Boh sa prihovára

Muž zašepkal: „Bože, prehovor ku mne.“ A zaspieval slávik. Ale muž nepočul.

Tak muž zakričal: „Bože, prehovor ku mne!“ A naprieč oblohou sa prevalil hrom a blesk. Ale muž nepočúval.

Muž sa poobzeral a povedal: „Bože, daj sa mi vidieť.“ A jasne sa rozžiarila hviezda. Ale muž nevidel.

A muž zavolal: „Bože, ukáž mi zázrak!“ A zrodil sa život. Lenže muž si to nevšimol.

Ten muž v zúfalstve vykríkol: „Dotkni sa ma, Bože, a daj mi poznať, že si tu!“ Na to sa Boh načiahol a dotkol sa ho. Ale muž zmietol motýľa a šiel ďalej.

Cele stvorenie je rečou Božou, a ňou sa k nám Boh prihovára. Našou povinnosťou je sa naučiť rozumieť tejto reči, poznávať Zákony Božie zakotvené v stvorení a naučiť sa žiť podľa nich.

Blahoslavení čistého srdca; pretože oni Boha vidieť budú.

V týchto slovách leží všetko, i to najvyššie, čo človek dosiahnuť môže: vidieť Boha v jeho dielach. Srdce človeka musí byť čisté a jasné, ako krištáľ, aby tak žiadne zakalenie nebránilo mu vo videní. Videnie je poznávanie! Človek, ktorý je čistého srdca, dokončil svoju úlohu tu a môže potom stúpať ku Svetlu.

Z knihy Zaviate doby sa prebúdzajú - Život Ježišov na Zemi - Blahoslavenstva