Ľahostajnosťou podporujeme zlo
Ak sa vážne zamyslíme nad ponukou súčasných masovokomunikačných prostriedkov, zistíme, že to, čo v nej prevláda, je iba lacná, plytká zábava, intrigy, zloba, násilie, konzum alebo kult tela! Takmer v každej domácnosti, na každom pracovisku je denne zapnutý rozhlasový či televízny prijímač alebo počítač s internetom. Väčšina z nás si život bez týchto „vymožeností“ nevie ani predstaviť. A tak nám často všetok voľný čas vypĺňajú médiá. Pritom si málokto uvedomuje, že médiá sú dnes pohodlným a verným nástrojom deštrukčných síl, ktorým sa sami takto dobrovoľne a bezprostredne vystavujeme. Tejto manipulácii odoláva statočne iba hŕstka ľudí, čo je na dosiahnutie nápravy a zmeny stavu nášho sveta príliš málo. Obzvlášť násilie prezentované vo filmoch, vysielaných denne na všetkých televíznych kanáloch, zaznamenáva veľký boom. Tento žáner vypĺňa čoraz väčšiu plochu v programovej ponuke od ranných až do neskorých nočných hodín. Programová skladba štátnej televízie je nevýrazná, preto ľudia dávajú prednosť komerčným televíziám s vysokou sledovanosťou. Vieme, čomu sa venujú naše deti, zostávajúce bez dozoru v čase prázdnin, počas choroby alebo po návrate zo školy? Znepokojujeme sa nad všeobecným nárastom kriminality mládeže, no uvedomujeme si, aký vplyv majú na deti všetky tie negatívne vzory, ktoré sú im médiami nezodpovedne podstrkované? Namiesto pekných a poučných príbehov a rozprávok, rozvíjajúcich cit, duchovné hodnoty a svedomie človeka, sú ponúkané deťom kreslené filmy, plné skrytého i otvoreného násilia, agresivity, škodoradosti či zloby. Z obrazoviek sa úplne vytratili náučné programy pre deti a mládež primerané jednotlivým vekovým kategóriám. Tak ako učíme deti hygiene a starostlivosti o telesné zdravie, rovnako dôležité je pre každého duševné zdravie, duševná hygiena, citová výchova a udržiavanie zdravých medziľudských vzťahov. Pri pohľade na súčasný svet očami päťdesiatnika, ktorý prežíval svoje detstvo a mladosť v celkom iných pomeroch, človek zistí, že dokáže vo všeobecnosti správne odhadnúť hranicu medzi dobrom a zlom. Vie sa zlu aj ubrániť, pretože v mladosti zažil veľa dobrého, cenného, a tak podvedome porovnáva. Tento človek si žiaľ neuvedomuje, aký pohľad môže mať na súčasný svet také deväť až pätnásťročné dieťa s minimom zažitého dobra, vystavené denne všetkým možným útokom zla. Do akej miery sa dokáže pred ním ubrániť a zorientovať v tom, čo mu technické vymoženosti ponúkajú? Dokáže odhadnúť hranicu dobra a zla bez toho, aby sme mu ju primerane a vhodne ukázali? Zákon, ktorý povoľuje vysielať programy nevhodné pre mladú generáciu až po hlavnom večernom vysielacom čase, je u nás beztrestne porušovaný! A koľko ďalších nástrah číha na mladých ľudí zo všetkých strán! Fajčenie, fetovanie, alkohol, drogy, kriminalita, prezentovanie zvráteného sexu, kultu tela, nevkusnej módy, hracie automaty, všetko navyše podporované rôznymi prehrávačmi, mobilnými telefónmi a časopismi. Otvorene treba konštatovať, že médiá spolu s modernou technikou sú zneužívané sebazničujúcim trendom spoločnosti a čoraz viac zasievajú a zakoreňujú zlo medzi ľuďmi. Ukazujú nebezpečné a pochybené vzory dospelým i mladej generácii, ktorá pomaly nevidí a nezažíva nič hlboké, čo by sa bytostne dotklo ľudského srdca, citu, ducha, čo buduje a formuje citovú osobnosť. Vo filmoch je celkom bežné, dokonca prirodzené neľudské konanie, sú v nich priamo návody na brutálne, cynické riešenia malých i veľkých ľudských problémov. Zo súčasnej mediálnej biedy nás nevytrhnú ani romantické filmy, ani bezduché komédie, lebo ani tie nezachytávajú reálny život a nenájdeme v nich žiadne pozitívne vzory! Pri čítaní týchto kritických myšlienok budú určite mnohí namietať, že až také zlé to predsa nie je. Nemajú pravdu! V skutočnosti je to oveľa horšie a nebezpečnejšie, najmä s výhľadom do budúcnosti, lebo všetko sa zatiaľ naplno neprejavuje, iba sa stupňuje. Kto sa neuzatvára pred domácim a svetovým dianím, ten si už dávno tieto veci všíma. Nevieme, čo všetko sa deje v krajinách, kde neviditeľné prúdenia energie, riadené zákonom spätného pôsobenia, zákonom akcie a reakcie, oveľa rýchlejšie ako u nás vracajú k ľuďom ďalšie a ďalšie zhmotňujúce a zviditeľňujúce sa zlo, ktoré tam sami predtým za daných vývojových podmienok, možností a slobody výberu vytvorili. Takéto dianie neobíde napokon ani nás, keďže sme v rámci zavádzania demokracie mnohé podľa ich vzoru prevzali a naďalej od nich slepo odkukávame. Aj rozhlasové vysielanie na Slovensku sa zmenilo. Súkromné stanice, ktorým mládež dáva prednosť, venujú veľký priestor neharmonickej až agresívnej hudbe a bezduchým rečiam. Stratil sa rozdiel medzi vysielaním štátneho rozhlasu a súkromnými rádiami. Slovo ako základný výrazový prostriedok tohto média je príliš častými hudobnými predelmi kúskované, čím sa stráca súvislosť a hĺbka jeho posolstva. Stáva sa, že zaujímavá relácia je pre vypršanie časového priestoru rýchlo ukončená, pričom sa opäť dá prednosť reklame a hudbe. Jednostranne zamerané, do omrzenia opakujúce sa televízne či rozhlasové spravodajstvá a reklamy doslova otravujú ľudí. Ak sa aj z času na čas ozvú kritické hlasy za zmenu programovej skladby, umlčané sú výhovorkami, že chyba nie je v programe, resp. v ľuďoch, ale v nedostatku finančných prostriedkov. Keď sa vám program nepáči, tak ho nesledujte! Takáto nezodpovedná rada nič nerieši, veď pred svetom sa utiecť ani skryť nedá. Sú to výhovorky, svedčiace o nezáujme a neschopnosti vykonať vážne pozitívne zmeny. Väčšina z nás túži po niečom peknom, zaujímavom a zábavnom. Denne zapíname prijímač, keď ho už doma máme, a ... zvyk je železná košeľa! Pri občasnom šomraní ani nezbadáme, ako šikovne sme cez našu slabosť - návyk postupne vťahovaní do propagácie a podpory spomínaného zla, plytkosti, škodoradosti, násilia a zloby. Namiesto toho, aby sme prijímač vypli, poslušne a tupo prijímame všetko, čo nám voľakto cudzí podstrčí: „Keď nič iné nedávajú!“ A čo na to naši odborníci? Psychológovia, pedagógovia, sociológovia, cirkevní hodnostári a iné inštitúcie, ktoré by sa mali proti tomu rázne postaviť. Na čo čakajú? Kde sú poslanci, vláda, pracovníci ministerstiev kultúry a školstva, ktorí by mali dôrazne žiadať zmenu, uskutočniť nápravu? A čo my, konzumenti? Akú generáciu si to vychovávame? Chceme sa dožiť toho, že sa pomaly budeme báť vyjsť na ulicu? Nestačí vysloviť občas kritické slová, treba konať! Mladým ľuďom nepomôže kritika ani odsudzovanie, potrebujú príklad! Oni v skutočnosti nechápu, v čom by sa mali zmeniť, veď poznajú len to, čo zažili, čo im ponúka svet dneška! Správajú sa podľa toho, na čom boli odchovaní. Preto je potrebné a nevyhnutné najskôr im dobro ukázať, aby ho vlastným precítením dokázali sami žiť! Vážení pracovníci médií, kde sú programy, prezentujúce a rozvíjajúce našu národnú hrdosť, kultúru a tradície? Programy o poznávaní a ochrane prírody? Kde sú dokumenty, ktoré by varovali pred súčasným konzumným spôsobom života, poukazovali na skutočné duchovné hodnoty a upozorňovali na ich nevyhnutnosť v živote ľudí? Určite ich máme, iba sú nevyužité, odsunuté na vedľajšiu koľaj! Vy, ktorí rozhodujete o týchto veciach, nesiete veľkú zodpovednosť za stav spoločnosti. Neobstoja výhovorky o nedostatku finančných prostriedkov, či nedostatočnom technickom vybavení. Za tým je niečo oveľa vážnejšie, niečo, čo slepo prehliadame. Za výchovné nedostatky je vždy obviňovaná rodina, no rodina nežije na pustom ostrove, ale vo vzájomne prepletenom a ovplyvňujúcom sa spoločenstve ľudí. Nepleťme si demokraciu s anarchiou! Zastavme rozbehnutý kolotoč, kým máme ešte akú-takú nádej na uskutočnenie zmeny! Neprijímajme tupo a slepo denne ponúkané mediálne zlo, hlúposť, plytkosť a škodoradostnú zábavu! Benevolentným správaním zlo iba podporujeme a posilňujeme! Prebuďme sa, kým nás neprerastie, úplne nepohltí, nerozožerie a nezničí! Mnohí osamotene voláme po nutnej zmene. Ale kto a ako ju má vlastne uskutočniť? No predsa každý z nás! A začať treba hneď teraz a od seba. Vysielané násilie, plytkosť, agresívnosť, zloba, sex, konzumný život, to všetko nevplýva negatívne len na deti a mladú generáciu. Rovnako zlý vplyv má i na dospelých, ktorí takéto relácie, programy alebo tlač denne sledujú. Kŕmia svoju dušu jedovatým balastom, bezduchým pokrmom, z ktorého každá musí nutne chorľavieť. S takto presýtenou dušou sa človek večer čo večer odoberá na nočný odpočinok! A keď ráno vstane, všetko pokračuje po starom. Nasadli sme na kolotoč, ktorý namiesto zastavenia zvyšuje obrátky na maximum. Dobrovoľne čakáme na jeho zrútenie, ktoré musí byť veľmi bolestivé. A.K. | |