Metamorfózy prírody

Rok čo rok prežíva príroda ten istý kolobeh, rok čo rok sa opakuje ten istý rytmus striedania jari, leta, jesene a zimy. A predsa je to zakaždým iné. Vždy o niečo krajšie a ušľachtilejšie, pretože je v tom napĺňanie zákona neustáleho vývoja.

Dňom zimného slnovratu sa v prírode zavŕši starý rok a spolu s pribúdajúcou silou slnečných lúčov začína príprava na ďalší zrod. Všetko prijíma posilu, aby v nasledujúcom roku mohlo opäť v zákonitom kolobehu neustáleho napredovania a zušľachťovania vydať ešte krajšie a ušľachtilejšie plody.

A čo človek? Ako súčasť tohto prírodného rytmu aj on podlieha vplyvu slnka a mesiaca. Dlhé zimné večery sú príležitosťou na stíšenie jeho duše, aby v nej precitol vnútorný život. Človek má vtedy možnosť ohliadnuť sa späť, za plodmi predošlého roka, aby ten prichádzajúci mohol byť úrodnejší a bohatší nielen pre neho, ale aj pre jeho okolie i celú Zem.

Všetko ožíva a vladárske žezlo preberá Vesna... Nádherná bytosť s dlhými, plavými vlajúcimi vlasmi, odetá do svetlých závojov, rozsieva so svojimi malými a veľkými pomocníkmi všade navôkol radosť a šťastie. Človek vdychuje jarné povetrie naplnené jej vôňou, jemnosťou a nehou. Prekypujúca radosť zo života dokáže lámať aj tie najhrubšie ľady. Vo všetkom, čoho sa Vesna dotkne svojím plášťom, prebúdza sa odhodlanie čeliť zániku života spolu s túžbou po zmene k lepšiemu.

Je to túžba premeniť našu rodnú Zem na rajskú záhradu.

Prečo človek v období tohto prekypujúceho životného prúdu zápasí často s jarnou únavou?

Je prirodzené, že po zdravom nočnom posilňujúcom spánku vstávame do nového dňa s radosťou a s chuťou do práce, zatiaľ čo po prebdenej noci sme ráno zákonite unavení.

Nie je aj jarná únava signálom toho, že sme nevyužili zimné obdobie na posilnenie svojho tela i ducha? Nesúvisí s naším bezduchým spôsobom života, ktorý neberie ohľad na múdre striedanie ročných období? Veď tlak, spojený so striedaním ročných období, ktorý si vynucuje i našu zmenu, nie je náhodný. Ak v človeku nesvieti duchovné slnko, ktoré potrebuje rovnako ako slnko fyzické, nemôže v ňom prúdiť ten pravý život.

Múdry hospodár pripravuje pred sejbou pôdu a vyberá to najlepšie a najušľachtilejšie osivo.

Ako na jar vysievame do pôdy našich záhrad semená, aby sme sa v jeseni mohli tešiť z bohatej úrody a uskladniť plody do pivníc, práve tak zasievame každodennými rozhodnutiami budúce plody našich ďalších životných krokov.

A hoci naša sejba prebieha neustále, za každých okolností, je to práve jar, ktorá so svojím svetlom a teplom prináša nový impulz na vážne životné zmeny alebo na zlepšenie nastúpenej cesty. Smerovanie, ktoré dáme svojmu životu v období jari, bude na Turíce posilnené novým prílivom Sily a ponesie nás na vlnách radosti alebo, naopak, utrpenia.

Nechajme preto rozochvieť naše najhlbšie vnútro pod vplyvom nádhery a zvukov prebúdzajúceho sa života v prírode i okolo nás. Začínajme deň tichým sústredením a prosebnou modlitbou za ukázanie cesty, ktorou máme kráčať. Nech pri riešení každého nášho problému či v kontakte s blížnymi nájdeme vždy ten správny spôsob. Lebo len spravodlivé, čestné a ušľachtilé konanie môže priniesť požehnanie a naplnenie zmyslu života. A večer, pri západe slnka, keď podobne ako ráno cítime zvláštnosť a posvätnosť okamihu, predtým, ako sa uložíme na spánok, nech naše túžby smerujú k radostnej modlitbe vďaky za to, čo nám deň priniesol.

Čo na jar zasejeme, to budeme mať po celé obdobie rastu pred očami. Dovolí nám to prežívať buď radosť, alebo žiaľ, až nakoniec na jeseň spoznáme, čo z našej sejby vzišlo. Či sa budeme môcť tešiť z krásnej a štedrej úrody, alebo nie.

Unáhlené kroky nemajú miesto v nádhernej záhrade Stvorenia. Všetko, čo sa má prejaviť navonok, musí zákonite vychádzať zo základu, z jadra, zo srdca. Nie naopak.

Pripravme najskôr pôdu vo svojom vnútri, nalaďme sa na túžbu po zharmonizovaní nášho života s múdrym usporiadaním Stvorenia, na túžbu po budovaní raja na Zemi. V lúčoch lásky a múdrosti duchovného slnka k nám bude môcť prúdiť postupne poznanie, vďaka ktorému semená v našom vnútri ožijú a dozrejú v cnosti, talenty a schopnosti, ktoré sme dostali od Boha.

Ak sa máme pustiť do konkrétneho diela, nevymýšľajme nové cesty, ktorými by sme kráčali, spoznávajme tie, čo boli pre nás vo svetlých úrovniach v podobe jemných predobrazov dávno prichystané. Našou úlohou je zachytávať tieto predobrazy práve svojím vnútorným vyciťovaním, ktoré máme v sebe neustále rozvíjať. „Maľujme“ s citom tu na Zemi čo najvernejšie „obrazy“, tak ako deti vyfarbujú maľovanky. Náš život môže byť tak stále krajší a radostnejší.

Redakcia