Vrcholové športové podujatia ako ich nepoznáme
O tvorivej sile myšlienok sme už neraz pojednávali v predchádzajúcich článkoch tohto časopisu. Čitateľ mal možnosť zoznámiť sa s tým, ako myšlienky svojou kvalitou dokážu vplývať na jeho osud, pretože tvoria prieplavy energií tvorivej sily ducha. Myšlienky naplnené prajnosťou otvárajú aj zamknuté brány na ceste životného napredovania. Avšak myšlienky sebectva brány zatvárajú, nech by predtým boli otvorené aj dokorán. Ten, ktorého myšlienky nie sú zaťažené, ktorého duch je povznesený, toho nebesá chránia. Všetky nepriazne osudu, ktoré ho ešte čakajú ako následok predchádzajúceho spôsobu života, dokáže hravo prekonať, aj keby „kráčal temným údolím“. Pokiaľ vytrvá, dožije sa vytúženého šťastia. Napriek tomu si máloktorý z nás plne uvedomuje, kde všade pôsobia ľudské myšlienky v každodennom živote, a to dokonca obzvlášť silno na formovanie ťažkého osudu ľudí i celých národov. Chceli by sme Vám preto odhaliť jedno veľké parenisko vzniku podobných myšlienkových foriem. Kto dokáže aspoň čiastočne vyciťovať vplyv myšlienok, ihneď rozozná, že jedným z najsilnejších parenísk vzniku obzvlášť zaťažujúcich myšlienkových foriem sú vrcholové športové podujatia, podporované širokou verejnosťou. Čo sa pri nich odohráva v myšlienkach samotných súťažiacich i myšlienkach fanúšikov? Čo sa skrýva pod povrchom zdanlivo nevinnej myšlienkovej „superformy“, za vzletnými slovami o sebaprekonávaní? Odpovede na tieto otázky nie je ťažké nájsť, pokiaľ si uvedomíme jednu dôležitú skutočnosť. Základnou črtou úsilia vrcholového športovca – napríklad hokejistu, ktorý bojuje o titul majstra sveta – nie je snaha prekonať seba a získať titul, ale snaha poraziť súpera. Veď bez toho by sa k titulu nikdy neprepracoval. V rozhodujúcich okamžikoch, v čase vrcholových podujatí, sa všetko jeho úsilie, všetko tvorivé chcenie, zameriava na jediný bod – ako nájsť slabosť súpera a ako ju možno čo najrýchlejšie využiť na svoj prospech. Navyše, sila myšlienkovej formy je mnohonásobne zosilnená miliónmi fanúšikov, ktorí podujatie spoluprežívajú, a tak doslova prerastá do jednej obrovskej „davovej psychózy“. Položme si teraz kľúčovú otázku: Z čisto morálneho hľadiska, môže byť podobné uvažovanie prieplavom čistých energií, povznášajúcich dušu? Môže prinášať požehnanie, keď radosť jedného je stavaná na slabosti druhého? Keď radosť víťaza je podmienená zármutkom porazeného? Veď už tisícročia je známe, že vlastné šťastie možno nájsť jedine snahou pomáhať k šťastiu inému človeku. Nie je uvedená základná črta vrcholového športu pravým opakom tohto základného piliera ľudskej múdrosti? A to hovoríme o tzv. čestnej snahe prekonať súpera, ktorá je viac než ojedinelá. Ak sa do tohto úsilia ešte primieša snaha prekonať ho za každú cenu, teda aj na úkor čestnosti, potom je opísaný dej ešte hrozivejší. A napokon, nie je na úsilí ťažiť výhody z nedostatkov a chýb súpera postavený i celý princíp dravého komerčného trhu, ktorý má na svedomí tisíce ľudí bez práce a domova? Poďme však ďalej v rozvíjaní obrazu. Kedykoľvek sa človek snaží ťažiť vlastnú radosť zo slabosti a následného zármutku blížneho, vysiela útočné myšlienky, vytvárajúce ohyzdné energie a formy. Z takto vytvorenej energie myšlienok vznikajú doslova démonické bytosti zla, ktoré ľudia (napríklad v černošských kmeňoch) vídali a ktorých sa báli. Ide o démonov, ktorí síce majú formu, ale nie slobodnú vôľu. Preto závisia od ich tvorcov. Životaschopnosť a silu na svoju ničivú činnosť – niekedy doslova na najsurovejšie fyzické útoky – čerpajú aj zo spoluprežívania más rozbúrených divákov. Hráči pritom ani nevedia, že sú spoluzodpovední za konanie fanúšikov. Počas dramatických okamihov na vrcholových športových podujatiach sa formujú myšlienky aj do iných foriem ako tých, ktoré sme spomínali. Môže ísť napríklad o formy kopijí útočného myšlienkového pôsobenia, ktoré sa vrhajú na svojich protivníkov. Zúfalstvo by sa muselo zmocniť každého, kto by bol schopný pozorovať aspoň časť z tohto diania! Obzvlášť veľký pozor je potrebné dávať na zápasy medzi klubmi či krajinami, kde vládne tvrdá rivalita. V tomto roku k nim patril napríklad futbalový zápas Slovenska proti Česku alebo hokejový zápas Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji medzi Slovenskom a Maďarskom. V druhom z dvoch spomínaných zápasoch sa vytvárali gigantické formy zaťažujúce celý národ. Veď hokejový zápas bol iba inteligentnou formou vyliatia nahromadenej národnostnej neznášanlivosti, ktorá sa vytvorila za posledné obdobie. Čas konania takých „majstrovstiev“ je veľkou záťažou pre celú planétu. Snáď aj preto sa na ne najviac tešia tzv. “krčmoví kumpáni“ alebo ľudia bez vyššieho zmyslu života. Formy národnostnej nenávisti takmer vždy vytvárajú celkom špecifický druh myšlienkových foriem. Sú nabité silným citovým jadrom. Preto pôsobia neporovnateľne silnejšie než bežné, povrchné myšlienky. Ich energia nezaniká ani prípadným zlepšením vnútorného postoja ich tvorcu. Pôsobia nezávisle od neho. Ovplyvňujú iných ľudí a posilňujú ich pri konaní nízkych skutkov. Skutkov, za ktoré je spoluzodpovedný aj tvorca myšlienkovej formy, a to aj po prípadnom zlepšení svojho stavu, pretože ich oživil svojím citovým nábojom. Toto by mali vedieť všetci ľudia. Rozpustiť podobné druhy foriem nie je vôbec jednoduché. Našťastie pre nás, podobne to funguje aj v prípade, keď človek vytvára formy nabité silným citovým nábojom dobra. Aj tieto majú svoju vlastnú životaschopnosť, pôsobia dlhodobo, prinášajúc požehnanie. Čím čistejší je cit, tým prenikavejšie dokáže pôsobiť. Preto je Láska tým najsilnejším hýbadlom, ktoré na Zemi existuje. Je prirodzené, že človek pociťuje potrebu byť víťazom a hrdinom. To nemožno nikomu upierať. Keď sa však táto prirodzená potreba preduchovní, t. j. prežiari ušľachtilým citom nesebeckej, pomáhajúcej lásky, človek pochopí, že na to, aby bol skutočným víťazom, nepotrebuje prekonávať súpera, lež predovšetkým samého seba. redakcia | |