Ako ďalej?

Prvé kroky k vzostupu spoločnosti

Počas vývoja v ľudskej spoločnosti sa vystriedali už takmer všetky možné zriadenia, od absolutistických, konštitučných či parlamentných monarchií, dedičných či volených, až po najrozličnejšie republiky s viac či menej demokratickými princípmi.

Dlhodobý morálny vzostup spoločnosti však nastával len veľmi zriedka, ak vôbec nastal. O vysokej miere spravodlivosti v živote jednotlivcov ako nevyhnutnom sprievodnom jave takéhoto vzostupu nikdy nebolo možné hovoriť. V prípade, že systém vynútenia spravodlivosti nebol dostatočne „tvrdý“, na každé ustanovenie, na každý pozemský zákon, ktorý na papieri vyzeral sľubne a účinne, sa našiel spôsob, ako ho „šikovne“ obísť, alebo sa našli jednotlivci, ktorí ho jednoducho nerešpektovali. A keď bol spoločenský systém voči narušiteľom tvrdší a prísnejší, dochádzalo k zlyhaniu jeho predstaviteľov, ktorí sa menili na tyranov, alebo vlád, ktoré sa menili na rôzne policajné režimy, páchajúce bezprávie z titulu moci.

Výsledkom je, že súčasní odborníci nemajú recept na „ideálne“ usporiadanie spoločnosti, ktoré by bolo možné uplatniť a ktoré by zabezpečilo dostatočne múdre a prísne vedenie. Dostatočne múdre na to, aby v spoločnosti mohla vzniknúť radostná harmónia, a dostatočne prísne na tých, čo by ju chceli narúšať.

Dôvodom, pre ktorý sa dosiaľ takmer žiadny „recept“ neosvedčil, je skutočnosť, že múdre a spravodlivé vedenie môže byť nastolené len tam, kde aj spoločnosť stojí na určitej výške morálnej vyspelosti. Prejavuje sa v tom Zákon príťažlivosti rovnorodého, ktorý nemožno obísť. Národ, ktorý túži po múdrom a spravodlivom vedení, musí byť schopný ho rozpoznať, pochopiť a byť ochotný vzdať sa mnohého kvôli zmene k lepšiemu.

Preto kto chce dopomôcť k vzostupu spoločnosti, v prvom rade musí začať oslovovať široké vrstvy obyvateľstva. To bol dôvod, prečo aj vzostupu mnohých skutočne veľkých a mocných ríš často predchádzalo pôsobenie tzv. zvestovateľov, na ktorých učení boli vybudované. O vysokej hodnote toho, čo prinášali, svedčí skutočnosť, že mnohé z ich učení pretrvali dodnes, vo forme základov pre rôzne svetové náboženstvá. I keď na druhej strane treba poukázať na smutnú skutočnosť v histórii, keď posolstvá, ktorých sa ľuďom dostávalo prostredníctvom zvestovateľov, boli po ich odchode postupom času nesprávnym spôsobom vysvetľované, pozmeňované a čoraz viac krivené. Podobne aj život v mocných a doďaleka žiariacich ríšach, ktoré mohli vzniknúť len vďaka uplatneniu hodnôt prinesených do života, postupne upúšťal od múdrych zásad. To mohlo spôsobiť len ich postupný morálny úpadok a následný pád a zánik.

Oprávnenou otázkou je, akým spôsobom treba pôsobiť na obyvateľstvo, aby mohol nastať jeho morálny vzostup. V tomto ohľade je dôležitá skutočnosť, na ktorú sme už neraz poukazovali: každý jednotlivec dokáže vo svojom najhlbšom vnútri presne vycítiť, čo je svetlé a ušľachtilé. Ide o ďalší z prejavov Zákona príťažlivosti rovnorodého. Vlastná duchovná podstata človeka, ktorá vznikla vo vysokých, svetlých úrovniach Stvorenia, je k nim magneticky priťahovaná. Jedine záchvevy odtiaľ, s ktorými je rovnorodá, v nej rezonujú, vyvolávajú čistú radosť, duchovné naplnenie. Je to naozaj tak. Každý človek až do špiku kostí presne cíti, čo je naozaj dobré a čo nie, a teda aj to, čo skutočne vedie k duchovnému vzostupu! To, že i napriek tomuto cíteniu je v tom na Zemi toľko zmätku, že i napriek tomu sa ľudia v akademických kruhoch dohadujú, čo patrí k pojmu „dobro“, a nevedia sa zhodnúť na objektívnej definícii, na ktorej by mohli postaviť svoje zriadenia, že i napriek tomu počuť dokonca myšlienky, že objektívna Pravda, a teda ani Stvoriteľ neexistujú, je spôsobené len tým, že o tom všetkom hĺbajú. Inými slovami, snažia sa duchovné hodnoty uchopiť rozumom, pozemským nástrojom človeka, ktorému je a aj bude všetko duchovné cudzie a ktorý je tiež priťahovaný len k svojmu rovnorodému, nie tak čistému a ušľachtilému.

Následkom toho je, že takto vedome alebo nevedome hĺbajúci ľudia obmedzujú pôsobenie svojho ducha tým, že ho pokladajú za menejcenného, nepočúvajú, čo im hovorí prostredníctvom jemných záchvevov tušenia alebo svedomia, pretože sa radšej prikláňajú k „reálnemu“ hlasu rozumu, ktorý oveľa lepšie vyhovuje pozemským prianiam. Ich obmedzovaný duch potom stále slabne, malátnie. Keď z neho aj niečo vychádza, je čoraz viac analyzované, posudzované, prefiltrované, zmenené – dá sa povedať doslova pokrivené a zdeformované dnešným spôsobom myslenia. Ľudia takto poznačení nemôžu ani pri najväčšom materiálnom blahobyte cítiť vnútornú radosť, duchovné naplnenie, pretože to sú prirodzené známky živosti, pohyblivosti ducha. Miesto toho cítia duchovnú prázdnotu, ktorú sa snažia zakryť pozemskými radovánkami. Medzi ne možno zaradiť veľké množstvo vášní alebo pocitov uspokojenia pozemského ega. Ako začarovaný kruh to spôsobuje ešte väčšiu závislosť na pozemskom. Následkom toho je vlastný duch človeka o to pevnejšie spútavaný a o to viac oslabovaný, čo môže viesť až k lenivému duchovnému spánku – a napokon k duchovnej smrti...

Prelomiť tento stav nie je vôbec ľahké. Pretože u väčšiny obyvateľov by taká zmena nebola dobrovoľná, obrátili by sa proti nej. V mnohých prípadoch môže už len veľké utrpenie, spojené so zrútením doterajších materiálnych istôt, prispieť k ich citovému prebudeniu, pravdaže, ak pri tom ešte viac nezatrpknú.

Svet neviazaného bujnenia vášní a závislostí však so sebou strháva aj mnohých tých, čo túžia po niečom lepšom, ušľachtilejšom. Aj by chceli, ale nemôžu sa oslobodiť, pretože ich duch nie je natoľko silný, aby prekonal slabosti svojho pozemského tela, do ktorých sa kedysi dobrovoľne alebo z ľahkomyseľnosti zamotal. Slabosti, ku ktorým nepatria len mnohé viac či menej známe závislosti, ale aj naučený a zažitý spôsob myslenia!

Preto ďalšou nevyhnutnou podmienkou, ktorú musíme vziať do úvahy na dosiahnutie vzostupu spoločnosti, je odstránenie všetkých rozkladných vplyvov na myslenie a cítenie ľudí. Ide o všetky vplyvy, ktoré podnecujú nezdravé telesné žiadostivosti, nespravodlivé túžby v porušovaní rovnováhy v dávaní a braní, vplyvy, ktoré podnecujú nezdravú fantáziu alebo neukojiteľnú túžbu po ovládaní iných.

Ľudia! Postavte sa na obranu všetkého ušľachtilého a čistého! Snažte sa to presadzovať vo svojom myslení, cítení, celom svojom konaní, a to trvalo, bez akéhokoľvek prerušenia, nech by sa dialo čokoľvek! Nezľaknite sa nepochopenia, problémov, ktoré budete mať vo svojom okolí! Veď práve vo vytrvalosti, v nepoľavujúcom úsilí v boji s temnými vplyvmi váš duch zosilnie natoľko, že bude môcť byť oslobodený! A aj vaša cesta bude čoraz radostnejšia! Stanete sa vzorom pre milióny iných, pomôžete im ako skala, oáza nádeje v rozbúrenom mori, ku ktorej sa budú môcť primknúť v čase najväčšej núdze!

Je v tom oveľa viac, ako by ste si mohli myslieť. Súčasný duchovný stav Zeme totiž vôbec nie je dobrý! Nehovoríme už ani o ťažkých otrasoch Zeme pod údermi prírody a vesmíru, ktoré sa valia na nič netušiace ľudstvo, pretože si to jeho stav vynucuje. K 9. septembru 2009 bolo na Zemi oveľa menej znovuzrodených v duchu, ako by malo správne byť, aby sa dalo napísať, že pri uvedených otrasoch bude Zem zachovaná...

V týchto slovách spočíva nesmierna zodpovednosť na všetkých, ktorým sa dostáva potrebného Poznania aj pomoci na to, aby sa znovuzrodenými v duchu mohli stať, ale nevyvinuli na to potrebné, najvyššie úsilie svojho ducha! Je nanajvýš potrebné – a ešte stále možné – aby došlo k zmene tohto neblahého stavu! Dokedy však ešte?

Pripomeňme si, že znovuzrodenie sa nedeje automaticky, „uverením v Ježiša Krista“, ako tvrdia mnohí kresťania, ale predpokladá úplnú zmenu človeka v jeho vnútri ako aj navonok – v myslení, v jeho každodenných vonkajších prejavoch; zbavenie sa všetkého starého, nesprávneho, t. j. prekonanie aj všetkých slabostí tela, začatie úplne nového života!

Záleží priamo na každom z nás, nakoľko sa to už v nastávajúcich hodinách zmení k lepšiemu alebo naopak, k ešte horšiemu. Vlastné duchovné precitnutie – znovuzrodenie v duchu – musí totiž učiniť každý z nás sám za seba, úplne nezávisle od kohokoľvek iného!

Kiež by sa to podarilo aspoň niekoľkým ľuďom! Výhľady na ďalšie týždne a mesiace by sa tým mohli okamžite zlepšiť!

Na pomoc nech slúži poznanie jedného z prejavov Zákona Pohybu. Ako je známe, Zákony Stvorenia vedú vždy neochvejne k napĺňaniu Spravodlivosti vo všetkom, čo vzniklo. Avšak čím hutnejšia je úroveň, tým pomalšie sa prejavujú. Vo svetlých úrovniach sa Spravodlivosť napĺňa takmer okamžite, ešte pred tým, ako vôbec môže dôjsť k činu, a preto sa tam neprávosti ani nemôžu páchať. Na Zemi, vzhľadom na vysoký stupeň hutnosti úrovne, v ktorej sa v súčasnosti nachádza, napĺňanie spravodlivosti doteraz mohlo trvať aj viac pozemských životov, takže často to vyzerá, ako keby ani neexistovala. Je to na ochranu tých, ktorí sa spravodlivosti ešte len učia, aby im bola daný dostatok času na možnosť spoznať svoje chyby a dobrovoľne ich napraviť.

Nie je preto správne, ak sa snažíme veci ohľadom spravodlivosti urýchliť, vziať do svojich rúk tam, kde to bezprostredne nie je nutné na zabezpečenie svojej ochrany alebo ochrany iných. Bolo by to nerešpektovanie uvedeného Zákona Stvorenia. Čo však môžeme vždy, je poprosiť o Silu zo Svetla na vyriešenie dotyčnej udalosti tak, ako je to chcené a prospešné pre všetkých. Pokiaľ prosíme v pokore, nezaujate a najmä s vnútorným pokojom, Sila Svetla v tej chvíli naozaj môže prísť, spravodlivé dôsledky urýchliť – v múdrosti a láske situáciu dopomôcť vyriešiť tak, ako by sme sami neboli nikdy schopní.

Je to práve nedostatok vnútorného pokoja, ktorým si často bránime v prílive Svetla, aby naše prosby boli účinné. Snažme sa preto o jeho zachovanie neustále a nájdime si čas na vnútorné stíšenie, keď cítime, že nás ovládajú vonkajšie vplyvy, takže už nemôžeme byť pánmi situácie.

Ochranou pred nízkymi vplyvmi, osvojovaním si ušľachtilých vlastností popri súčasnom zbavovaní sa chýb, zlozvykov a nízkych sklonov môžeme docieliť, že aj jas svetla okolo nás bude stále väčší a krajší, so silným vplyvom na naše okolie. Mohli by sme tým dôjsť až do stavu, keď by sa v zrýchľovaní prejavov Zákonov Stvorenia okolo nás vplyvom tohto svetlého prostredia na Zemi znovu mohli naplňovať „zázraky“ známe z čias veľkých Zvestovateľov na Zemi.

Staňme sa tak účinným nástrojom na to, aby mohli byť dosiahnuté ďalšie dôležité zmeny smerujúce k vzostupu ľudstva: znovuobnovenie vnútornej istoty a dôvery ľudí v ušľachtilé pojmy, ako je Spravodlivosť, Láska, Čistota, a Pravda, a ich Poznávanie Stvoriteľa.

Redakcia

Súvisiaci článok: Ako ďalej?