V Lúčoch duchovnej Čistoty - 2.časť
Ako sa v súčasnosti možno spojiť s Lúčmi duchovnej Čistoty na Zemi? V ktorom období roku nastáva ich vyšľahnutie z najvyšších sfér Stvorenia, aby mohli potom trvalo prúdiť až na Zem? Nejednému z nás možno ihneď skrsne v mysli názor, že spojenie sa s Lúčmi duchovnej čistoty na Zemi je podmienené samotnou vlastnou duchovnou čistotou človeka, ktorá sa prejavuje v mnohých podobách. Napríklad myslením, povzneseným nad nízkosť akéhokoľvek druhu, snahou neubližovať iným, dbaním na každodennú telesnú hygienu a pod. Tento názor je určite správny! Duchovná čistota, prejavujúca sa v tomto všetkom, je dôležitá a je nutné zachovávať ju s najväčšou možnou prísnosťou voči sebe! Avšak aj napriek tomu je najvyšším duchovným kritériom pre spojenie sa človeka s Lúčni Čistoty niečo celkom iné - Pokorné srdce. Srdce, ktoré možno celé mesiace či dokonca roky sa borí s rôznymi pozemskými slabosťami, či pokleskami, ale ktoré sa po každom poklesku snaží s nádejou opäť rozplameniť úprimnou túžbou po všetkom, čo je čisté, dobré a ušľachtilé, až kým svoj cieľ nedosiahne. Toto je dôležité si uvedomiť, pretože Lúče duchovnej Čistoty prichádzajú na Zem síce pre všetkých bez rozdielu, no najviac ich potrebujú pre svoju záchranu tí, ktorí ešte tápajú v nečistote, hľadajúc s pokorným srdcom vlastné očistenie a znovuzrodenie. Naproti tomu možno povedať, že ak by človek aj zo všetkých síl svojej osobnosti úspešne dbal na svoju duševnú čistotu, ale pre vlastný pocit domnelej dokonalosti by zabudol na spomínané pokorné srdce, bol by v skutočnosti od všetkých milostí Svetla neúprosne oddelený a patril by k prvým, ktorí budú duchovne patriť k posledným. Žiadny človek totiž nie je taký dobrý, aby v Lúčoch duchovnej Čistoty obstál vďaka svojim zásluhám! Najväčšou prekážkou, ktorá znemožňuje človeku spojiť sa s akýmikoľvek milosťami zo Svetla, nie je teda osobná ľudská nedostatočnosť akéhokoľvek druhu, ale predovšetkým pýcha a nepokora! Nech každý, kto hľadá v živote Svetlo, dobre posvieti do zákutí svojej duše a overí si, či motívom k jednotlivým úspechom, ktoré v živote dosiahol, bola skutočne pokorná túžba slúžiť Bohu, alebo snaha uplatniť svoju osobnosť či nebodaj snaha manipulovať iných ľudí. Bez nájdenia pravdivej odpovede na túto otázku nie je duchovný vzostup možný. V náväznosti na predchádzajúce myšlienky je potrebné si uvedomiť ešte nasledovnú okolnosť. Lúče duchovnej Čistoty, prúdiace až do hmotnosti z najvyšších sfér Stvorenia, sa vo svojom účinku neprejavujú tak, že posilňujú len dobré a čisté vlastnosti v duši človeka, aby sa z nich on mohol radovať, jasajúc v ústrety Svetlu. To by bola mylná predstava, ktorá by nejedného zaskočila! Lúče duchovnej Čistoty pôsobia na všetko, čo sa nachádza v duši človeka a preto v ňom najskôr vybudia k životu i všetku nečistotu, o ktorej ani netušil, že ju v sebe má obsiahnutú. Vybudenie či vyplavenie nečistoty je však nutnou súčasťou očistného deja v duši človeka! Človek by s tým mal počítať, aby ani na okamih nezmalomyseľnel, ak spozná, že v skutočnosti nie je ani náznakom takým čistým a hodnotným, za akého sa sám pred sebou v tichu považoval. 
Pretože v súčasnosti je väčšina ľudí až príliš zanesená rôznymi nánosmi duševnej nečistoty, je skutočný príliv Lúčov duchovnej Čistoty vždy obdobím trpkého prežívania a očistného sebapoznávania. Samozrejme, len pre to, kto to chce vidieť a neuniká zbabelo sám pred sebou. Nízkosť sa musí v človeku vyžiť sama v sebe, aby následne utvorila pôdu pre začiatok výstavby nového, čistého základu duchovného rozvoja. Spomínaná trpkosť a akékoľvek príkorie, ktoré si človek zaslúžene na seba pritiahne v čase vlastného očisťovania, sú však dokonale vyvážené prídelom posily Svetla! aj v tomto vládne rovnováha a harmónia. Každý môže preto dôverovať tomu, že keď sa rozhodne pre dobro a jeho rozhodnutie bude pevné a vážne, tak nezostane v nevýhode, ktorá by mohla byť príčinou následného reptania nad ťažkým osudom. Napokon príde obdobie, kedy bude posila Svetla vyvolávať v každom len radosť a vďaku za každé poučné prežité. Prúd univerzálnej Božej Sily, v ktorom sú obsiahnuté vyššie spomenuté Lúče duchovnej Čistoty, je rytmicky vypudzovaný do Stvorenia každoročne. Pozemsky tento dej vrcholí dňa siedmeho septembra v roku. Všetko živé je vtedy naplnené nadšeným očakávaním posily pre ďalšie trvanie. Uvedený deň je dňom nepochopiteľnej Božej milosti a je dňom posvätným. Len cit človeka môže prežiť aspoň čiastočne jeho neopísateľnú hodnotu pre celé Stvorenie. Všetko rozumové je príliš obmedzené, aby sa tomu čo i len priblížilo. Nedá sa však povedať, že vytrysknutie prúdu Božej Sily je chvíľkovým či dočasným dejom, po naplnení ktorého nastáva vo Stvorení na rok stav ustrnutia. To by bol skreslený pohľad na skutočnosť, ktorá je iná, obsažná a dokonalá. Prúd Božej Sily je vypudzovaný neustále a preto tiež bez zastavenia pôsobí vo Stvorení podobne, ako pôsobí kolobeh krvi v tele vďaka rytmickej práci srdca. Avšak niekoľko stotín sekúnd, ktoré uplynú od jedného úderu srdca k druhému, aby krv mohla nerušene prúdiť, trvá v kolobehu Stvorenia až jeden kalendárny rok. Tak veľký je cyklus života ako celku vo Stvorení. Pripraviť pôdu v duši, je povinnosťou každého človeka v tomto období, pretože deň milostí sa opäť blíži. Môže byť ľuďmi prežitý všedne, avšak nie bez následkov! Môže by však prežitý i jeho zasvätením, ktoré privolá nepochopiteľné milosti do života každého. Neznalosť človeka neospravedlňuje pred zákonom ani pozemsky. O to menej duchovne pred Zákonmi Stvorenia, o ktoré je povinný sa zaujímať predovšetkým. Súvisiace články: V lúčoch duchovnej Čistoty - 1.časť Deň duchovnej čistoty - príhovor k 07.09.2008 | |