Metóda pokusov a omylov vedeckého sveta

Voči oblasti, o ktorej budeme dnes hovoriť, sa mnohí ľudia stali celkom ľahostajní v domnienke, že dané témy sa ich netýkajú. V ďalších riadkoch sa však pokúsime ukázať, že skutočnosťou môže byť opak.

Materiálny svet ľudskej vedy ako modla dnešnej spoločnosti

Hoci to uprostred stresu a víru udalostí každodenného života buď vo vnútri nevnímame alebo to registrujeme len ako informácie mihajúce sa okolo nás v písomnej či zvukovej forme, denne sme vystavovaní správam tohto druhu: Vedci zistili..., vedci objavili..., vedcom sa podarilo vyvinúť..., vedci dosiahli významný úspech... a pod.

Tieto informácie, šíriace sa denne okolo nás, pracujú a pôsobia s nebývalou účinnosťou. V oblasti vedeckého sveta sme takmer každodenne bombardovaní zvláštnou zmesou mediálnej dávky úspechu, pokroku, východiska či trvalého konečného riešenia mnohých, doteraz nezvládnutých problémov ľudskej spoločnosti.

Súčasne s tým, ako zo sveta myšlienkových foriem klesá do nášho podvedomia nová dávka spomínanej zmesi, hovoriaca o prevratnom úspechu vedcov v tej či onej oblasti, priamo úmerne v nás silnie forma, ktorá má zvláštny rozmer upokojenia vnútornej viery v schopnosti človeka, vedomia toho, že človek ako druh vlastne nepotrebuje od sveta nič dostávať darom, ale že si svojou šikovnosťou a svojím umom vydobyje z vesmíru všetko, čo pre seba bude kedy potrebovať! Jednoducho si to vezme, vyrve z prírody, ak bude treba, a spracuje si pre seba, pre svoj druh tak, ako mu to bude vyhovovať. Táto myšlienková forma, naplnená čiastočne túžbou po upokojujúcom výhľade do budúcnosti, je neviditeľnými vláknami vždy a trvalo pevne spojená s princípom atakujúceho postupu proti všetkému, čo sa dnes ešte dočasne vzpiera a nechce sa podvoliť vôli človeka. Každá nová správa účinkuje týmto zvláštnym druhom uspokojenia a zároveň zvučí v podobe zvláštnej mantry, ticho sa opakujúcej kdesi vzadu v hlave – materiálny svet ľudskej vedy je najlepší, najúspešnejší na Zemi.

Snáď tristokrát za rok sa pred človekom objaví či zaznie dômyselne vytvorená mantra: „Vedci dosiahli úspech...“ Toto „zaklínadlo“ znie znovu a znovu, pravidelne sa opakujúc.

Nechceme tým v žiadnom prípade povedať, že pokrok v chápaní Zákonov prírody a jej ovládanie, ktoré je s tým úzko spojené, sú samy osebe zlé. Skôr naopak. Človek dostal do daru všetky schopnosti, aby na Zemi vykonal veľké veci pri jej zušľachťovaní – pokiaľ len ku všetkému pristupuje s láskou a pokorou. Preto ani v tomto článku nechceme ľudí pracujúcich vo vede paušálne označovať spoločným menovateľom do seba zahľadených povýšených materialistov. Chceme len poukázať na neodškriepiteľnú skutočnosť, že dnešná veda je omylná. Veď je zaznamenané množstvo príkladov objavov, prijatých s nadšením v čase vzniku, ktoré sa však časom ukázali ako desivo zhubné.

Hodnotenie niektorých objavov s odstupom času

Široko dláždená je cesta do pekla! K tomuto prísloviu možno dodať, že aj cesta vedeckého výskumu je ovenčená vavrínovými vencami úspechov. Je to tak. Na začiatku každej takej „cesty do pekla“, t. j. cesty, ktorá neskôr priviedla alebo ešte len privedie k niečomu zhubnému, bolo spravidla vždy objavenie zdanlivo ideálneho riešenia nejakého problému. Až po určitom období sa ukázalo, že onú ideálnosť a nezriedka „genialitu“ riešenia museli ľudia a svet prírody ťažko zaplatiť mnohonásobne väčšou stratou, ak posudzujeme úspešnosť a straty práve vo vzťahu k zdravému základu prírodného sveta či dokonca k ľudskému zdraviu. Príkladov je na tisíce.

Že si v tejto chvíli na žiadny nespomínate? To nič, pomôžeme vám hneď niekoľkými: DDT (dichlór-difenyltrichlóretán), PCB (polychlórované bifenyly), ftalátové látky, potravinárske farbivá, konzervanty, hormonálne látky, fosfáty, plasty, napr. PVC (polyvinylchlorid), rádioaktívne látky, všetky bojové látky, plyny, zbrane hromadného ničenia. To všetko sú len veľmi náhodne vybrané látky či produkty, ktoré nevznikali nikde inde než v laboratóriách vedcov bez toho, že by bol niekto z ľudí schopný hneď na začiatku ich používania odhadnúť, aký nepredstaviteľne škodlivý a nebezpečný účinok bude mať ich druhotný dosah na ľudskú spoločnosť a prírodný svet.

Ešte i dnes možno nájsť vedecké štúdie a články z novín, vychvaľujúce napr. účinky DDT vznikajúce pri jeho používaní proti škodcom v poľnohospodárstve. Vtedy len málokto zo širokej verejnosti tušil nebezpečnosť tejto látky pri jej dlhodobom účinku na prírodu a ľudské zdravie. Titulky väčšiny novín vtedy oznamovali asi toto: „Vedci objavili látku s vynikajúcou účinnosťou na nervový systém organizmu hmyzu. Je predpoklad, že jej používanie absolútne zničí väčšinu dnes známych škodcov poľných plodín. Poľnohospodárstvo budúcnosti bude zbavené veľkých problémov so škodcami!“

Naliehavá potreba obozretnosti

Mantra o neomylnosti a v každom ohľade vznešenom poslaní vedy je myšlienkovou formou, ktorá i napriek všetkým doterajším trpkým skúsenostiam spoločnosti má na ľudí veľký vplyv. Čo je „posvätené“ vedou, získava ihneď punc správnosti, potvrdenie o vierohodnosti toho, že ide o niečo, čo je jedine prínosné a prináša východisko. Naivní ľudia! Táto forma, výdatne posilňovaná všetkými médiami, je zakorenená rovnako ako myšlienka, že televízia a seriózna tlač by predsa nikdy neprinášali skreslené alebo dokonca nepravdivé informácie.

Pritom fatálnosť mnohých omylov vedy jednoznačne hovorí o potrebe mnohonásobne väčšej obozretnosti v prípade všetkých objavov. A táto obozretnosť musí ešte stonásobne viac platiť práve vo chvíli, keď sa nalieha na to, aby sa nové objavy stali súčasťou všeobecného používania.

Tak ako to bolo pred desaťročiami s mnohými „geniálnymi“ objavmi vedy, o ktorých dnes už vieme, že išlo o tragické omyly, nezriedka zaplatené mnohými životmi nič netušiacich obyvateľov Zeme – užívateľov spomínaných objavov v praxi, rovnako sme i dnes vystavení mnohým, ešte nezodpovednejším objavom a tlaku zaviesť ich používanie na celom svete. I dnes nás presviedčajú ľudia, ktorých pre ich zaujatosť v podporovaní konkrétnych objavov môžeme nazvať šialenými, aby sme neboli spiatočníkmi a počúvali hlas pokroku vedy, ktorý prináša jedine blaho a šťastie všetkým.

Áno, vedci objavili napr. klonovanie živých organizmov, objavili možnosti úpravy a zámeny jednotlivých častí DNA rastlín a zvierat. Možnosti, aké tieto objavy v sebe nesú, sa ľudstvu zdajú fantastické a tisícorakými spôsobmi využiteľné v mnohých smeroch ľudského života. Ubudne mnoho problémov! Úžasne sa vyrieši hladomor, chudoba. Budeme šťastní, zdraví a spokojní!

No nehovorilo sa to isté už v tisícoch predchádzajúcich prípadov pred desaťročiami? Nehovorilo sa to aj o známom DDT a mnohých iných produktoch vedy?

Zásadné zmeny, ktorou bude musieť prejsť veda budúcnosti

Hľadajú vedci vždy a za každých okolností úplný súlad so zmyslom existencie života na Zemi, so zmyslom toho, prečo sú mnohé veci v prírodnom svete usporiadané tak, ako sú? Nájdu si čas, aby si vážne a zmysluplne zodpovedali otázku, načo je človek tu na Zemi alebo aká sila je pravým pôvodcom života? Prečo ľudia na prvom mieste nehľadajú zmysel a poriadok vecí s úsilím, ktoré zodpovedá vážnosti pochopenia tohto zmyslu? Nesú v sebe vôbec vedomie zodpovednosti za poznanie a pochopenie týchto základných, a tým i veľmi vážnych otázok?

Žiaľ, zdá sa, že hororový príbeh o doktorovi Frankensteinovi a jeho stvorení živej bytosti, ktorú nakoniec neovládal, je v mnohých smeroch stále aktuálny. Vedomie zodpovednosti – svedomie – by nás malo viesť k pochopeniu toho, že raz hodený kameň nemožno už ľahko zastaviť či len zmeniť jeho smer.

Ostáva na svedomí každého ako slobodnej osobnosti, či sa uspokojí so svojimi závermi o poznaní života a ako s týmto, žiaľ, často povrchným poznaním bude chcieť prostredníctvom svojich prác meniť okolitý svet, alebo či ako základ celého svojho pôsobenia chce prežiť skutočné poznanie o živote, o vesmíre a jeho silách, o zákonitostiach Stvorenia a tiež o samotnom východisku všetkého, Pravečnom Zdroji síl a energií života, o Stvoriteľovi.

V rukách každého človeka je v prvom rade vždy a jedine len jeho vlastné rozhodnutie. Toto rozhodnutie v každej veci by malo vyplynúť zo súladu s jeho vnútorným svedomím, ktoré si plne a zodpovedne uvedomuje, že dotyčný človek vie, čo činí.

Nie azda, že si myslí, že vie, čo činí! To nestačí! Vedieť znamená mať ucelený prehľad o všetkom, čo pripadá do úvahy, čiže brať na zreteľ aj znalosť súvislostí vyššieho ako len materiálneho druhu.

Čo dovoľuje hmota, býva často v protiklade k tomu, čo nedovoľujú pozemským očiam neviditeľné Zákony Stvorenia.

Znalosť týchto neviditeľných Zákonov Stvorenia je obsahom Poznania všetkých bytostných služobníkov*, pôsobiacich v priamej hierarchii i tu, v pozemskom svete prírody. Na mnohé otázky, na ktoré pozemská veda stále márne hľadá riešenia, má vo svojom poznaní odpoveď i ten najmenší zo spomínaných bytostných služobníkov, ba vie oveľa viac ako celé vedecké tímy.

V poznaní týchto služobníkov sa vždy a za každých okolností zachvieva znalosť harmónie, celistvosti a prepojenia všetkého so všetkým. Preto v ich práci nemôže nikdy nastať odtrhnutie od celku, a tým ani protivenstvo a disharmónia. Taká je predsa i príroda!

V prípade človeka však protivenstvo a disharmónia hrozia takmer vždy vo chvíli, kedykoľvek chce tvoriť sám zo seba, len na základe toho, že sa domnieva, že pochopil niečo malé zo spomínaného celku.

Žiaľ, to je cesta aj väčšiny dnešných vedcov. Možno ju nazvať tiež cestou pokusov a omylov. Je to v skutočnosti len streľba do tmy, ktorá sa vznešene nazýva bádaním.

Aká poctivosť v hľadaní a skúmaní je však v tom, keď vedci nájdu vďaka bádaniu jednu malú časť poznania, zatiaľ čo by mohli mať takmer kedykoľvek k dispozícii možnosť vidieť celok?

Len keby chceli, prosili o to, snažili sa ísť cestou spolupráce s prírodou a v nej pôsobiacimi bytostnými silami*, mohli by mať už dnes všetko!

Bytostný svet* považuje všetkých samoľúbych a domýšľavých vedcov za opovrhnutiahodných šialencov, ktorí zasahujú do súkolesia Stvorenia, ktorému nerozumejú a v skutočnosti ani nikdy porozumieť nechceli.

Nechceli! Pretože to by znamenalo prijať vlastnú osobnú zodpovednosť i za seba samých, za svoj spôsob života, zodpovednosť ľudského ducha, ktorý má i tu na Zemi svoje morálne, mravné a etické povinnosti.

Len sa pozrite na mnohých vedcov. Ihneď zistíte, že ich vlastná osobnosť už vopred vylučuje spojenie so skutočným poznaním... Aj v tom účinok zákona príťažlivosti rovnorodého neomylne potvrdzuje zúfalý stav, panujúci v dnešnej svetovej vedeckej obci.

Až na niekoľko čestných a chvályhodných výnimiek, všade je to len bieda duše, kam sa človek pozrie. A takí ľudia, honosiaci sa vedeckými menami a titulmi, chcú sa pasovať do roly určovateľov vývoja života na Zemi.

Aké horké bude precitnutie mnohých, až zistia, ako veľmi sa mýlili vo svojej blúznivej dôvere, že terajšia veda môže na Zem priniesť trvalé šťastie, bezpečie, mier a zdravie.

Súčasná veda a ľudia v nej pracujúci sa budú musieť najskôr celkom zmeniť svojím vnútorným prebudením, aby ich práca mohla byť potom v súlade s celkom diela Stvorenia.

Toto prebudenie bude prevratnou zmenou a prinesie nevídaný pokrok vo všetkých vedných odboroch, pretože od okamihu prebudenia budú vedeckí pracovníci stavať na oveľa pevnejších, celistvejších základoch Poznania.

Objavovanie nových poznatkov cestou pokusov a omylov sa stane v budúcej dobe vzdialenou tiesnivou minulosťou, vyvolávajúcou obraz temnoty a zmätku, ku ktorej sa už nik nebude chcieť viac vracať.

Avšak tomu všetkému bude musieť predchádzať premena celej spoločnosti. Tá tiež až vtedy spozná nedôstojnosť dnešnej propagandy, ktorá na nás takmer denne znovu a znovu útočí slovami:

„Vedci objavili...“

www.ao-institut.cz (redakčne upravené)

Súvisiace články:

Zem v rukách šialených ľudí? - úvod

Ekonomika stojaca na davovej psychóze

O nepoznanej zodpovednosti sveta novinárov a toho, čo spôsobuje

Metóda pokusov a omylov vedeckého sveta

Je vzdelanie zárukou múdrosti?