Horal

Horské štíty nikdy nebývajú posiate ľuďmi. Vydriapal som sa na veľa vrchov a väčšinou som bol sám. Prečo? Pretože je to ťažká práca a nie veľa ľudí sa chce namáhať.

Na vrchu je viac svetla. Dlho po tom, čo sa dolina ukrýva vo tme, tam hore ešte vidno slnko.

Dolina je často pohrúžená do tmy - plná ľudí a vecí, ale obyčajne v tme.

V horách je chlad a vietor, ale strhujúco krásne. Keď sa chceš vyšplhať na vrchol, musíš byť presvedčený, že stojí za to dať i život.

Každá hora, Hora tohto život, Hora úspechov, Hora prekážok, Hora ťažkostí - ak sa chceš na ňu vyštverať, musí byť hodna toho, dať za ňu život, nastaviť čelo vetru a chladu, ktoré predstavujú prekážky osudu.

Len priekopníci sa štverajú na vrcholy - ľudia, ktorí chcú urobiť čosi, čo pred nimi nik neurobil. Ľudia, ktorí sa chcú vymaniť z davu ponad to, čo už je urobené a dosiahnuté.

Priekopníci musia mať:

Predstavivosť - aby zbadali to, čo nik iný nevidí

Vieru - aby verili vo veci, v ktoré iní neveria

Iniciatívu - aby to skúsili ako prví

Odvahu - aby vládali vec dotiahnuť dokonca.

Na vrchu máš dojem, že žiješ vo večnosti.

Vidíš svet z naozajstnej perspektívy, úsek za úsekom na dobývanie, a svet z horizontu, ktorý vyrastá nad horizont iných. V doline upadáš do davu, starostí a materializmu a nevidíš nič poza čas, stvorení a predmetov, existujúcich v čase, ktoré skoro pominú.

Človek vládne doline.

Ľudia, žijúci v doline, si myslia, že oni sú bohom a vládnu sami. Sú presvedčení, že už nepotrebujú Boha, aj zabudli, že je Boh a už nepozerajú nahor.

V horách vládne iba Boh.

V horách vidíš vzdialené štíty, ktoré ešte možno dobyť, ďaleké doliny, ktoré ešte treba prejsť. Vidíš to, čo ľudia z dolín nikdy nezbadajú a dokonca ani neporozumejú.

Vyšliapané cesty sú pre unavených. Ale horské štíty pre priekopníkov.

A čo počuješ na vrchu? Počuješ to, čo sa šíri echom o celom svete

Čo počuješ v tichu? Počuješ šepoty, ktoré zmenia beh dejín.

Najkrajšiu kázeň všetkých čias, „Kázeň na vrchu“, povedal Ježiš Kristus, najväčší Horal - hŕstke horalov. On sa vyštveral potom na svoju poslednú horu, Kalváriu, Golgotu a tam v samote umrel...

Učeníci po „Kázni na vrchu“ zišli dole a zmenili svet. Už nikdy neboli tými istými ľuďmi ako predtým. Čo zmenilo tých, ktorí zmenili svet?

Počúvanie Božieho hlasu, ktorý ich učil niečo iné, ako to, čo sa hovorí na doline.

Život je na vrchu. Utekaj z doliny.

Z archívu redakcie