Slovo na úvod

Vážení čitatelia,

v každodennom úsilí sa často neprimerane zaoberáme potrebami, ktoré pokladáme za nevyhnutné pre slušný občiansky život. Snažíme sa nadobúdať hmotné statky s cieľom zabezpečiť istoty pre seba i svojich najbližších. Možno sa nám v tom i darí, pritom si postupne zvykáme na vyšší životný štandard, z ktorého potom nechceme upustiť. Pokiaľ tak činíme v súlade s tým, čo sa dnes pokladá za dobré mravy, môžeme ľahko nadobudnúť pocit, že žijeme plnohodnotne.

Ak však z určitých dôvodov strácame získané istoty či dokonca zdravie, vedie nás to neraz k zamysleniu a poznaniu toho, že sme pri práci a všetkom tom zhone napríklad takmer vôbec nevenovali čas a energiu niečomu, čo je naozaj podstatné – harmonickým vzťahom s druhými. Uvedomíme si snáď, ako často sme zabúdali, že skutočne precíteným činom lásky sme svojich blízkych mohli obdarovať viac než najdrahším šperkom alebo čímkoľvek iným.

Čo je nám platné, že sme konečne nadobudli nové auto či dom, keď ostávame sami? Nebol náš život, na ktorý sme boli doteraz takí hrdí, v skutočnosti len prázdnym sebaklamom?

Tisíce ľudí trápi podobné prežívanie. Nie každému však zostáva dostatok sily alebo času na zmenu tohto veľmi ťažkého stavu.

To však neznamená, že máme podceňovať hmotné prostriedky, alebo nimi dokonca opovrhovať. Taký prístup by viedol k ďalšiemu extrému, a nebol by zodpovedný. Je skôr potrebné, aby sme pri všetkom, čo konáme, nezabúdali, že iba to, čo do medziľudských vzťahov vložíme, sa nám raz rozmnožené vráti. Nedopusťme, aby sa medziľudské vzťahy stali len prostriedkom na dosiahnutie hmotných ziskov či pôžitkov. Používajme dary, medzi ktoré patria aj pozemské prostriedky, radšej ako nástroj na rozvíjanie medziľudských vzťahov, ktoré budú založené na vzájomnom porozumení, úprimnosti a radostnej harmónii.

Veľa pekných chvíľ pri čítaní jarného čísla časopisu Vám praje redakcia.