Možno zmeniť zlo na dobro?

Zlo a dobro sú pojmy vo svojej podstate také protikladné a odlišné, že sa nedajú zamieňať. Preto by sa na prvý pohľad mohlo mnohým zdať, že zmeniť zlo na dobro nie je také ľahké, ak nie dokonca nemožné. Ak sa však budeme touto otázkou vážnejšie zaoberať, musíme prísť k záveru, že túto zdanlivo ťažkú úlohu možno ľahko uskutočniť.

Ak chceme byť obklopení dobrom, aby sme mohli žiť v príjemnej atmosfére, musíme byť v prvom rade my sami zdrojom dobra. Nemôžeme čakať, kým k nám nejakým zázrakom príde samo. Vieme už, že aj keď sami nemôžeme byť tým skutočným zdrojom pravečného dobra, môžeme sa naučiť toto dobro prijímať a pre požehnanie druhých ho sprostredkovávať ďalej. Platí pri tom len jedna základná podmienka – dobro musí cez nás prúdiť nezakalene. A už narážame zdanlivo na prvé ťažkosti. Sú všetky tie rušivé zložky našej povahy, ktoré sa v nás občas prejavujú (mrzutosť, nepokoj, nedôvera, podráždenosť, sebectvo, nespravodlivosť či hnev), vhodné na vybudovanie prieplavu pre dobro? Ako ale odstrániť zo svojho vnútra všetky rušivé zložky svojej povahy? Odpoveď je jednoduchá: Treba sa vedome usilovať o to, aby sme sa stávali lepšími a lepšími, čo v konečnom dôsledku neznamená nič iné, ako vytvoriť si spojenie s Tvorivou Božou Silou, ktorá prúdi celým Stvorením a trvalo ho udržuje a oživuje. Len tak nakoniec s istotou dôjdeme do vytúženého cieľa.

Každý túži po šťastí, ale málokomu sa podarí skutočne k nemu dospieť. Najťažšie dosiahnu šťastie tí, ktorí o ňom majú nesprávne predstavy, hľadajú ho tam, kde ho v skutočnosti nájsť nikdy nemôžu, alebo dokonca blúdia tak veľmi, že ich cesta za šťastím vedie rovno do nešťastia.

Pripomínam len, že to skutočné, ozajstné šťastie, o ktoré nás nikto nemôže pripraviť, si musíme vytvoriť sami v sebe, pretože jediným zdrojom, z ktorého neovplyvnene vyviera, je pokoj našej duše, správnejšie povedané, pokoj nášho vnútra alebo ľudovo povedané – čisté svedomie.

Je potrebné dôkladne očistiť svoje svedomie od všetkého, čo nás kvôli našim predchádzajúcim skutkom ťaží, potlačiť v sebe pýchu svojho rozumu. Stručne – predovšetkým je nevyhnutné dobre poznať sám seba, aby naša úprimná snaha stať sa lepším a vystríhať sa v budúcnosti všetkého zlého, nevyznela naprázdno a mohla sa prejaviť v našich skutkoch.

Spoznať zlo, uvedomovať si zlo, potlačiť zlo v sebe – to je to najdôležitejšie, čo potrebujeme, ak chceme proti zlu bojovať a meniť ho na dobro.

Pýtate sa, ako to dosiahnuť? Nedôverujete si, že by sa vám to podarilo? Začnite tak, ako vám poradím!

Zo všetkého najskôr sa snažte získať si úplný vnútorný pokoj. Odstráňte všetko, čo by vás mohlo nejako rozptyľovať. Teraz si položte otázku: Žijem správne podľa Božích Zákonov? Splnil som si vždy všetky svoje povinnosti, ku ktorým som sa zo slobodnej vôle zaviazal? Konal som vždy s láskou, bol som vždy spravodlivý a zhovievavý k chybám druhých, zachoval som vždy rozvahu, nekonal som azda unáhlene, keď sa mi stalo niečo nepríjemné?

Ďalej uvažujte nad tým, či na niekoho nepozeráte so závisťou, či vo vás nie je nenávisť voči niekomu, či ste schopný odpustiť aj svojím nepriateľom a podať im ruku na zmierenie, či nie ste domýšľaví, pyšní, klebetní. Nakoniec sa zamyslite aj nad svojimi sklonmi, či vo vás nie je napríklad sklon klamať, či ste niekoho nepodviedli, aby ste sa nepoctivo obohatili.

Pri týchto úvahách sa pred vami určite vynorí celý rad ďalších vašich chýb, pokleskov a hriechov, ktoré by ste pred ľuďmi iste radi skryli, ktoré však nikdy neskryjete pre svojím svedomím. Preto nemá zmysel viac váhať a s pevným odhodlaním môžeme prikročiť k tomu, aby ste všetko zlo, ktoré vo vás dosiaľ žilo, premenili trvalým úsilím na dobro.

Vo vašom očistenom a všetkého zla zbavenom vnútri usídli sa mier a s ním aj duch Kristov; vaše vnútro bude ich trvalým príbytkom! Aby svetlo poznania mohlo vniknúť do vášho vnútra, vyčistite si aj okná svojho srdca, ozdobte tento budúci príbytok pokoja láskou a ušľachtilými skutkami, buďte pripravení na každú obeť pre dobro svojich blížnych, aby ste sa stali takými, akými si vás želá mať Boh.

Ak snáď cítite, že na to nie ste dostatočne silní, ak sa vám zdá, že nie ste schopní prijať Kristovho ducha a trvalo si ho udržať, tak proste Boha v modlitbe, aby vám pomohol stať sa lepšími.

„Pane, Ty, ktorý v Láske a Múdrosti všetko zrieš, bez Teba nedokážem nič. Prosím Ťa, Pane, pomôž mi naučiť sa vždy spoznať Tvoju Svätú Vôľu, aby sa v mojom vnútri mohol usídliť pokoj a aby som žil Tebe ku cti a druhým pre radosť!“

Verte skalopevne, že ak bude vašu vieru sprevádzať aj úprimná vôľa splniť to, čo v slovách modlitby a prosby zároveň vyslovujete, Boh vám prostredníctvom svojich zákonov pomôže.

Buďme si predovšetkým istí, že žiadna úloha Bohom nám daná nie je nad naše sily, nie je pre nás nevykonateľná, neuskutočniteľná. Nepochybujte preto ani o tom, že by ste azda ani nedokázali potlačiť všetko zlo, ktoré je vo vás, že by ste nestačili svojimi silami na prekonanie všetkého zla, existujúceho okolo vás. Nepochybujte o tom, že ho premôžete, dokážete mu čeliť a zvíťaziť nad ním! Vaše sily na to stačia!

Ak sa chcete vydať do boja proti zlu, tak si pripravte ako zbraň, ktorú nikdy neodložíte a ani na chvíľu neopustíte – veľkú, čistú lásku, mravnú silu, pokoru, pokoj a rozvahu. Toto sú vaše zbrane, ktorými v každom prípade nad zlom zvíťazíte.

Nepokoj a rozčuľovanie znamená vždy len oslabenie, ktorým nič nezmôžete. Naopak, pokoj, ktorý bude úplne napĺňať vaše vnútro, bude pre vás takým účinným pomocníkom, že sa pod jeho vplyvom každé zlo premení na dobro. Bude vás chrániť od všetkých chybných zásahov, vždy vám dobre poradí a privedie vás k správnym rozhodnutiam v pravej chvíli. A tento pokoj, ktorý nič nenaruší, pokoj, ktorý nemôže byť nikým ohrozený, môže mať v sebe každý. Treba len chcieť a v tomto chcení sa naučiť sebaovládať, aby prudké výbuchy predošlej nedisciplinovanosti nemohli narúšať váš pokoj. Aj keď to zo začiatku bude pre vás znamenať premáhanie, časom vo vás pokoj nadobudne takú prevahu, že bude pre vás nepochopiteľné, prečo vás predtým toľko maličkostí dokázalo vyviesť z miery, keď dnes tie isté veci prejdete bez najmenšieho vzrušenia.

Predstavme si napríklad rodinný kruh, kde syn, dcéra, matka alebo otec robí niečo, čo ostatným nie je vhod. Často dochádza k prudkým výbuchom a hádkam, v ktorých sa často stane niekomu krivda. Ak si ten, ktorému bolo trebárs aj ublížené, dokáže zachovať pokoj a rozvahu, tak nevybuchne hneď, aby zlo odplatil zlom, ale povie si: „To zlo dnes zase medzi nami vyvádzalo, skúšalo nás! Jeho pokušeniam podľahol ten, kto mi ublížil, inak by ani nebol schopný ublížiť mi!“ S týmto vedomím ho poľutuje, a pretože ho má rád, odpustí mu a nehnevá sa na neho. Ak sa niekto potkne, je mojou povinnosťou zdvihnúť ho a svojou láskou, ktorá môže odrážať spravodlivú prísnosť, mu pomôcť.

Keby sa však ten, ktorému niekto ublížil, hneď rozčúlil a stratil pokoj a rozvahu, podľahol zlosti a uľavil si výčitkami, situáciu by to len zostrilo a nebezpečenstvo nového zla by len narastalo. Ten, ktorý bol rozčúlený, predráždený ako prvý, mohol by si veľmi ublížiť tým, že by sa dopustil nového a ešte horšieho zla, ktoré by sa nedalo už tak ľahko odstrániť a napraviť.

Každý, kto sa dopúšťa nejakého bezprávia, niekomu krivdí alebo ubližuje, dopúšťa sa skutku naozaj zlého a zasluhuje si skôr poľutovanie ako nenávisť. Hľadajte radšej, čím by ste mu v jeho situácii mohli pomôcť, či by nebolo možné nabudúce takémuto konaniu predísť. Nikdy však nevynášajte na ním svoj rozsudok. Mohlo by sa stať, že by váš rozsudok nebol spravodlivý, čím by ste sa dopustili nového zla.

Preto nám aj Ježiš radil a odporúčal, aby sme nesúdili, ak nechceme byť sami súdení, aby sme odpúšťali aj svojim nepriateľom. Ak odpúšťame tým, ktorí nám ublížili a namiesto nenávisti k nim vysielame lásku, pôsobíme vždy blahodarne a mnohým, vo vnútri dobrým ľuďom môžeme napomôcť stať sa lepšími. Len láska môže vykonať taký veľký zázrak. Týmto spôsobom nielen môžeme, ale aj máme zachraňovať blúdiacich a pričiniť sa o to, aby zlo bolo premieňané na dobro.

Keby najmä ženy konali podľa tohto návodu, presvedčili by sa samy, ako sa vďaka ich láske muži menia. Ovplyvnení touto láskou, vysielanou k nemu, stali by sa lepšími a v každej rodine by bol pokoj a trvalý mier.

Ľudová múdrosť správne hovorí, že je v moci ženy urobiť z domácnosti buď raj, alebo peklo. Veď ženina láska je schopná premeniť akokoľvek hrubú podstatu muža na ušľachtilejšiu a čistejšiu bytosť, a tak premeniť zlo, v ňom pôsobiace, na dobro. Týmto spôsobom sa žena sama nielen uchráni pre novým zlom a sama nielenže nezhreší, ale vykoná záslužný čin, to znamená, vytvorí nové dobro, ktoré potom pre život oboch prináša blahodarné ovocie.

Láskou môžeme takto zlomiť každé zlo, potlačiť ho, prerušiť jeho pôsobenie, kým sa nakoniec nepremení na dobro, na to dobro, ktorému nás tak príkladne učil Ježiš Kristus.

Snáď niet na svete jediného človek, ktorému by nebolo niekedy ublížené, či už nejakým zlým skutkom, alebo klebetou. Každý mal už neraz príležitosť pocítiť sám na sebe ľudskú zlobu, avšak každý sa s ňou dokáže vyrovnať inak a inak znášať jej účinky. Kto dokáže odpúšťať a namiesto nenávisti všetko splácať láskou, kto sa dokáže aj v hneve ovládať tak, aby zlé nesplácal rovnakým zlom, ten je na najlepšej ceste k tomu, aby dokázal zlo premieňať na dobro.

Pokúste sa o to tiež! Uvidíte, že ak sa budete naozaj usilovať, aj vám sa podarí nájsť v sebe toľko sily, pokoja a rozvahy, aby ste boli pred účinkami všetkého zla uchránení. Vytvoríte si zo svojho pokoja ochranný kruh a cez túto hradbu pokoja nebude môcť prekročiť a do vášho vnútra vstúpiť žiadne zlo, nič nebude môcť preniknúť tak blízko, aby sa vás mohlo nepríjemne dotknúť, nič nebude mať tú moc a silu, aby vám ublížilo. Pred týmto ochranným kruhom sa zastaví všetko zlo, vy budete môcť jeho príchod vopred spozorovať a nepripustíte, aby vniklo do vášho vnútra. Tak zabránite zhubnému pôsobeniu zla vo vašom vnútri a ušetríte si tým veľa bolesti. A ak budete pritom aj zhovievaví a popri zhovievavosti aj spravodliví k tomu, kto vám chcel ublížiť a ak mu budete vedieť s láskou odpustiť, dočkáte sa toho, že nebudete mať žiadneho nepriateľa, pretože všetko zlo budete meniť na dobro.

Veď každý človek, ktorý druhým spôsobuje zlo a ubližuje iným, sám veľmi blúdi a robí chyby. Taký človek nepotrebuje výčitky, dohováranie alebo pomstu. On viac ako ktokoľvek iný potrebuje vašu pomoc, prejav vašej lásky, aby zlo ním spáchané nevyvolalo opäť nové zlo v nás, ale bolo vašou láskou, spravodlivosťou a odpustením premenené na dobro.

Ak sa vám niekedy podarí takto premôcť zlo láskou, poďakujte sa potom Stvoriteľovi za to, že k vám bol milostivý a dal vám toľko sily, pokoja a lásky, že sa vás zlo, vyslané proti vám, nemohlo ani dotknúť a ublížiť vám.

Naučiť sa a vedieť odpúšťať viny druhých znamená pre nás krok k dokonalosti, o ktorej dosiahnutie sa musíme usilovať všetci. Ak odpúšťame svojim nepriateľom a prosíme za nich, aby im bolo odpustené, napĺňame tým len Zákon Boží, pretože týmto spôsobom splácame zlo dobrom. Touto premenou zla na dobro otvárame dokorán svoje vnútro i svoje srdce príchodu Svetla, ktoré v nás môže trvalo pôsobiť. Jeho pôsobenie v nás bude také silné, že budeme schopní ovládnuť samých seba natoľko, aby sme sa sami ničoho zlého viac nedopúšťali. Ono nás potom povedie najistejšou cestou k svetlým výšinám.

Ak bude mať čistá – nezištná láska miesto v našom vnútri, bude z vás neustále vyžarovať a vy ňou budete oblažovať každého, s kým sa stretnete. Ostatnými vás budú milovať, budete pre všetkých žiarivým príkladom, a to predovšetkým preto, že budete všade okolo seba šíriť lásku a Boží pokoj a mier, budete učiť svojich blížnych, ako ľahko možno meniť zlo na dobro. Cez vás sa bude prejavovať tá pravá ľudskosť, ktorá je základom pravého, čistého kresťanstva, ktoré založil a šíril Ježiš Kristus.

Spomeňte si, ako sa vo svojich počiatkoch šírilo kresťanstvo! Boli to spočiatku predovšetkým prejavy najčistejšej ľudskosti, mravnej sily a veľkej čistej lásky tých niekoľkých jednoduchých ľudí, ktorých si Ježiš vyvolil za svojich spolupracovníkov a nasledovníkov. Oni boli prvými bojovníkmi proti zlu a v podstate sa tiež usilovali v prvom rade o to, aby zlo menili na dobro. Ich prostá bytosť bola najschopnejšia prijímať Pravdu a túto Pravdu odovzdávať druhým, ktorí ju šírili opäť ďalej a ďalej. To skutočne boli začiatky kresťanstva, ktoré sa potom rozrástlo do obrovských rozmerov, až kým sa nakoniec toto veľké učenie lásky rozšírilo po celom svete. Škoda len, že čím viac sa kresťanstvo vzďaľovalo od svojho základného kameňa, od pôvodného prameňa, z ktorého vytrysklo, tým viac sa oslabovala pravá ľudskosť, ubúdalo lásky, ktorá bola podkladom pôvodného Kristovho učenia, pomaly sa strácali paprsky pôvodného veľkého Svetla Pravdy, hlásanej Ježišom a do pšenici sa primiešalo mnoho kúkoľa.

Namiesto lásky rástlo sebectvo, ktoré pohlcovalo pôvodnú čistú ľudskosť a znova sa rozrastalo zlo, ktoré chcel Ježiš učením Lásky z ľudskej spoločnosti odstrániť. A práve preto, že sa zlo znovu tak rozšírilo, je potrebné sústavne a vedome ho meniť na dobro, aby zla ubúdalo a na jeho mieste sa mohla opäť rozrásť a naplno rozvinúť tá čistá, pravá ľudskosť, ktorej základ položil Syn Boží, Ježiš.

Buďte aj vy pomocníkmi vo vinici Pánovej! Šírte pravú, čistú ľudskosť predovšetkým svojím príkladom. Snažte sa čo najpoctivejšie meniť zlo na dobro. Tým aj ostatné zlo postupne stratí klíčivosť a nové zlo sa už nebude rodiť. Staré zlo vrcholí teraz vo svojej mohutnej sile, aby prejavilo všetky následky nášho konania, otriaslo nami, vyburcovalo nás z našej doterajšej ľahostajnosti, s akou sme sa mu podrobovali. Vzchopme sa preto! Snažme sa svojou láskou zmierniť následky zla, pôsobiaceho doteraz! Snažme sa všetci premieňať zlo na dobro a svojou mravnou silou, čistou a veľkou láskou budujme pravú ľudskosť!

Boh nám k tomu pomáhaj!


P.K.B. - prevzaté z www.ao-institut.sk