Žneme, čo sme zasiali

Dcéra jedného prominentného Američana bola hosťom v programe “Early Show” a moderátorka sa jej opýtala: Ako mohol Boh niečo také dopustiť? (vzťahuje sa to na útoky z 11. septembra)

Anna Grahamová vyslovila hlbokú a rozvážnu odpoveď.

„Verím, že Boh je z toho čo najhlbšie smutný, práve tak, ako my; ale už mnoho rokov hovoríme Bohu, že má zmiznúť z našich škôl, z našej vlády a z nášho života.

A pretože je džentlmen, myslím si, že sa ticho stiahol. Ako môžeme od Boha očakávať, že nám dá svoje požehnanie a poskytne svoju ochranu, keď po ňom žiadame, aby nás nechal samostatných?

Vo svetle najnovších udalostí – útokov, streľby v školách atď. – si myslím, že to začalo, keď Madeleine Murray O’Hare (bola zavraždená, našli ju nedávno) podala žalobu na súd, pretože nechcela, aby sa v našich školách modlilo ...

...A my sme povedali ÁNO.

Potom niekto iný povedal, že by sa v školách radšej nemala čítať Biblia. (Biblia hovorí: nezabiješ, nepokradneš, miluj svojho blížneho, ako seba samého …)

...A my sme povedali ÁNO.

Potom povedal Dr. Benjamin Spock, že by sme naše deti nemali udrieť, keď sa správajú zle, preto, žeby sa ich malé osobnosti deformovali a mohli by sme uškodiť ich sebaúcte (syn Dr. Spocka spáchal samovraždu).

...A povedali sme ÁNO.

Potom povedal niekto iný, že učitelia a riaditelia nemajú naše deti radšej karhať, keď sa správajú zle. Školní administrátori povedali, že sa učiteľský zbor nesmie dotýkať žiakov, keď sa správajú zle, lebo nechceme žiadnu zlú reklamu, a nechceme byť obžalovaní! (Je obrovský rozdiel medzi karhaním, dotýkaním sa, bitím, buchnutím, ponižovaním, kopaním atď. !)

...A my sme povedali ÁNO.

Potom niekto povedal: Dovoľme našim dcéram potraty, keď ich chcú, a nemusia to ani hovoriť svojím rodičom.

...A my sme povedali ÁNO.

Potom povedal jeden múdry člen školného direktória: Pretože chlapci sú chlapci a budú to robiť tak či tak, dajme našim synom toľko kondómov, koľko chcú, aby mohli mať toľko potešenia, koľko chcú, a rodičom nie je potrebné hovoriť, že ich dostali v škole.

...A my sme povedali ÁNO.

Potom povedal jeden z našich najvyšších voliteľných orgánov, že predsa nie je dôležité, čo robíme v súkromí, pokiaľ vykonávame riadne svoje zamestnanie. A s tým poučení sme povedali, že je nám predsa jedno, čo ktokoľvek, aj prezident, v súkromí robí, pokiaľ mám zamestnanie a hospodárstvo dobre funguje.

...A my sme povedali ÁNO.

Potom niekto povedal: Vytlačme časopisy s fotografiami nahých žien a nazveme to zdravým realistickým uznaním krásy ženského tela.

...A my sme povedali ÁNO.

Potom prišiel zábavný priemysel a povedal: urobme TV show a filmy, ktoré zobrazujú vulgárnosti, násilie a sex; zložme hudbu, ktorá navádza k násiliu, k drogám, vraždám a samovraždám a diabolským veciam. A my sme povedali, že je to predsa len zábava, nemá to žiadne škodlivé následky, mimochodom to nikto neberie vážne, takže pokojne pokračujme.

...A my sme povedali ÁNO.

A teraz sa pýtame, prečo naše deti nemajú žiadne svedomie, prečo nedokážu rozlišovať medzi tým, čo je správne a zle, a prečo im je jedno, keď zabíjajú cudzincov, svojich kamarátov aj seba.

Snáď na to prídeme, keď o tom budeme dlho a intenzívne premýšľať

Myslím, že to je následok toho, že „Žneme, čo sme zasiali.“

Zvláštne, ako jednoducho vyradili ľudia Boha zo svojho života a potom sa čudujú, prečo sa svet rúti do pekla.

Zvláštne, ako naivne veríme tomu, čo sa píše v novinách, ale pochybujeme, čo nám hovorí Boh.

Zvláštne, ako ľahko posielame „vtipy“ mailom a tie sa potom šíria ako požiar; ale pokiaľ sa niekto odhodlá sprostredkovať posolstvo týkajúce sa Boha, potom si väčšina ľudí dvakrát rozmyslí, či ho má poslať ďalej.

Zvláštne, ako sa všade preberajú drsné, vulgárne, bezduché a obscénne články, ale potláča sa verejná diskusia o Bohu na školách a pracoviskách.

Zvláštne, že si robíme viac starostí, čo si o nás ľudia myslia, než o to, čo si o nás myslí Boh.

z archívu redakcie