Príbeh Lásky

Kde bolo, tam bolo,

existoval v dávnej, veľmi dávnej dobe ostrov,

na ktorom žili všetky city, pocity a vlastnosti ľudí: Dobrá nálada, Smútok, Múdrosť, Pýcha, Nenávisť… a teda aj Láska.

Jedného dňa sa všetci dozvedeli, že sa ostrov potopí.

Každý si pripravil svoju loď a chystal sa ostrov opustiť.

Len Láska chcela čakať do poslednej chvíle, a tak skôr než sa ostrov ponoril do vĺn oceánu, musela prosiť o pomoc.

Na luxusnej lodi plávalo okolo Bohatstvo. Spýtala sa ho: „Bohatstvo, môžeš ma zobrať so sebou?“

„To nejde. Mám na svojej lodi veľa zlata a striebra.

Tu pre teba niet miesta.“

Láska poprosila Pýchu, plaviacu sa na prenádhernej lodi:

„Vezmi ma, prosím, so sebou!“

„Ja ťa, Láska, nemôžem zobrať…“ odpovedala Pýcha,

„tu je všetko perfektné. Moja loď by sa mohla poškodiť.“

A tak sa Láska obrátila s prosbou na Smútok: „

Smútok, prosím ťa, pomôž mi aspoň ty !“

„Ach, Láska,“ povedal Smútok, „som taký smutný,

že neznesiem žiadnu spoločnosť.“

Dobrá nálada preplávala naokolo s takou spokojnosťou,

že si prosebné volanie Lásky ani nevšimla.

Zrazu sa ozval hlas akéhosi starca: „Poď, Láska, so mnou,

ja ťa preveziem do bezpečia.“

Láska bola taká vďačná a šťastná, že sa zabudla spýtať

na starcovo meno. Keď doplávali na pevninu, starec zmizol.

„Ty jediná mi môžeš povedať, komu som dlžná za pomoc,“ obrátila sa s dôverou na Múdrosť.

„Bol to Čas,“ odvetila Múdrosť.

„Čas?“ divila sa Láska, „prečo mi pomohol Čas?“

A Múdrosť odpovedala:

„Pretože len Čas vie, aká dôležitá je v živote Láska.“