Deň duchovnej čistoty

príhovor k 07.09.2008


vyslanci čistoty

Pozerám sa...

Vidím ulice, davy ľudí, ženúcich sa ulicami, naplnených myšlienkami na prácu, starosti, finančné príjmy, nákupy, módu. Vidím otcov i matky, uponáhľane vláčiacich za sebou svoje deti, hľadiac pritom na ich sporo odeté telá. Kladiem si otázku: „Je to naozaj vzor ušľachtilého života, ktorý v nás chce vidieť Pán svetov?

Aj napriek smútku v duši, ktorý vyvoláva pravdivá odpoveď na túto otázku, možno pozorovaním života v prírode pochopiť, že On na nás vo svojej nepochopiteľnej Láske nezanevrel. Stále nám dáva spolu s východom slnka nové dni na nápravu, precitnutie a pochopenie.

A nielen to, vždy v presne určenom období roka vysiela do celého Stvorenia (teda i k nám na Zem) oživujúce prúdy Sily duchovnej Čistoty, ktoré podobne ako krv v tele dávajú možnosť vývoja a života na Zemi.

Je to 7. september a je právom nazvaný dňom duchovnej Čistoty. Kto duchovne otvorí v detskej čistote citov svoje srdce, môže sebou nechať preniknúť jeho nádherné, krištáľovo svieže a iskrivé lúče. Lúče Čistoty, ktoré odhalia každú faloš i sebectvo a pretvoria ich na silné vlastnosti verných, Bohu milých ľudí.

Každý sa môže vedome na tento deň a jeho bohatstvo pripraviť, nielen pozemsky (úpravou bývania či pracovným pokojom), ale predovšetkým duchovne. Upokojením svojich rozvírených myšlienok, zmierením sa s neprajníkmi v sebe samom a vytvorením priestoru pre pokoru. Pokoru, ktorá odhaľuje bezvýznamnosť mnohých „veľkolepých“ diel a vyzdvihuje veľkosť tých najmenších činov, konaných z lásky, na najvyššie miesto.

Veniec duchovných bielych ľalií bude ozdobou každej ženy, ktorá sa vedome pripraví a otvorí tomuto požehnaniu Čistoty. Jej duch bude žiariť viditeľne navonok nie vyumelkovanou, ale pravou krásou hrdej ženy.



Stvoril Si môjho ducha z diamantu

a ja ho budem brúsiť, pilovať a leštiť

až kým z neho nevykrešem trblietavý briliant.

A jeho jas sa zaiskrí uprostred temnôt.


Urobil Si môjho ducha ako zlatonosnú rudu

a ja ju budem triediť, taviť a zlievať

až kým z nej neodlejem čisté zlato.

A jeho rýdzosť sa zaleskne uprostred falše.


Namiešal Si môjho ducha z kremenného piesku

a ja ho budem topiť, prežhavovať a žíhať

až kým z neho nedostanem priehľadný krištáľ.

A jeho čistota zasvieti uprostred špiny.



Súvisiace články:

V lúčoch duchovnej Čistoty - 1.časť

V lúčoch duchovnej Čistoty - 2.časť