Ľudská spoločnosť VIISvetový trhový systém a jeho budúcnosť
Je princíp voľného trhu prirodzenou súčasťou ľudskej spoločnosti alebo nie? Podľa názoru väčšiny ľudí voľný trhový systém k životu na Zemi patrí, pretože ho vnímajú ako motor vedúci k čo najväčšej efektivite hospodárstva. Toto svoje tvrdenie zvyknú opodstatňovať aj tým, že kopíruje boj o prežitie všetkých živých organizmov v prírode, čiže je podľa nich prirodzený. Navyše je po tisícročia osvedčeným akcelerátorom motivácie a inšpirácie materiálne úspešných ľudí. Mnohí z týchto ľudí obhajujú voľný trhový systém, i keď si uvedomujú jeho nedostatky, len preto, lebo nepoznajú lepšiu alternatívu. Myslia na to, že príčinou zlyhávania všetkých doterajších systémov v spoločnosti vrátane toho dnešného je morálny úpadok. Preto sa snažia hľadať systém, ktorý by riadil hospodárstvo bez zásahu akýchkoľvek ľudí, pretože o každom človeku predpokladajú jeho morálnu nestálosť. Podľa ich presvedčenia je to práve neviditeľný bič konkurencie, ktorý v konečnom dôsledku trestá aj všetky nekalé praktiky podnikateľov. Paradoxne u čoraz väčšieho počtu ľudí to vedie k tomu, že za vinníka akéhokoľvek problému spojeného so spoločenským systémom označujú práve regulačné zásahy štátu. To prináša ešte väčšiu mieru voľnosti trhu a s tým spojené sprievodné javy, ktorých zničujúce následky sa ešte len začínajú prejavovať. Vráťme sa však k téme a povedzme si, aké sú hlavné nedostatky dnešného voľného trhu. Je to predovšetkým skutočnosť, že trhové hospodárstvo môže byť ľahko nespravodlivé. Môže viesť dokonca k manipulačnému ovládaniu jedných druhými. Voľnému trhu väčšinou chýba sebareflexia a môže viesť až k zničeniu zdrojov, ktoré sú pritom, paradoxne, predmetom zmyslu samotného trhového hospodárstva. Tieto fakty sú dnes stále viditeľnejšie, a to či už ide o krízu finančného druhu spojenú so zdražovaním energií a potravín, o najrozličnejšie podoby znečisťovania a naúšania životného prostredia alebo o úpadok morálky v celospoločenskej atmosfére. V odbornej verejnosti neustále rezonujú otázky, ktorý systém je pre ľudskú spoločnosť najvhodnejší: svetový trhový systém s voľným, neregulovaným trhom, svetový trhový systém s regulovaným chráneným trhom, svetový trhový systém so silnou vlastnou či svetovou reguláciou alebo úplne iný systém hospodárenia. Odpoveď na túto otázku nemožno hľadať len z čisto ekonomického hľadiska, veď tu na Zemi je prepojené všetko so všetkým. Preto aj vlastnú ekonomickú podstatu ľudských potrieb je nevyhnutné brať v kontexte s potrebami duchovnými. Toto je nutné rešpektovať už v základe nastavovania akejkoľvek novej podoby hospodárenia. Že sa na to nedbá, napokon stále zreteľnejšie potvrdzuje súčasná celosvetová spoločenská kríza. Pod duchovnými potrebami treba rozumieť poznanie a rešpektovanie pravého zmyslu existencie človeka na Zemi. Týmto zmyslom je nadobudnutie duchovnej, osobnostnej zrelosti v zmysle približovania sa ideálu ľudsky duchovnej osobnosti, ktorá vo svojej čistote a múdrosti plne harmonicky súznie s vývojom diania v celom Stvorení. Toto dianie vo Stvorení je postavené na Božej Vôli, teda na dokonalých zákonitostiach, ktoré následne lepšie či horšie, úmerne svojej zrelosti, preberá a spracúva všetko, čo v tomto Stvorení žije, čiže aj človek a jeho spoločnosť. Ak tento človek skutočne naplní zmysel svojho života na Zemi, tak ho to potom bude viesť ďalej nahor do úrovní Svetla, do Raja; do úrovní, ktoré sú pravým, večne trvajúcim oblažujúcim domovom ľudského ducha. Napĺňanie zmyslu pozemského života v týchto nových súvislostiach tak celkom samozrejme mení i pomer potrieb pozemského človeka v tisícoch každodenných záležitostí. Človek však nikdy nemá len tupo nasledovať nejaké nariadenia. Tým zásadným a prvým musí byť pre neho pochopenie, že smer života má viesť k nájdeniu harmónie v spolužití s druhými ľuďmi. Ide o harmóniu, ktorá jediná ponúka prísľub radosti, osviežujúceho a ozdravujúceho šťastia. Osobného šťastia, ktoré však neprežíva na úkor ostatných ľudí. Tým sú tiež stanovené základy na úspech v hospodárení na všetkých úrovniach: od osobného hospodárenia jednotlivca až po princípy trhového systému spoločnosti. Preto aj regulácia spoločenského systému musí vyplývať z duchovných potrieb človeka. Pozemská tvorivosť a schopnosť – teda duchovné nadanie človeka – musia byť samočinne regulované znalosťou toho, načo sme tu na Zemi a aké princípy sa musia dodržiavať, aby bolo možné dosiahnuť osobné šťastie jednotlivca. Predpokladá teda aj znalosť súvislostí, z ktorých môže prirodzene vyrastať celková harmónia v živote ľudí na Zemi. V tomto poznaní je zakotvená požiadavka na zušľachtenie princípu konkurenčného boja – boja, ktorý panuje v prírode – na stupeň, keď sa všetky schopnosti a sila ľudí uplatňujú za účelom vytvoriť spoluprácu a vzájomnú posilu. Aj v tom má ľudský duch ako jednotlivec možnosť dosahovať naplnenie pôvodného konkurenčného súťaženia v celkom inej podobe – v podobe úspešnosti pri riešení s tým súvisiacich úloh. Zvládnutie stále náročnejších úloh umožní jednotlivcovi, že bude môcť aj takto stúpať vo svojom raste nahor bez toho, aby to bolo v rozpore s čistotou jeho duchovného smerovania. Naopak, výsledky jeho čistého úsilia budú nápomocné nielen jemu samému, ale celému širokému spoločenstvu ľudí. Samozrejme, to všetko bude platiť len pod podmienkou, že nakoniec nepodľahne pýche a samoľúbosti. Princípy správneho hospodárskeho systému na Zemi musia rešpektovať zákon pohybu a zákon nutného vyrovnania. To znamená, že všetko sa musí vyvíjať nahor. Avšak nie vždy cez zvyšovanie obratu, ale predovšetkým cez neustále zlepšovanie kvality. Mnoho dnešných pozemských remeselných odborov bude musieť opäť prejsť na svoj pôvodný smer, teda zo sériovej na zákazkovú výrobu, ktorá vo svojom stálom zdokonaľovaní dosiahne výsledne umelecký rozmer, ako to bolo v minulosti v cechových remeslách. Rešpektovanie zákona dávania a brania povedie potom len k zdravému hospodáreniu bez zadržiavania a hromadenia zisku na jednej strane a bez kolovania znehodnoteného platidla na druhej strane. Pod vplyvom blížiacich sa udalostí bude musieť napokon aj tak všetok obchod medzi ľuďmi a štátmi skôr či neskôr nastúpiť na úplne inú – reálnu rovinu. To znamená, že budú nakoniec odstránené aj všetky dnešné špekulácie a umelé burzové obchody. Základný obchod sa vráti na úroveň lokálneho – miestneho hospodárenia, a to predovšetkým z dôvodov kľúčovej zmeny v hospodárení s energiou v doterajšom hospodárstve. Diaľkový dovoz a vývoz tovaru sa stanú na dlhšie obdobie úplne neekonomickými. Prednosť tak opäť získa miestna produkcia a obchod, a to predovšetkým v rámci obcí a regiónov, maximálne v rámci štátu. Aby mohla ľudská spoločnosť nájsť nový vzťah k systému hospodárenia, bude musieť najskôr nastať tak veľmi potrebné obrodenie v duchovných potrebách človeka. Spolu s týmto obrodením sa potom bude musieť rozšíriť osvetový proces. Ten výsledne zavedie nové poznatky o zmysle ľudského života na Zemi do školského systému, čím sa v priebehu niekoľkých generácií stane postupne prirodzenou súčasťou celej ľudskej spoločnosti. Nútené regulácie v hospodárení, ktoré dočasne budú vyvolané blížiacimi sa ekonomickými a spoločenskými otrasmi ako následok celosvetovej krízy terajšieho systému, budú sa môcť po čase opäť zmierňovať v súlade s tým, ako sa bude osvedčovať a zaužívať spomínaný princíp úsilia o celkovú harmóniu v medziľudských vzťahoch. Ceny jednotlivých výrobkov a služieb sa v budúcej dobe budú určovať v priamej nadväznosti na produkciu prírodných a poľnohospodárskych zdrojov – teda v nadväznosti na pomer času a ľudskej práce, ktoré budú vynaložené na vypestovanie základných potravín a na výrobu čistých energií. Potravinová a energetická sebestačnosť jednotlivých krajín sa stane základnou podmienkou spoločenského existenčného udržania a vzostupu. Energia a potraviny sa budú ako jediné tiež pravdepodobne už nastálo určovať štátnymi regulačnými tabuľkami každej krajiny, a to nie na základe špekulácie, ale na základe energetickej náročnosti vypestovania jedného kilogramu základných potravín. Táto výpomocná regulácia potravín a energií bude súčasne i čiastočne ovplyvňovať ceny ostatných výrobkov a služieb, aj keď tieto ceny budú inak záležitosťou voľného, avšak duchovne už zušľachteného princípu trhového hospodárstva. Spojenie duchovných potrieb človeka s čisto pozemskými potrebami je teda možné, ba dokonca stále viac sa ukazuje ako jedine možné, a tým žiaduce na vyriešenie terajšej, stále dramatickejšej situácie v ekonomike sveta. Bez tohto prepojenia možno systém trhového hospodárstva prirovnať k rútiacemu sa vlaku, ktorý sa blíži do konečnej stanice. Táto stanica sa nazýva „kríza“. Je hrozivým prísľubom možného zničenia všetkých ľudských hodnôt, akokoľvek sa nám dnes ešte zdá, že všetok komfort vnútorného vybavenia vlaku je stále ten istý a nám ako cestujúcim stále dobre slúži. Ale ten, kto sa dokáže už dnes pozrieť z okna, vidí obrazy, ktoré svedčia o blížiacej sa chvíli, keď sa doterajšia pohodlná jazda skončí nečakaným nárazom. Po spamätaní sa z tohto nárazu a sčítaní všetkých škôd príde potom čas, keď ľudstvo bude hľadať iný smer vývoja než ten, ktorým sa dnes ponáhľame v ústrety kríze. Je preto dobré už dnes rozmýšľať o tom, ako by mal tento nový smer vyzerať. Prevzaté z www.ao-institut.sk (redakčne upravené) Súvisiace články zo série - Ľudská spoločnosť Preseknutie bludného kruhu – impulz k premene spoločnosti Je možné prekonať súčasný svetový systém? Prečo riešime veci, ktoré sme na Zemi pôvodne riešiť nemali? Svetový trhový systém a jeho budúcnosť | |