Zaviate doby sa prebúdzajú - 2. časť

Prijaté obrazy zo života omilosteného národa

Už niekoľko dní besnela nad krajinou búrka, ktorá zanášala ostré kamienky piesku z pobrežia ďaleko na pevninu. Víchrica lámala stromy, brala strechy chalúp a domčekov. Ľudí sa zmocnila neznesiteľná úzkosť, pre ktorú nevychádzali z domu.

„Otec všetkých sa hnevá,“ vraveli druidi a ľud to opakoval, aj keď si nebol vedomý zvláštneho prehrešenia. Prečo sa na nich Otec všetkých hnevá?

Možno sa niečo dozvedia, keď sa zhromaždia v Božom Dome. Nahrnuli sa doň všetci, dokonca i tí, čo si na pravidelné modlitby a pobožnosť nenašli nikdy čas. Slnko toho dňa vôbec nevyšlo. Nemohlo sa prebiť cez ťažké mraky, ktoré ako smútočné závoje viseli na oblohe. A ono akoby sa vzdalo každého ďalšieho pokusu. Len žltkastý fliačik naznačoval, kde asi môže byť. Vtáky zmĺkli, krčili sa bojazlivo vo svojich hniezdach a v lístí. Nevedeli, či je deň. Aj ovce a kozy cítili ťažobu: nechceli jesť a nepokojne sa tisli k sebe.

Ľudia prichádzajúci do Božieho Domu boli skľúčení. Hlavný druid, muž s hlbokou vierou, vyvolený Otcom všetkých, aj keď nepochádzal z kniežacieho rodu, nevedel, pre aký spev sa má rozhodnúť. Zhromaždenie bolo naladené skôr smútočne ako na velebenie a vďaku. Práve keď chcel zahnať smútočného ducha svetlými tónmi, blesk na okamih rozčesol mračná a vzápätí sa ozval tupý úder hromu.

Búrka v tomto čase? Žiaden dážď ani ďalšie blesky však neprichádzali.

"Otec všetkých!" zvolal mimovoľne hlavný druid Piaras. Cítil, ako sa jeho duch preniesol na iný koniec sveta. Krajina bola hornatá, ale celkom iná, na akú bol zvyknutý. Na jednom len málo porastenom skalnatom návrší stáli tri drevené konštrukcie, pod ktorými sa tiesnili vzrušené davy ľudí. Na brvnách boli pribité telá zločincov, ktorí sa ťažko previnili a teraz mali byť potrestaní.

Zatiaľ čo Piarasov duch bol svedkom tohoto strašného divadla, jeho telo, zmietané prudkou triaškou, kleslo pred oltár na kolená. Zhromaždení strnulo hľadeli na svojho hlavného druida a sotva sa odvažovali dýchať.

Vtom sa z Piarasovho hrdla ozval bolestivý výkrik. Bol taký desivý, že navždy prenikol až na dno každej duše.

"Otec všetkých, pomôž! Oni vraždia Tvojho Svätého Syna!"

Znovu bolo počuť zúfalý výkrik. Piarasov duch, spojený konečne s telom, nevládal uniesť hrôzu, ktorú videl.

Ženy a dievčatá plakali, muži sa pridali k výkrikom druida:

"Otec všetkých, ó, Otec všetkých, pomôž, pomôž! Tvoj Syn! Tvoj Svätý Syn! Nedovoľ, aby Ho zavraždili!"

Piaras zmĺkol. Kľačiac na kolenách, modlil sa pred oltárom. Celá jeho rozorvaná duša sa rozplývala v modlitbe. Nenachádzal slová, nedokázal myslieť. Iba jeho cit sa rozprestieral pred trónom Otca všetkých. Z tohto mlčania naplneného zbožnosťou sa znášali na otrasených ľudí prúdy upokojenia. Výkriky umĺkli. Aj oni sa začali ticho modliť.

Celý Boží Dom zaplavilo zrazu svetlo. Vzhliadli. Odkiaľ prichádza tento jas?

Pred Piarasom stála pri oltári žiarivá postava, ktorú všetci smeli vidieť. Teraz zdvihla táto duchovná bytosť pravicu a žehnajúc ju položila na sklonenú hlavu hlavného druida.

"Vy, ľudia keltskí, ste boli omilostení, vám Otec všetkých dovolil nahliadnuť do Jeho nesmierneho milosrdenstva, vám nechal priniesť zvesť o narodení Svätého Syna Ježiša.

Tridsať rokov putoval kvôli ľudstvu po Zemi. Tridsať rokov, nesmierne vzdialený od Svojho večného domova.

Lásku, nebeskú Lásku vylieval na ľudí prebohatou mierou. Priniesol svetlo do ich temnoty, Pravdu, ktorá mala temnotu ožiariť.

Nepoznali Ho a neprijali Ho. Zavraždili Ho - Jeho, Svätého Syna Božieho! Spojenie ľudstva s Otcom všetkých je týmto pretrhnuté. Odteraz bude musieť vynaložiť všetku namáhu na to, aby ho opätovne dosiahlo. Len málokomu sa to podarí.

Vy, verní synovia keltskí, Otec všetkých vám dovolil dozvedieť sa aj o tejto hrôze. Vynasnažte sa, aby ste patrili k tým, ktorí Ho ešte nájdu - napriek obrovskej priepasti, oddeľujúcej ľudstvo od Jeho svetlých ríš.“

Svetlá bytosť zmizla. Zostala tma, dvojnásobná tma. Iba zlykot ľudí napĺňal Boží Dom.

Úryvok z knihy „Zo života Keltov“ (Volání, 2010)

Súvisiaci článok: Zaviate doby sa prebúdzajú - 1. časť