hovoril, že ľahšie prejde ťava cez ucho ihly, ako boháč do nebeského kráľovstva. Tieto slová si zdanlivo protirečia, no iba zdanlivo. Vysvetlenie je jednoduché - byť bohatým nie je zlé, ale je veľmi zlé, ak človek na hmotnom majetku lipne a z prostriedku na život, ktorým dnes peniaze sú, sa mu stane cieľ. Tým je k mamone pripútaný podobne ako onen mladík, ktorý nebol schopný Ježiša pre svoje hmotné bohatstvo nasledovať.

Hmotné bohatstvo nemôže človeka nikdy trvalo uspokojiť. Ak splní jeden cieľ, hneď si musí nájsť ďalší. Keď získa slušné bývanie, túži po väčšom byte a keď ho má, zatúži po rodinnom dome. A keď má ja ten, chce nové auto, vilu, jachtu ... A keď už má všetko, čo sa dá kúpiť, túži po sláve, uznaní, politickom vplyve ... až nakoniec tento kolotoč naháňania sa za nezmyslami ukončí smrť. Veľakrát si takýto zberateľ vecí ani nemá čas nadobudnutý majetok užiť.

Nezhromažďujte si preto poklady na zemi, kde ich mole a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú, ale zhromažďujte poklady ducha. Lebo kde budú vaše poklady, tam bude aj vaše srdce.


Prevzaté z www.poznanie.sk