Záchráňme svet!

Je naozaj iróniou, že napriek veľkému množstvu vedomostí ľudstvo nie je schopné uvedomiť si vážnosť súčasnej situácie, súvisiacej s jeho vlastným prežitím. Alebo lepšie povedané, aj by snáď toho schopné bolo, len jednoducho... nechce!

Aby sme teda prelomili dnešný, priam trestuhodný nezáujem o takú dôležitú otázku, akou je prežitie ľudského druhu na Zemi, pozrime sa dôkladnejšie na jeden zo základných Zákonov univerza – na Zákon tiaže. Lebo paradoxne, hoci tento zákon a jeho pôsobenie z fyziky veľmi dobre poznáme, práve neznalosť jeho účinkov spôsobuje, že naša planéta je strhávaná zo svojej pôvodnej dráhy a zatláčaná smerom k predčasnému zničeniu.

Neklamné znaky tohto diania sú totiž už zreteľne viditeľné každému vnímavému človeku. Patrí k nim napríklad každodenné vymieranie niekoľkých živočíšnych druhov, globálne otepľovanie, rastúce znečistenie vodných zdrojov a celého životného prostredia, množiace sa prírodné katastrofy a anomálie, ale taktiež zhoršujúce sa vzťahy medzi ľuďmi, rastúce násilie, terorizmus, morálna zvrhlosť, ktorá sa stáva normou, a mnoho iného.

Niečo sa rozhodne deje! Niečo mimoriadne a výnimočné! Na základe nepoznaných účinkov Zákona tiaže celá naša planéta postupne klesá do záhuby ako loď, ktorá sa potápa. A všetko to negatívne, čo vidíme v súčasnosti okolo seba, je len nevyhnutným dôsledkom tohto jej klesania.

Avšak ľudia, ponorení do svojich každodenných problémov, o ničom nevedia, alebo skôr nechcú vedieť. Nemajú záujem dopátrať sa skutočných príčin súčasného kritického stavu a nehľadajú cesty, ako by mohli zabrániť tomu najhoršiemu – zhoršeniu životných podmienok na našej planéte do takej miery, že pre ľudský druh prestane byť obývateľná.

Nie je samozrejme zmyslom týchto riadkov niekoho strašiť. No nesmierna vážnosť situácie priam vyžaduje informovať verejnosť o reálnom stave veci, aby sa potom na základe tohto poznania urobili razantné, rýchle a účinné protiopatrenia.

Na lepšie pochopenie toho, čo sa deje, môžeme použiť prirovnanie našej planéty k lodi. Každá loď má na svojom trupe zreteľne vyznačenú čiaru ponoru, označujúcu maximálnu možnosť jej zaťaženia. Ak posádka nebude brať túto hranicu do úvahy a váhou nákladu ju prekročí, loď sa nevyhnutne potopí, čo bude v podstate len nezvratný dôsledok nerešpektovania účinkov spomínaného Zákona tiaže.

Podobne je to aj so Zemou. I ona má presne vyznačenú „čiaru ponoru“, stanovenú viditeľnými vonkajšími prejavmi, čiže maximálnu mieru zaťaženia, ktorej prekročenie bude znamenať nevyhnutné strhnutie do víru zničenia.

Čo je však oným „nákladom“, tlačiacim našu planétu čoraz bližšie k spomínanej osudovej hranici? Napodiv je ním čosi, o čom sa mnohí ľudia domnievajú, že nemá žiadnu váhu. Je to váha našich citov, myšlienok, slov, ako aj viditeľných činov.

Neexistuje žiadny hrubohmotný dej, ktorého „predobraz“ by predtým nebol vytvorený na jemnejšej úrovni ako určitá forma „predlohy“. Preto aj každému nášmu činu predchádza myšlienka, ktorá presne zobrazuje charakter tohto činu. Aj naša Zem nasleduje púť svojho jemnejšieho „predobrazu“, na ktorý však majú obrovský vplyv práve formy ľudských citov a myšlienok. Obrovský medzihviezdny priestor nášho vesmíru na jemnohmotnej úrovni nie je vyplnený vákuom tak ako na hrubohmotnej, ale tvoria ho celé svety bytostí a foriem s pulzujúcim životom. Zákon tiaže spôsobuje, že všetko ušľachtilé, t. j. jemnejšie a ľahšie, smeruje do svojej rovnorodosti, bližšie k Prasvetlu alebo „vyššie“, zatiaľ čo všetko nízke má tendenciu „prepadať sa“ hlbšie až na „dno“ svojej rovnorodosti. Pretože však každá myšlienková či citová forma je spojená so svojím tvorcom, v tomto prípade s človekom spojeným so Zemou, to, čo prevláda, určuje aj pohyb Zeme spolu s celou slnečnou sústavou. Že vedci dnes pozorujú „vzďaľovanie“ sa hviezd, je len smutným dôsledkom postupujúceho pádu našej slnečnej sústavy...

Kým teda formy vytvorené negatívnymi citmi, myšlienkami a slovami sú ťažké a hutné, city, myšlienky a slová čistejšieho a ušľachtilejšieho druhu tvoria, naopak, formy jemnejšie, ľahšie, priam povznášajúce.

Slovo „povznášajúce“ skutočne vyjadruje účinok, aký má všetko dobré, čisté a ušľachtilé v jemnohmotných úrovniach okolo Zeme. A práve v poznaní a využití tejto zákonitosti spočíva nevyhnutná pomoc ľudstva svojej planéte, a tým, samozrejme, aj sebe. Táto pomoc spočíva v zušľachtení, zjemnení a očistení jemnohmotných obalov okolo planéty, ktoré ju potom svojou ľahkosťou začnú dvíhať vyššie, a tak vzďaľovať od onej osudovej a kritickej hranice, v ktorej blízkosti sa v súčasnosti ocitáme.

Ako to teda urobiť? Veľmi jednoducho: v každodennom živote sa treba viac zameriavať na kvalitu, čiže čistotu a ušľachtilosť všetkého, čo cítime, myslíme, hovoríme a konáme. A čím viac ľudí, uvedomelo konajúcich týmto spôsobom, bude na Zemi, tým viac sa zušľachtia, zjemnia a presvetlia svety negatívnych, ťažkých a zhubných jemnohmotných foriem, ktoré dosiaľ ľahkomyseľne a z nevedomosti vytvárame a ktoré teraz neúnosným spôsobom zaťažujú planétu.

Ak teda chceme zachrániť našu nádhernú Zem, musíme sa bezpodmienečne zmeniť. Ľudia už jednoducho nemôžu kráčať svojím žitím tak, ako boli zvyknutí doteraz, pretože Zem, každodenne nanovo obťažkávaná jemnohmotnou špinou ako kalným bahnom, to už dlho neunesie. Keby to takto malo bez zmeny pokračovať ešte niekoľko rokov, bol by s nami koniec! Neodvratným znamením tohto konca by bolo objavenie sa čiernej diery v blízkosti našej slnečnej sústavy, ktorá by ju svojimi gravitačnými silami postupne a neodvratne začala vťahovať do predčasného rozkladu, zapríčineného nízkosťou ľudí.

Je preto bezpodmienečne nutné, aby všetky nízke city, myšlienky, slová i činy boli čo najskôr, pokiaľ možno okamžite, pretvorené a pretransformované do ušľachtilejšej podoby. Ľudský druh sa musí vzdať neustáleho tvorenia jemnohmotných mračien plných závisti, nenávisti, túžby po moci a po zisku, povrchnosti, vulgárnosti, zmyselnosti, neznášanlivosti, nespravodlivosti, necitlivosti, pokrytectva, útlaku, nežičlivosti a mnohého iného.

Namiesto toho je potrebné, aby rozkvitla nádhera ľudskej spolupatričnosti, vzájomnej pomoci, súcitu, úprimného priateľstva, čestnosti, nezištnosti, dobroprajnosti, vnútornej čistoty, spravodlivosti, ušľachtilosti a ďalších dobrých vlastností.

Nech sa teda každý z nás stane ozajstným bojovníkom za Svetlo a za záchranu Zeme. Vykonajme hneď to najdôležitejšie, čo je práve v tejto chvíli priam životne dôležité urobiť. Jediným silným aktom vôle presmerujme celé naše životné snaženie na dráhu dobrého chcenia. Nech sa naše dobré chcenie stane základom, z ktorého prirodzene a nenásilne vyplynú naše city, myšlienky, slová a viditeľné činy. Tým pomôžeme nielen našej planéte, ale aj sami sebe, pretože sa konečne staneme skutočnými a plnohodnotnými osobnosťami, ktoré správne stoja vo Stvorení. Osobnosťami, ktoré sa zbavili všetkej nedôstojnej nízkosti.

Teraz, alebo nikdy! V hodine dvanástej, v čase blížiaceho sa najvyššieho ohrozenia Zeme, keď sa rozhoduje o bytí a nebytí ľudstva, sa zrazu stávajú bezpredmetnými všetky umelo vytvorené bariéry, ktoré nás od seba oddeľovali. V tejto chvíli je totiž úplne jedno, k akému vierovyznaniu sa hlásime, akej sme rasy, národnosti či politického presvedčenia. V tejto chvíli sme predovšetkým obyvateľmi planéty Zem nachádzajúcimi sa na jednej „lodi“, ktorú buď spoločne s vypätím všetkých svojich síl zachránime, alebo s ňou pôjdeme všetci „ku dnu“.

Na každom z nás preto spočíva nesmierne bremeno zodpovednosti. Uvedomujme si to a s plnou vážnosťou začnime konať to, čo za nás nemôže urobiť nikto iný. So „záchrannými prácami“ začnime okamžite. Ešte dnes! Lebo zajtra už môže byť neskoro!

Milan Š. (redakčne upravené)