Znovuzrodenia

Človek so svojím jednostranne prepestovaným rozumom sa rád oddáva pôžitku poznania, pričom pravé Poznanie, skutočná Múdrosť a Pravda nepochádza od neho. On z nej môže iba čerpať alebo sa ju snažiť napodobniť.

Žiaľ, pre svoj pád do hriechu nedokáže už oceniť ani nádheru spočívajúcu v jednoduchosti. Výsledkom jeho namáhavého učenia nemôže byť predsa niečo, čo dokáže pochopiť aj dieťa! Skutočná Pravda je však jednoduchá, natoľko jednoduchá, že jej pochopenie nevyžaduje namáhavé štúdium cudzích názorov. Vyžaduje len bdelý pohyb ducha, prežívajúceho život tak, že dokáže vnímať súvislosti vo všetkom, čo sa okolo neho deje a čo sa ho dotýka.

Všetko múdre a dokonalé pramení z jediného Zdroja múdrosti a dokonalosti - zo samotného Stvoriteľa. Čím viac sa k Nemu svety približujú, tým sú nádhernejšie a dokonalejšie, takže v nich vládne o to väčšia radosť a harmónia. My ľudia sme uspôsobení tak, že pri dosiahnutí istého stupňa čistoty a vnútornej prežiarenosti, ku ktorej nám pomáha napríklad modlitba, je náš duch schopný vystúpiť do vyšších úrovní, odkiaľ môžeme v inšpiráciách čerpať múdrosť a predobrazy, ktoré v týchto sférach pulzujú. Človek je povinný načerpanú múdrosť a nádheru prenášať potom na Zem a tam ju postupne pretvárať na obraz nášho skutočného domova - duchovného Raja.

Nám však ovocie zo "stromu poznania" zachutilo, až sme sa stali na ňom úplne závislí. Utvrdili sme sa v domnienke, že sídlom zdroja poznania je náš pozemský rozum. Prestali sme tak čerpať z pravého Zdroja a svojou pestovanou márnomyseľnosťou, domýšľavosťou, duchovnou pýchou a lenivosťou, strhávajúcou nás neustále nadol, sme si rúhavo zasypali predurčenú cestu, vedúcu do nášho duchovného domova.

Následky tohto zlyhania sú pre nás hrozivé. Vo všetkom, teda i v otázkach viery sme sa odchýlili od Pravdy! Veď Ježišove slová o nutnom znovuzrodení v Duchu, teda v Božej Vôli, neznamenajú nič iné ako nutnú požiadavku našej úplnej vnútornej premeny! Na cestu hore si nesmieme ponechať ani len zrniečko toho, čo sa nezhoduje so Stvoriteľovou Vôľou.

To je pre nás to najťažšie. Aké ťažké je zmeniť čo len jedinký nesprávny názor! O to viac, ak jeho šíreniu venoval človek väčšinu svojho doterajšieho života. Svedčia o tom odveké spory medzi náboženstvami, medzi „veriacimi“ a „neveriacimi“, ako aj medzi ľuďmi podobného zmýšľania, vyvolávané náboženským fanatizmom a slepou vierou ľudí. Každý to vie lepšie, ako ten druhý... preto vzdorovito zotrváva na tom, čo jeho rozum považuje za správne. To, čo tak veľmi v dnešnom svete chýba, čo je pre ľudí najpotrebnejšie, je pravá pokora! Ona jediná by dokázala pomôcť človeku obnoviť spojenie s pravým zdrojom Poznania a tým nadviazať aj dávno stratené spojenie s Rajom.

Už pred dvetisíc rokmi boli ľudia na Zemi natoľko zapletení do falošných názorov, že pre nikoho z nich nebolo možné nájsť stratenú cestu späť. Svetlo, ktorého stelesnením bol sám Boží Syn, muselo za nesmiernych obetí prísť až sem, aby nám v podobenstvách znovu a znovu ukazovalo, ako má človek žiť, ak sa chce vrátiť na cestu, z ktorej zišiel. Svojím Slovom a príkladom chcel Ježiš odomknúť ľuďom bránu do duchovnej ríše.

Máloktorý z nás pochopil, že v celom Stvorení, ktorého súčasťou sme aj my, sa dokonalosť a všemocnosť Vôle Stvoriteľa prejavuje pôsobením železných, nemeniteľných Zákonov. Ide predsa o známe zákony a ich účinky, objavované na Zemi postupne i našimi prírodnými vedami. Veda, pravdaže, nepozná zákonitosti riadiace naše osudy, ovplyvňujúce náš vnútorný život a určujúce našu púť po pozemskej smrti. Jediným cieľom Zákonov je taká výstavba Stvorenia, ktorá by každému tvorovi prinášala iba radosť - z nádhery, zo vzájomnej pomoci i z harmonickej spolupráce. Preto ak chceme nájsť kľúč k svojmu vlastnému šťastiu, musíme sa týmto Zákonom úplne podriadiť, aby sme ustavične na ne nenarážali, aby nám, naopak, boli oporou a povznášali nás. Niet pre nás inej cesty, ak nechceme zahynúť.

Rešpektovanie týchto Zákonov predpokladá ich dokonalú znalosť, ktorú sa nám snažil sprostredkovať vo svojich podobenstvách aj Syn Boží. Koľkí dnes nevedia pochopiť, že prijať Ježiša srdcom znamená prijať Božie Slovo, ktoré stelesňoval, prijať Zákony Stvorenia do svojho najhlbšieho vnútra, rešpektovať ich, podriadiť sa im a žiť podľa nich!

Aj vtedy, pred dvetisíc rokmi sme mali prijať Syna Svetla do svojich sŕdc, chrániť Ho, ctiť Ho, nechať sa Ním pri výstavbe Kráľovstva nebeského na Zemi viesť. Keby Ho bol povolaný židovský národ prijal, mohol sa pod Jeho vedením vymaniť aj spod vplyvu Rímskej ríše a natoľko zmocnieť, že by sa stal postupne neporaziteľným. Ako učiteľ národov by bol plnil svoje veľké zasľúbenie. Kráľovstvo nebeské by sa bolo mohlo šíriť po celej Zemi, na ktorej mohol byť už vybudovaný odlesk duchovného Raja.

Nie je potrebné rozoberať dobu temna ani cesty, ktorými sa blúdiace ľudstvo uberalo. Dôležitejšie je pochopiť, že jediná cesta k Pravde a k pravému Životu vedie cez zušľachťovanie vlastnej osobnosti, cez pestovanie cností a cez vnútornú čistotu, ktorá je ukazovateľom toho, ako obstojíme v rozvíjajúcom sa Súde. Uctievanie Pána sa neprejavuje náboženstvom, ktoré je odtrhnuté od života. Spočíva v každodennej, aj v tej najbežnejšej, najnepatrnejšej činnosti, v presvetlených a láskyplných medziľudských vzťahoch, slovom - vo všetkom, čo z nás vychádza a čo musíme neprestajne zušľachťovať a presvetľovať. Ako dobrí hospodári zušľachťujeme tým vlastné duchovné poklady, svoje oživujúce jadro, ktoré sa môže stávať čoraz žiarivejším, čistejším a ľahším, aby jedného dňa mohlo dospieť až tam, kde sa kedysi zrodilo – do duchovného Raja. Cesty, ktoré doň vedú, sú však pre väčšinu z nás stále zahatané.

Redakcia