V lúčoch duchovnej Čistoty - 1.časť
Lúče duchovnej čistoty letia Stvorením a neustále pôsobia v mohutnom prúde neutrálnej Božej Sily. Toto prúdenie vytvára špirálovitý pohyb, ktorý je zákonitý, prísny a harmonický. Udržiava vo všetkom správny stav vnútorného i vonkajšieho zachvievania a je základom života. Pozemských ľudí napĺňa vytrvalosťou v každom okamihu života a pomáha im tiež upriamovať cit k predobrazom duchovného Domova. V povznesenom stave zjemneného vnímania môžu ľudia v prúde Božej Sily čerpať v každom čase inšpiráciu na múdrejšie konanie, ktorým bude povznášané všetko v okolí. Všetko živé vzniklo, aby našlo blaženosť. Dokáže to však len vtedy, keď sa dobrovoľne vradí do prúdu mohutnej Božej Sily, splynie s ním a v jeho smere pôsobí. V ňom potom cíti podporu pre svoje ďalšie trvanie a rozvoj, ako aj možnosť ľahko sa pohybovať v smere tohto prúdu, a to bez vypätia síl či kŕčovitého úsilia. Čokoľvek však začne v sebe vytvárať viaznutie prúdenia Božej Sily, musí na sebe nutne pociťovať jeho neúprosný protitlak, ktorý sa bude zvyšovať dovtedy, kým sa rušivá prekážka dobrovoľne neurovná, alebo nebude strhnutá nahromadeným tlakom. Čím dlhšie bude stáť prekážka v smere prúdu Božej Sily, tým bude jej odstránenie silnejšie, podobne ako je to v prípade tečúcej vody, ktorá každú prekážku skôr či neskôr prekoná nahromadeným tlakom. Všetko je len otázkou času a sily, ktorá bude pôsobiť na mieste rušivej prekážky. Vyrovnávanie či odstraňovanie prekážok prežívame na Zemi ako utrpenie, duševný nepokoj, tieseň, bolesť či útrapy. Dej je však vždy ten istý – miesto, ktoré je bolesťou najviac postihnuté, stálo v protismere prúdu Božej Sily a nenechalo ju cez seba voľne prúdiť, aby z nej mohli následne čerpať iné bytosti a formy života vo Stvorení. Stav viaznutia prúdenia univerzálnej Božej Sily môže byť spôsobený rôznymi príčinami, najčastejšie však povýšením ľudského „ja“ človeka a jeho vlastného dobra nad dobro celku, čo sa deje v mnohých obmenách, ktoré väčšina ľudí prehliada. Za všetky príčiny uveďme aspoň jednu, zdanlivo „najnevinnejšiu“: Človek prežije nejakú krásnu chvíľu vo svojom živote. Pripusťme, že na jej splnenie vynaložil nemálo poctivej námahy. Je náhle okolnosťami taký dojatý, že si želá túto chvíľu „zvečniť“ a zastaviť, aby nikdy nepominula. Doslova sa na ňu naviaže všetkými nitkami svojho citu i myšlienok. Ani si pritom neuvedomuje, že život je neustály pohyb, v ktorom sa všetko ustavične mení a zdanlivo sa stráca, aby mohlo prísť opäť niečo nové, iné. Týmto neuvedomovaním si princípu života, zákonite založeného na neustálom pohybe, vytvára dotyčný človek stav viaznutia prúdu Božej Sily v sebe a zároveň sa oberá o nové hodnotné chvíle prítomnosti, ktoré mu doslova pretekajú „pomedzi prsty“. V prúde Božej Sily pôsobia i lúče duchovnej Čistoty. Na rozdiel od lúčov slnka, ktoré denne oživujú hmotu Zeme, nie sú tieto žiarivé Lúče Čistoty príjemne hrejivé, ako by sme predpokladali! Práve naopak, vyvolávajú vnem chladnej, dokonca ľadovo mrazivej čistoty, ostro a neúprosne odhaľujúcej každé parenisko nízkosti akéhokoľvek druhu. Pozemsky možno priblížiť ich pôsobenie predstavou obrazu slnkom zaliatej zimnej krajiny. Slnečné lúče v nej nám umožňujú vďaka svetlu vidieť do diaľky, napríklad na štíty hôr, ale aj napriek tomu nám dáva každý nádych vzduchu prežiť až do „končekov prstov“ osviežujúcu ostrosť mrazivého prostredia, ktoré nás obklopuje. Prevažná väčšina ľudí na Zemi sa dosiaľ tušeniu toho, čo prúdiace Lúče duchovného Svetla pre Stvorenie znamenajú, ani nepriblížila, ani matne nevycítila ich posvätnú vzácnosť. Ba čo viac, ich priame pôsobenie by nik nezniesol, pretože predstava ľudí o všetkom duchovnom je v súčasnosti veľmi nízka a skreslená! S najväčšou pravdepodobnosťou by každý z nás považoval i to najmiernejšie pôsobenie spomínaných ostrých Lúčov Čistoty voči sebe za drsné, hrubo necitlivé, ohrozujúce, nepriateľské a nezniesli by sme ich. Človek, ktorý je vďaka svoje vlastnej duševnej čistote, pokore a jasnosti aspoň čiastočným prieplavom ich prúdenia je často predmetom vedomého či nevedomého napádania iných. Je považovaný za toho, kto sa odlúčil od lásky, súcitnosti a milosrdenstva. To preto, že v súčasnosti je pojem lásky znehodnotený a ochudobnený o to najcennejšie – spomínanú Čistotu, zahrňujúcu v sebe bezpodmienečne i spravodlivú prísnosť, odhaľujúcu ukrývajúce sa pareniská nečistoty. Spravodlivá prísnosť nikdy nedbá na to, čo je komu príjemné a čo prináša „pohladenie“, ale na to, čo je naozaj duchovne prospešné z dlhodobého hľadiska. Aj napriek naznačenému stavu úpadku ľudí v otázke chápania vyšších dejov, ktorý je reálne ešte horší a nikdy nemal nastať, nie je milosť Svetla Zemi a ľuďom vzdialená. Práve naopak, je stále prítomná a pripravená byť naplno zužitkovaná každým, kto nájde v sebe túžbu po duchovne bohatšom prežívaní, po vlastnom naplnení Svetlom. Ako sa v súčasnosti možno spojiť s Lúčmi duchovnej Čistoty na Zemi? V ktorom období roka nastáva ich vytrysknutie z najvyšších sfér Stvorenia, aby mohli potom trvalo prúdiť až k nám? Viac v nasledujúcej prednáške... Súvisiace články: V lúčoch duchovnej Čistoty - 2.časť Deň duchovnej čistoty - príhovor k 07.09.2008 | |