Znovu nájdenie múdreho vedenia národa
Pri hľadaní všeobecného dobra kladieme dôraz na systém spoločenského usporiadania napríklad v tom zmysle, či je dobrá demokracia alebo totalita.Tieto úvahy vytvárajú mnoho zaujímavých teórií pre laikov i akademické kruhy a sú poznačené bohatou skúsenosťou predchádzajúcich vývojových etáp národov. Majú však napriek svojej zaujímavosti jednu charakteristickú črtu: sú prakticky nepoužiteľné. Dôvod spočíva v tom, že spoločnosť netvorí systém spoločenského zriadenia, ale predovšetkým živá ľudská bytosť. Bytosť, ktorá má slobodnú vôľu a vďaka nej môže aj v nevhodne nastavenom systéme zachovávať kritériá ľudskosti – ak je mravne zrelá – zatiaľ čo môže aj v najlepšie nastavenom systéme páchať bezprávie a zneužívať slobodu. Riešenie otázky usporiadania a vedenia národa nie je pritom zložité. Spočíva v pochopení celkom prirodzenej skutočnosti, že každý národ má vo svojom strede, vo svojom srdci jednotlivcov, ktorí sú duchovne, morálne a intelektuálne najvyspelejšou časťou obyvateľstva. Títo jednotlivci pochádzajú z rôznych vrstiev spoločnosti. Sú rozličného temperamentu, majú rozmanitý prejav. Sú v nich predpoklady na to, aby sa svojím životom stali zárukou mravnej čistoty, charakternosti, a teda zachovania spoločnosti. Je v nich prirodzene zakotvená schopnosť viesť národ priamo alebo sprostredkovane – práve skrz tieto cnosti, ktoré sú pre podobne sa usilujúcich silným magnetom, vzorom. Bez toho, aby si svoje postavenie vynucovali umelo, napríklad peniazmi či reklamou, ako to poznáme u súčasných vodcov. Je však potrebné pochopiť, že na rozpoznanie jednotlivcov spomenutej zrelosti, ktorí sa musia vyskytovať v každom národe, nie je nikdy dostačujúce nadobudnutie samotného vzdelania z oblasti politológie či histórie, ako sa možno očakáva. Na to je nevyhnutná predovšetkým čistota cítenia a zrelosť ducha. Teda je potrebné oživenie toho, čo zatiaľ v nás najviac zaostáva, a to i napriek tomu, že každý z nás môže a má v sebe schopnosti duchovného druhu oživiť. Ľudia môžu vytvárať teórie ideálneho usporiadania štátu, no nič to neosoží, ak nedokážu nájsť zrelosťou najsilnejšiu časť jedincov vo svojom strede. Títo nebudú voči sebe nikdy prechovávať nevraživosť, aj napriek rozdielnosti názorov, ktorá je prirodzená, pretože svoje slová dokážu naplniť tým najcennejším – tvorivou a budujúcou silou lásky, vyplývajúcou z prirodzenej zrelosti ducha. Silou, ktorá spája srdcia, aj keď mysle sa rozchádzajú. Silou, ktorá zahalí slová tichou mocou pomáhajúceho duchovného pôsobenia skôr, než sú vyslovené, a dá im liečivú moc vytvárať trvalé hodnoty. V nej, v tejto sile, je zakotveného toľko dobra, že každá názorová rozdielnosť sa v duchu tvorivosti vždy stáva len prameňom tvorivej inšpirácie a požehnania, ktoré motivujú k ešte hodnotnejším cieľom. Rozdiely v názoroch nikdy nie sú príčinou rozkolu. Tvorivá a budujúca sila Lásky dáva dokonca i rozhodnej prísnosti korunu ušľachtilosti a robí z nej kráľovskú vlastnosť. Nie úbohú ľudskú hrubosť, maskujúcu sa do kráľovského šatu. Mužom pomáha zachvievať sa správne a čisto podľa Pravzoru rytierstva. Ženám zase pomáha správne zachvievať sa podľa Pravzoru čistého pôvabného ženstva. To všetko vytvára akt krásneho dopĺňania. Okrem čistoty charakteru, ktorý je neoddeliteľným vlastníctvom múdrych vodcov národa, je možné ich rozpoznať i podľa hodnôt, ktoré za každých okolností podporujú a snažia sa uplatňovať. Zrelosť vodcovských elít každého národa je úmerná zrelosti jeho obyvateľov. Je to účinok spravodlivého, nezmeniteľného Zákona príťažlivosti rovnorodého. Nájdenie múdreho vedenia národa je preto podmienené prebudením čistoty cítenia a ušľachtilosti ducha jednotlivcov. Zrelí jednotlivci nebudú voči sebe nikdy prechovávať nevraživosť. Aj pri rozdielnosti názorov, ktorá je prirodzená, svoje slová dokážu naplniť tvorivou a budujúcou silou lásky. Silou, ktorá spája srdcia, aj keď mysle sa rozchádzajú. Vedenie k poznaniu zodpovednosti človeka za skutky, ktoré koná Nepripúšťa sa nevšímavosť k neprávosti rovnako, ako sa nepripúšťa hrubosť či ponižovanie tých, ktorí sa dopúšťajú neprávosti. Prostriedkom na pozdvihnutie národa je výchova a pomoc v zmysle ľudskosti. Neprávosť je rozpoznaná vždy, avšak nie pocitmi, ale kritériom múdrosti. To hovorí, že právo jedného človeka sa končí tam, kde sa začína právo iného človeka. Poznanie zodpovednosti tiež vyplýva z rešpektovania Boha a kritérií harmonického spolužitia ľudí, ktoré sa nazývajú aj desať Božích Prikázaní. Boh však nie je ponímaný v zmysle obmedzenom na dogmatické cirkevné vierovyznanie, ale ako nevyčerpateľný zdroj dokonalej múdrosti, ušľachtilosti a sily, ktorý je nasledovaný dobrovoľne, s radosťou a s úctyplnou pokorou ako jediný, pravý vodca. Vedenie k čo najväčšej samostatnosti národa vo vzťahu k iným národom Toto vedenie k samostatnosti je zabezpečené postupným uplatňovaním prirodzeného spolužitia človeka v obci. Obec má byť po rodine najdôležitejšou jednotkou spoločenského života, kde sa má rozvíjať poznávanie a využívanie pôdy a možností zdravého života, ktoré poznali naši predkovia. Samostatnosť obcí v základných veciach pomôže ľuďom nielen prežívať, ale upevní ich v cite spolupatričnosti a vzájomnej lásky. Spôsob súčasného života, v ktorom obec nedokáže svojim obyvateľom poskytnúť najzákladnejšie materiálne potreby alebo je plne závislá od prísunu životne dôležitých statkov, bude s najväčšou pravdepodobnosťou neprípustný. S povznášaním národa a jeho tradícií sa bude súčasne plne rešpektovať jedinečnosť a odlišnosť iných národov v ich prejave. Oživenie úcty k prírode ako živému nenahraditeľnému celku Príroda sa v súčasnosti v tom lepšom prípade chápe ako zdroj obživy a útočisko na relax. Prírodu však budeme všeobecne poznávať ako následok pôsobenia neviditeľných síl a energií, ktoré sú v nej činné a ktoré sa podieľajú na jej tvárnosti. Bez poznania prírody v tomto zmysle by vzostup spoločnosti nemohol nastať, pretože ľuďom by chýbal nevyhnutný medzistupeň v chápaní svojej úlohy na Zemi. Redakcia Súvisiace články: | |