Cesta k ušľachtilej ženskosti - 4. stupeň
Ľudský duch sa prejavuje prostredníctvom svojho tela nielen slovami, ale aj svojimi pohybmi. Tak ako zodpovedá stupňu ušľachtilosti a zrelosti nášho ducha úroveň ušľachtilosti hovoreného slova, rovnako i každý náš pohyb hovorí nielen o našom momentálnom naladení, ale aj o celkovom stave ušľachtilosti a presvetlení nášho ducha. Tento prejav, nevedome pôsobiaci na iných, je zvlášť vnímateľný u žien, ktoré sa prejavujú buď s prirodzeným pôvabom, plným harmónie a vznešenej krásy, alebo disharmonickou až hrubou formou, vyvolávajúcou u druhých podvedomú neúctu k takejto žene. Držanie telaLen sa zahľaďme na dnešné ženy, ako držia svoje telo, ako gestikulujú pri rozhovore, ako sa kolíšu pri chôdzi, pričom si vôbec neuvedomujú, akým dojmom pôsobia. Ak sa pri pohľade na plátna starých majstrov sústredíme práve na držanie tela vyobrazených žien, zistíme, že vo väčšine prípadov dýcha na nás z týchto obrazov istý druh vznešenosti a pôvabu. Často si povieme, že je v tom dávno stratené kúzlo. Mnohí nad tým mávnu rukou, že sa to do dnešnej doby vôbec nehodí. Ženy majú predsa náročné zamestnanie, rodinu, športujú a navyše majú veľmi málo času. A ešte by mali pri všetkom tom strese dbať na držanie tela pri chôdzi, státí a sedení? Avšak práve držanie tela je ovplyvňované naším duchom. Spomeňte si len na svoj zhrbený chrbát, keď ste unavené; máte dojem, že nesiete na svojich bedrách balvan, ktorý vám nedovolí vzpriamiť sa. Je vám až na odpadnutie. A predstavte si, ako ľahko a svižne sa vám kráča, keď prežívate stav vnútornej radosti, blaženosti a krásy, pri ktorom stačí už len roztiahnuť krídla a letieť... V tej chvíli ani nepomyslíte na držanie tela, a napriek tomu z vás vyžaruje krása, pôvab a ladnosť pohybu. Rovnako je to aj s pohybom našich rúk, ktoré sprevádzajú našu reč. Pokiaľ sa vo vnútri naladíme na nežné až láskyplné tóny, naše pohyby rúk sa stávajú mäkkými a ušľachtilými. Ak sa však žena naladí na disharmonické, neušľachtilé myšlienky, na aktívne pôsobenie, v dnešnej dobe ešte podporené bežnou stresovou záťažou, začne svojimi rukami zrýchlene mávať, čím svoj nepekný, neženský prejav ešte zvýrazní. Najlepšie to vidno, keď hovorí za rečníckym pultom k veľkému množstvu ľudí. Vtedy si možno všimnúť, že jej držanie tela a gestikulácia je iba rozumovým pôsobením, ktoré ju spútava, pretože takáto úloha je pre ňu neprirodzená. Pokiaľ sa žena pri akomkoľvek svojom konaní nenaladí na nádherné svetlé nitky, znášajúce sa zhora nadol k Zemi a prinášajúce posilnenie, inšpiráciu a podporu, odovzdá svojho ducha pod velenie rozumu, ktorý nemôže ustrážiť všetky jednotlivé pohyby. Rozum sa dokáže sústrediť vždy len na jedno, a tak nie je schopný kontrolovať množstvo automatických pohybov tela, sprevádzajúcich ktorúkoľvek ľudskú činnosť. Ako príklad možno uviesť pestovanie nejakého druhu športu. Tu treba vyvinúť istú námahu a sústredenosť, zvlášť v dnešnej dobe, keď je šport „vyšponovaný“ až do neúnosnej miery nezdravého hazardovania so zdravím. Ľudia aj tu strhli všetko do extrému, a to len kvôli ukojeniu vlastnej samoľúbosti a túžby dokázať viac ako tí druhí. V plnom sústredení na takýto neprirodzený výkon dostáva sa telo až do kŕčovitých a vo väčšine prípadov nie krásnych pohybov. Všimnite si napr. pri skoku do diaľky, ako sa športovec sústredí na svoj výkon a v akom kŕči sú jeho prsty na rukách. To isté možno vidieť u tenistov pri pohybe rukou, ktorá nedrží tenisovú raketu, o výraze ich tváre ani nehovoriac. Keď si predstavíme ženu v športovom úbore, ak sa tomu dá ešte vôbec hovoriť oblečenie, ako s vypätím všetkých síl beží, zápasí, dokonca hrá i futbal, vzpiera, hádže kladivom, cítime, že nám to neprináša žiadny zážitok ženskej krásy, ušľachtilosti ani dôstojnosti. Náš cit nám napovie, že reč takéhoto tela hovorí o žene mužatke, ktorá sa síce chce vyrovnať mužom, ale podstata vybavenia ženského tela jej to nedovolí. V tej chvíli už nepôsobí ani ako žena a svojou zúfalou snahou sa iba zosmiešňuje. Toto je, samozrejme, extrémny príklad, vrcholový šport, no väčšina žien si aj v maličkostiach počína rovnako zúfalo. Na druhej strane sú ženy, ktoré sa domnievajú, že rozvíjajú ženskú krásu. Medzi ne patria napríklad modelky a svet okolo nich. Všimli ste si však, vy, ktoré sa zaujímate o módu, ako neprirodzene pôsobí chôdza týchto žien? Alebo výraz očí, keď sa predvádzajú na móle ako kone na trhovisku, ako bezduché bábiky na hranie? Aj tu môžeme vnímať reč tela, ktoré je ovládané rozumom, bez akejkoľvek vnútornej potreby ľudského ducha hľadať, aký zmysel má náš život, prečo sme na tejto Zemi, kam kráčame a ako máme žiť, aby sme naplnili svoje poslanie ženy. Reč nášho tela o nás za každých okolností veľmi mnoho prezradí. Nemusíme mať nejaké zvláštne schopnosti a znalosti rôznych techník, ktoré sa zaoberajú čítaním z ľudskej tváre, z ruky či z tvaru ucha. K tomu, aby sme vedeli bezpečne čítať v reči tela iných ľudí, stačí len náš cit. Aj v rysoch každej tváre dokážeme zaznamenať buď harmóniu a mier, alebo hrubosť, aroganciu, povýšenosť či utrpenie. Šľachtické rody, ktoré pri výchove dievčat a žien vždy prísne dbali na držanie tela, si zachovali až do dnešných čias úctyhodný vzhľad. Všimnime si len takú maličkosť: v spoločenskom bontóne výchovy je v lepšej spoločnosti neprípustné, aby žena sedela s prekríženými nohami. Tento spôsob sedenia sa považuje za vyzývavý a pre ženu nedôstojný. Na starých maľbách by sme takto vyobrazenú koketne sediacu ženu ani nenašli. Pokiaľ ide o bežné sedenie na stoličke, poznáme napríklad z dopravných prostriedkov, ako na nás pôsobí žena sediaca s nohami rozkročenými ako hokejový brankár, k tomu ohnutý chrbát spolu s nevľúdnym výrazom tváre. Je to veľmi častý jav nielen u dievčat, ale aj u zrelých žien. Kde majú dospievajúce dievčatá potrebné vzory, ako má pravá žena pôsobiť? Často počujeme matku, ako napomína svoju dcéru, aby sa vystrela, pričom sama na to nedbá, ako nedbá i na ostatné prejavy svojho tela. Svoju dcéru môže viesť jedine vlastným príkladom. Zistí pritom, aké je to často neľahké a ako sa v tom ihneď prejaví pohodlnosť ducha, ktorý sa sotva drží pri vedomí, uväznený v tele pod ťaživou nadvládou rozumu. Aby sme teda mohli svojmu duchu pomôcť, snažme sa pôsobiť aj opačnou cestou, a to ušľachtilým pohybom. Vyhýbajme sa, pokiaľ možno, všetkým činnostiam, ktoré v nás práve tú najjemnejšiu ušľachtilosť potláčajú a obmedzujú nás v prirodzenom prejave pravej, dôstojnej, pôvabnej, nežnej ženskosti. Tanec 
Jednou z činností, ktorou môžeme rozvíjať ušľachtilé pohyby tela, je tanec. Tu ale musíme správne zvážiť, aký druh tanca zvoliť. Tancovanie musí byť predchnuté ušľachtilou harmóniou, čistou ľahkosťou a jemnou ženskosťou. Z tohto dôvodu nie je vhodný brušný či orientálny tanec, v súčasnosti taký obľúbený. Len poďme po nitkách pôvodu tohto tanca. Je to tanec plodnosti a pôsobí silne pudovo. Čisté duchovné záchvevy tam chýbajú. Aj keby sme tancovali také tance samy, vždy by sme sa napájali na myšlienkové formy, ktoré tento druh tanca obklopujú, na formy, ktoré boli pri jeho vzniku zakotvené. Vznikli v oblasti, ktorá je nám svojím druhom vzdialená. Môže síce prinášať pocit úľavy pre ľudské telo, ale to sa dá dosiahnuť aj iným, ušľachtilejším, duchovnejším spôsobom. Je to teda tanec čisto telesný a nenesie v sebe čistý duchovný obsah, umožňujúci jemné duchovné naladenie na krásnu ženskosť. Musíme si uvedomiť, že za dlhé stáročia pádu ženstva a odklonu od jeho duchovného poslania sme tak hlboko vzdialené od svojej úlohy, že na to, aby sme sa mohli k úlohe pravého ženstva vrátiť, treba vynaložiť veľké úsilie. Preto každá maličkosť, ktorá nám môže dávať duchovné osvieženie, zjemnenie a posilnenie nášho spojenia s čistými prúdmi zo svetlých úrovní, je pre nás nesmierne potrebná. A naopak, treba sa vzdať všetkého, čo nás o rozvoj ducha oberá, čo nás nielenže neposúva dopredu, ale ešte viac vzďaľuje od nášho poslania. Nechcime dokazovať sebe a mužom, že zvládneme rovnocenne všetky, čiže i rýdzo mužské činnosti, ktoré si vyžadujú celkom inú telesnú konštrukciu. Nezahrávajme sa vo svojej pohodlnosti a márnivosti s nedôležitými a od Svetla odvádzajúcimi radovánkami dnešnej spoločnosti. Neklesajme ani pod ťarchou všedných starostí, ktoré sa nás snažia obrať aj o posledné iskierky sily. Vlasy a líčenie Všetko, čo nám pomôže v reči nášho tela prežívať svoju ženskosť, rozvíjajme! Aj zdanlivá maličkosť, ktorá takisto hovorí rečou nášho tela - naše vlasy - vypovedá o našej ženskosti. Keď sa pozrieme na ženy, zistíme, aký zúfalý stav v tom panuje. Aká zažitá je predstava, že dlhé vlasy sa už žene vyššieho veku nehodia a že ak si šediny nepokryje farbami všetkých možných druhov alebo nemá moderný strih, je nevýraznou šedou myškou, zanedbávajúcou svoj zovňajšok. Rovnako je to aj s maľovaním. Akú silne zažitú formu má v tomto smere väčšina žien: keď chcú vyzerať čo najlepšie, musia si aspoň jemne nafarbiť oči, líca alebo pery. V súčasnosti je žena schopná urobiť pre svoje telo veľmi veľa. Koľko peňazí a času stráveného skrášľovaním! A čo rozvíjanie ducha k ušľachtilosti, pôvabu, k nežnému a čistému ženstvu? Na to jej už čas nezostáva! Ak budete naozaj poctivo sledovať svoje okolie a najmä ak budete pozorovať ženy okolo seba, potom môžete svojím citom vnímať, že ani to najlepšie nalíčenie, ani ten najmodernejší strih a farba vlasov či módne oblečenie nedajú žene krásu, pôvab a ušľachtilosť, pokiaľ to všetko v sebe nenesie jej duch, ktorý necíti potrebu márnivo sa predvádzať. Je to opäť len dielo rozumu. Dnešná spoločnosť už tak silno ovplyvňuje každého človeka v tom, čo je moderné a dodáva žene tú jedinú neodolateľnú krásu, že väčšina z nich je už načisto závislá od módnych bláznov a úplne potlačila svoje vlastné cítenie a zmysel pre krásu. Dokonca sa bojí mať v tomto smere vlastný názor, ktorým by sa odlišovala od davu poslušne podliehajúceho móde, ktorý neuvážene zaobchádza so svojím telom ako s kusom modelovacej hmoty. Dievčatá z nedostatku vzorov pravej ženskosti revoltujú proti tomuto neprirodzenému smeru tým, že si telo zohavujú tetovaním a prepichovaním kovovými predmetmi, aby čím viac šokovali svoje okolie. Vlasy si často farbia na čierno, červeno, modro i zeleno, aby boli ešte viditeľnejšie ako ich matky. Nemajú okolo seba krásu, čistotu, pôvab, úcty-hodné ženstvo, ktoré by im svojím vzorom dávalo obrazy hodné nasledovania. Naopak, sú obklopené tými najtemnejšími formami ľudských myšlienok, na vytváraní ktorých sa podieľajú rovnako ich vlastné matky, ktoré často nedokážu ustrážiť svoj hnev a už dávno stratili svoju cestu k pravej ženskosti. Preto sa nemožno hnevať na mladé dievčatá, treba im svojím vlastným príkladom prinášať vzory pravého ženstva, ktoré je vo svojej najprirodzenejšej forme obdarené nesmiernou silou ducha. Duch, ktorý túži po najvyšších hodnotách, prežaruje svoje telo a prehovára k druhým ľuďom rečou duchovných sfér. 
Žena s rozjasneným duchom má celkom prirodzene ušľachtilé držanie tela, jej krok je pružný a radostne ľahký, jej ruky sú motýlie krídla, ktoré sa však nezľaknú práce. Duch ženy, smerujúci ku Svetlu, prežaruje celé jej telo až do končekov prstov. Z očí jej svietia jasné hviezdy, dodávajúce jej tvári oveľa viac krásy než akékoľvek líčenie. A v zrelom veku biele alebo strieborné vlasy jej pridajú nielen dôstojnosť, ale i žiaru okolo jej spanilej hlavy. Takýto a ešte krajší obraz nádherného ženstva nesme si stále vo svojom vnútri, aby sme v ktoromkoľvek okamihu nášho konania dokázali udržiavať spojenie s duchovnými prúdmi, ktoré nás môžu viesť len správnymi cestami. Potom budeme schopné správať sa a pôsobiť pri každej našej činnosti aspoň ako vzdialený odlesk predobrazu pravého ženstva. Po tomto svetlom lúči, vedúcom k nášmu predobrazu, môžeme kráčať stále dopredu, dôstojnejšie, nežnejšie, spanilejšie, ako ženy, ktoré sa snažia naplniť svoje poslanie. Ani vek, ani vzhľad nášho tela v tom nie sú prekážkou. Naopak, je potrebné, aby sme dozrievali do dôstojnosti a múdrosti ženského pôsobenia. Stretli ste sa niekedy so ženou, ktorá je vo svojom zrelom veku naozaj krásna? Keď takú ženu stretnete, istotne prežijete nesmierne posilnenie a radosť z krásy, ktorá vo vás môže vyvolať odhodlanie stať sa tiež takou. A až bude takých zrelých žien viac, potom postupne bude môcť ozdravieť aj celá naša spoločnosť. Lebo ženy majú vychovávať mužov bez slov svojím čistým a krásnym ženstvom už od detského veku. Ak je teda dnešná spoločnosť v tomto smere chorľavá, je to z prevažnej časti vina žien. Kráčajme teda po svojej ceste ku Svetlu s vierou a odhodlaním, že naše poslanie, poslanie ženy, je také nádherné, liečivé, posilňujúce a zároveň prirodzené, že ho stačí len chcieť zo všetkých svojich síl napĺňať. Preto bdejme a modlime sa: Nebuďme pohodlné a snažme sa zachytiť vždy všetko, čo k nám prichádza, či už nádherné a posilňujúce a v tom sa zachvievajme a rozvíjajme, alebo nečisté, disharmonické, márnivé, lenivé a samoľúbe a to sa snažme vždy včas zastaviť. V tom nám je vždy nápomocná úprimná vnútorná modlitba. Martina Š. - (redakčne upravené) Súvisiace články zo série - Cesta k ušľachtilej ženskosti: 1. Dosiahnutie presvedčenia chcieť sa stať pravou ženou 2. Znovuobjavenie čistého studu a s tým spojená zmena v odievaní | |