Ako premeniť depresiu na radosť

Depresia, ktorá je v súčasnosti veľmi rozšíreným javom, býva označovaná psychológmi ako duševný stav sprevádzaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia, nerozhodnosti, stratou záujmov a poklesnutým sebavedomím.

Toto slovo pochádza z latinského de-pressum, čo znamená byť pod tlakom, utláčať, umlčiavať.

Čo všetko nás môže v dnešnej dobe tlačiť, utláčať či umlčiavať? Ak spoznáme činitele, ktoré sa na tom podieľajú, zaiste nájdeme aj účinný liek.

Ovplyvnenie z obdobia detstva a dospievania - Ide o podvedome uložené negatívne pociťované vzory správania a medziľudskej komunikácie. Už v ranom veku nás rodičia, súrodenci, kamaráti či učitelia chtiac-nechtiac formovali svojím správaním, názormi, postojmi a vyjadreniami na našu adresu. Ak príliš často negatívne hodnotili kvalitu našich schopností a nášho správania, potláčali v nás sebavedomie a vôľu slobodne sa prejaviť, odnaučili nás úprimne povedať nie, keď to tak cítime. Rodičia a vychovávatelia môžu a majú byť na deti spravodlivo prísni, avšak mali by sa vyhýbať hodnoteniu osoby dieťaťa. Namiesto toho nech radšej vysvetľujú a osvetľujú samotné skutky a ich dôsledky.

Správanie sa druhých voči nám v každodenných situáciách – Tlaky najbližšieho okolia, ktoré vznikajú na základe názorov a hodnotiacich informácií na adresu našej osoby od príbuzných, známych, partnerov, nadriadených a kolegov, nútia nás konať a správať sa tak, „ako sa od nás očakáva", s čím sa vnútorne nestotožňujeme. Nedokážeme povedať nie, pretože nás to v detstve odnaučili (pritom stačí nájsť vhodnú slušnú formu, ktorou to vyjadríme bez toho, aby sme niekoho urazili, čím dostaneme zo seba von všetko, čo nás ťaží a tlačí). Tieto tlaky majú veľký vplyv na to, čo si o sebe myslíme, ako si pod vplyvom týchto názorov a reakcií okolia vážime sami seba a aké silné bude naše sebavedomie. Často sme tým potom prenasledovaní pri rôznych činnostiach – akoby sme počuli tiché výčitky typu: si pomalý, nezvládneš to, máš obe ruky ľavé, si neschopný...

Naše vlastné predstavy a očakávania, ako by mal vyzerať šťastný život, podporované verejnou mienkou a reklamou – Pôvodcom tohto tlaku je rozum, ktorého prirodzenou úlohou je zabezpečovať všetky základné potreby pre náš pozemský život. Keby rozum nebol pritom usmerňovaný naším citom, ľahko by porušoval etické princípy. Ak sa necháme ovplyvniť cieľmi uprednostňovanými konzumným spôsobom života a silnými myšlienkovými formami propagujúcimi „užívanie si života“, hodnotíme kvalitu svojho života na základe svojich zvyšujúcich sa nárokov a ich realizácie (podľa výšky zárobku, štandardu bývania a vlastnej dopravy, lukratívnosti dovoleniek, možnosti nákupu značkových tovarov, luxusnej starostlivosti o svoj zovňajšok, ústretovosti partnera...). Ak nám je neustále klamlivo predkladané, že iní majú všetko a môžu si dovoliť nadštandard, a my nie - ľahko môže zaklopať na naše dvere „pani depresia“.

Uvedomovanie si nenaplnenosti života, chýbajúce poznanie jeho zmyslu – Človek cíti, že ho vykonávanie každodenného zamestnania, starostlivosť o rodinu, dopĺňanie vzdelania a poznatkov, akokoľvek vyvažované oddychom alebo istými druhmi zábavy, vnútorne nenapĺňa. Začne si klásť otázku, načo to všetko je. Hľadá širšie súvislosti a túži po odpovedi, s ktorou by kdesi v najhlbšom vnútri mohol súznieť. Jeho vnútro túži po kráse a harmónii, no keďže nachádza len samý opak, stráca vieru v hodnotu spravodlivosti a cti...

Je vôbec možné vyhnúť sa všetkým týmto vplyvom a nedať sa nimi ovládnuť? Ako tým všetkým prejsť v zdraví a harmónii, aký postoj zaujať, aby sme mohli prežívať radostný, vnútorne vyvážený život a aby nás takéto stavy natrvalo nepoznačili?

Keď nám hrozí, že prestávame zvládať vonkajšie podnety a situácie, že sme podráždení a nervózni, že sa nám nič nedarí, nepáči a nič nás nebaví – odsuňme všetky myšlienky, ktoré na nás doliehajú, a aspoň na pár sekúnd sa zastavme. Povedzme si jednoducho - „stop“. Zhlboka sa nadýchnime, zatvorme oči a predstavme si, že okolo nás nič nie je – ani rodina, že nemáme žiadne povinnosti a starosti, zdravotné ani pracovné problémy, zabudnime na svoju finančnú situáciu. Ako sa cítite? Ste prekvapení, že vaše vnútro je naplnené mierom a pocitom šťastia a že tá tieseň pochádzala hlavne z vonkajších vplyvov? Skúsme si predstaviť, že môžeme robiť to, z čoho máme radosť, že nemusíme chodiť do práce len kvôli peniazom. Opýtajte sa svojho „ja“, svojho vnútra – ducha, po čom túžite, čo vás naozaj napĺňa šťastím a radosťou, čo je pre vás v živote skutočne dôležité. Potom priraďte postupne ostatné miesta rodine, práci,... skúste ísť von do prírody, robte niečo, čo vás baví, pre radosť. Radosť odháňa všetky chmáry a temné myšlienky. Už nás nebudú obťažovať svojou prítomnosťou pochmúrne myšlienky, ktoré prichádzali na základe Zákona príťažlivosti rovnorodého. Každá naša smutná myšlienka privolá desiatky ďalších podobných a proti takejto hromade je ťažké postaviť sa, keď sme vnútorne oslabení, strápení, ubití, ubolení... Keď sa vnútorne upokojíme, položme si otázku, prečo sa tak cítime, z čoho to vzniklo, či sme si stres nezapríčinili sami - napríklad tým, že sme si nezoradili priority. Nechajme si na to aj pár dní – a skús¬me sa zamerať na to, čo je pre nás v živote najdôležitejšie.

V prvom rade ale prijmite sami seba ako jedinečnú osobnosť. Odpustite sami sebe nedostatky, o ktorých viete, že ich máte, alebo chyby, ktorých ste sa v živote dopustili voči sebe alebo voči iným. Neplytvajte energiou na sebaobviňovanie. Myslením na negatívne len podporujete a priťahujete negatívne – podľa už spomínaného Zákona príťažlivosti rovnorodého. Predstavte si pred sebou ideálny cieľ: Akými by ste sa chceli stať po odložení nedostatkov, ktoré vás trápia? Nezabudnite, že nič nie je nedosiahnuteľné, pokiaľ človek naozaj chce, i keď niekedy chvíľku trvá, kým to ušľachtilé vo vás bude môcť rozkvitnúť. S takto obráteným pohľadom ku Svetlu, avšak s nohami pevne na Zemi, kráčajte pomaly krok za krokom. Postupné zdolávanie prekážok, ktoré pred vás osud starostlivo predkladá, vám prinesie radosť.

Nemajte prehnané nároky. Snažte sa tešiť z toho, čo máte, prestane vás trápiť to, čo vám chýba. Postupne zistíte, že to chýbajúce nie je až také dôležité, ako sa vám to javí - alebo - že vás práve to chýbajúce niekam duchovne posúva.

Ak cítite potrebu, porozprávajte niekomu, čo vás trápi. Iste nájdete človeka, ktorý zažíva čosi podobné, s ktorým sa môžete podeliť so svojimi skúsenosťami, navzájom sa povzbudiť a podporiť.

Odložte v tomto období všetky vážne, dôležité rozhodnutia.

Môžete ísť do prírody, pobyt na čerstvom vzduchu či prechádzka pohladí vaše ubolené vnútro.

Na všetky činnosti sa plne sústreďte. Zamedzíte tým rušivému vplyvu počiatočného nepretržitého prúdu myšlienok rozumu, ktorý vás prestane obťažovať svojimi výčitkami a nárokmi. Po čase sa stane vaším výborným radcom a pomocníkom.

Nechajme nášho ducha, aby sa prejavil. Nesnažme sa za každú cenu stále do všetkého miešať, organizovať, trvať na tom, aby to bolo presne tak, ako si to predstavuje naše ego. Len vtedy sa staneme skutočne slobodnými – a v duchu radostnými.

Nezľaknime sa dlhodobej postupnej práce na sebe. Námaha spojená s touto prácou prispeje nielen k nášmu vnútornému spevneniu, vďaka ktorému budeme schopní oveľa ľahšie zvládať záťažové životné situácie, ale aj k opakovanej radosti zo zdolávania ďalších a ďalších prekážok.

Prispievateľka