Luciferov princíp

Väčšina ľudí nemá ani tušenia o tom, že život každého z nás je stále viac a viac ovplyvňovaný tisícorakými formami dobre maskovaného princípu, ktorého pôvodcom nie je nik iný ako knieža temnôt, padlý archanjel Lucifer.

Vďaka tejto nevedomosti sa už tisícky ľudí dostali a neustále dostávajú do jeho osídel, strácajúc pritom klenot jasného bytia, jasného smerovania k nádhere pravého duchovného života.

Luciferov princíp používa na upevnenie svojho vplyvu zákernú taktiku postupného úpadku, na ktorom pracuje v prípade potreby aj celé desaťročia. Ide v nej o to, aby si človek za žiadnych okolností svoj úpadok neuvedomoval, aby ani na okamih nepostrehol, ako hlboko v skutočnosti klesá. Veď ak si ho človek neuvedomuje, potom mu nemôže ani zabrániť, aj keď je na to veľmi dobre vyzbrojený.

Preto i najmenší jeho poklesok považuje Lucifer spolu so svojimi prisluhovačmi za obrovský úspech. Každý takýto „úspech“ je pre temný princíp veľkou posilou, ktorú využíva na ďalšie bezohľadné pustošenie krásy Stvorenia.

Na priblíženie tejto taktiky postupného úpadku uveďme príklad zo života.

Až do nedávnej minulosti boli prirodzeným a neodmysliteľným odevom žien dlhé sukne a šaty. Vďaka nim mohli byť ženy nielen krásne a pôvabné, ale predovšetkým zachovávali stud, ktorý bol ozdobou ich duše i najlepšou pozemskou ochranou pred ich znevážením. Ak by si žena v tých časoch obliekla do práce nohavice, pôsobilo by to rovnako smiešne, ako keby sa muž zjavil na prechádzke v meste v ženských šatách. Takisto neprípustná bola u žien krátka sukňa, pretože s niečím takým by vzbudili vo svojom okolí podozrenie.

Žena, zachovávajúca si čistú schopnosť jemného vyciťovania, má povznášajúci vplyv na celú spoločnosť. A to Luciferovi nesmierne prekážalo. Tento stav sa mu podarilo zmeniť tým, že ženy prirodzený stud „prekonali“ a začali sa odievať do minisukní a iných nedostačujúcich odevov. Mali tým stratiť svoj pôvab, svoju duchovnú ochranu a priviesť postupne ľudské pokolenie do priepasti jeho pokušení.

Lucifer dobre vedel, že tento stav nedosiahne presviedčaním žien, aby sa zo dňa na deň zriekli svojho pravého odevu. Bola by to z jeho strany príliš naivná taktika, ktorou by sa veľmi rýchlo prezradil. Vo svojom pláne preto všetko rafinovane načasoval.

Postupne našepkával ženám myšlienku, lichotiacu ich samoľúbosti, aké by bolo pekné a príjemné skrátiť si šaty aspoň o kúsoček... Ukázať tak svetu svoju skutočnú krásu, získať tak nové možnosti uplatnenia...

A tak si ženy začali skracovať sukne i šaty, každým rokom vždy po "centimetri". V priebehu niekoľkých desaťročí dospeli nevedomky k hrozivému a zároveň ponižujúcemu štádiu neskrývanej nahoty, považovanej dokonca za pokrok.

Mnohé ženy ani netušia, ako tým prišli o pravé bohatstvo svojho cítenia, kedysi ich najvzácnejšieho vlastníctva, ktoré si mali úzkostlivo chrániť. Jemnejšia citlivosť bola z nich doslova strhnutá a hodená do blata. Zostalo len slepé vydrážďovanie pudov so všetkými sprievodnými javmi a z nich vyplývajúcimi dôsledkami.

Taký je Luciferov vplyv na ľudí. V storakých obmenách uplatňuje za pomoci svojich prisluhovačov taktiku postupného ovládania. Títo vyčkávajú na správny okamih neopatrnosti či ľahkovážnosti a potom s obrovským náporom zaútočia. Nikdy však vopred svoj úmysel pred zrakom budúcich obetí neodhalia. V tom je pôsobenie Luciferovho princípu skutočne dômyselné, majstrovsky načasované.

Pritom spomínaný princíp postupnosti, ktorý Lucifer prostredníctvom svojich prisluhovačov využíva, nie je nesprávny, ako sa môže zdať, ale je zákonitý a prirodzený. Vychádza totiž zo Zákona vývojovej postupnosti, ktorá vylučuje akékoľvek prílišné skoky pri dosahovaní pravých cieľov v ľudskom bytí.

Aj pri vzostupe ľudského ducha je táto postupnosť nevyhnutná, ak stavba nemá mať trhliny a medzery, ktoré by neskôr mohli spôsobiť jej zrútenie. To Lucifer dobre vedel, a tak ju zneužil vo svoj prospech. Rovnako strhol i všetky ostatné hodnoty, ktoré pôvodne mali slúžiť ako pomoc ľudstvu na jeho ceste k Stvoriteľovi.

Lucifer pozná a zneužíva napríklad i Zákon spätného pôsobenia. Podľa potreby, pre posilnenie svojho vplyvu uznáva, že sa človeku vráti vždy len to, čo si zaslúži. On však vynakladá všetku energiu na to, aby sa v ľuďoch v dôsledku spätného pôsobenia podlomila čistá dôvera v Boha a naštrbilo odhodlanie nevzdávať sa v útrapách, ktoré im život prináša.

Uvádzať ďalšie spôsoby temného princípu nie je cieľom tohto príspevku. Veď každý, kto sa snaží, dokáže mnohé rozpoznať aj sám. Napokon, už nie je ďaleko doba, keď pod zvyšujúcim sa tlakom Svetla a Božej Vôle bude všetko temné natoľko vystupňované v horúčkovitom besnení, že sa mu sotva podarí skrývať naďalej svoju pravú tvár.

Na záver uveďme už len jeden dôležitý spôsob, akým Lucifer už po stáročia vplýva na ľudí. Ide o pokrivenie pravého zmyslu pojmov ľudskej reči. Aby sme získali predstavu o dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú, zamerajme sa teraz pozorne na význam slova zlo a slova utrpenie.

Obidva pojmy začali byť pod vplyvom Luciferovho falošného princípu považované za významovo rovnocenné. V dôsledku toho sa začal ujímať zhubný názor, že zlu sa netreba vzpierať, pretože utrpenie pomáha človeku posilňovať ducha a neraz i odpykávať predchádzajúce previnenia.

To spôsobilo, že mnohí začali považovať zlo za prirodzené doplnenie dobra, za akúsi nevyhnutnosť a prestali proti nemu bojovať. Veď bez zla by dobro nemohlo vyniknúť svojím leskom a človek by nepoznal „hĺbku“ bytia. A to bol ďalší majstrovský ťah temna, ktorým Lucifer doslova paralyzoval úmysly dobra na Zemi.

Utrpenie je iba zákonitým následkom nesprávneho ľudského konania a má slúžiť na to, aby ho človek spoznal. Ak ho s pokorou prijme, môže mu priniesť dokonca i tvorivé povzbudenie. Avšak zlo je deštrukčný princíp, pretože podporuje pýchu, a tak v skutočnosti bráni človeku zmieriť sa s utrpením a zužitkovať ho pre svoju duchovnú posilu. Zlo je princíp, zvádzajúci človeka, aby sa dostal na scestie, robí všetko pre to, aby človek vo svojej nespokojnosti začal reptať na osud a napokon i na Božiu Spravodlivosť.

Človek má a aj musí prijať utrpenie, pokiaľ si ho zaslúžil, lebo ono ho môže duchovne pozdvihnúť! Avšak proti zlu musí bojovať zbraňami ducha, ktoré mu boli prepožičané, pretože inak by všetko dobré upadlo a napokon aj utrpenie by stratilo svoj zmysel.

Zlo nemožno stotožňovať ani s nedokonalosťou, ktorá je zákonitou súčasťou dozrievania. Dozrievanie nemá s deštrukčnými účinkami zla takisto nič spoločné.

Predstavme si školu, ktorú navštevujú žiaci prvého až ôsmeho ročníka. Je prirodzené, že prvák nebude pre svoju nedokonalosť ovládať učivo ôsmaka. Inak by sa predsa aj škola bola zbytočná. Avšak skutočným zlom by bolo, keby sa prvák rozhodol, že sa nebude učiť a zdokonaľovať, aby sa dopracoval do ôsmeho ročníka - keby prepadol lenivosti, začal podvádzať a s vypočítavosťou sa vyučovaniu vyhýbal.

Teda zlo a nedokonalosť sú dva rôzne pojmy, ktoré nemožno spájať bez vážnych následkov! Lucifer sa ich však opäť snažil spojiť, len aby svoje úmysly zamaskoval a mohol škodiť. Takto by sme mohli pokračovať v objasňovaní ďalších a ďalších prekrútených pojmov ľudskej reči.

Človek by si mal uvedomiť aj to, že ľudský duch sa nikdy nemôže dostať do priameho styku, či dokonca priameho súboja s Luciferom. Bráni mu v tom Zákon rovnorodosti. Keďže Lucifer je aj napriek svojmu zlyhaniu pôvodom z Božsky bytostného, človek so svojou duchovnou podstatou môže prísť do kontaktu len s tými, ktorí klesli pod vplyvom jeho falošného princípu.

Nik sa však nemusí obávať, že bude strhnutý, ak má čisté srdce alebo sa aspoň o čistotu svojej duše kvôli svojim pokleskom a pádom úprimne snaží. Stvoriteľ „vidí“ nielen ľudské previnenia, ktoré musí podľa Jeho Vôle stihnúť zákonitá odplata, ale rovnako aj snahu prekonať ich silou dobrého chcenia. A pretože práve táto snaha je rozhodujúca, každému, kto pokorne vytrvá, prinesie posilu a skutočné konečné víťazstvo.

Redakcia