Obhájenie čistoty a ctiOsobná skúsenosť 
Človek, v ktorom cit nie je celkom potlačený, pociťuje prirodzenú snahu zachovať si svoje myslenie čisté. Pociťuje potrebu byť ušľachtilým človekom, ktorý vďaka svojej zrelosti zdieľa dôveru okolia a môže sa stať pre všetkých oporou. Ako však možno dosiahnuť stav trvalého zachovania čistoty myslenia? Ako byť mravne čistým a plnohodnotným človekom? Keď som si prvý raz v období ranej mladosti položil túto dôležitú otázku, spomenul som si na niekoľko veľmi cenných duchovných múdrostí. Tie mi vždy pomohli nájsť v duši posilu a stabilitu. Predovšetkým som myslel na to, aby som neublížil iným pre splnenie svojich prianí, ale tiež som myslel na potrebu udržať krb svojich myšlienok v čistote. Žiaľ, opakovanie týchto myšlienok sa mi stalo postupne zvykom a ich sila sa stratila. Dokonca som po čase pri pomyslení na tieto predsavzatia nepociťoval žiadne citové rozochvenie. Stali sa pre mňa len prázdnym zvukom. Podobne to skončilo aj s inými hodnotnými myšlienkami, ktoré som čerpal prevažne z kresťanskej náuky, v ktorej rámci som bol od detstva vychovávaný. Stál som pred svojimi nedostatkami a slabosťami a kládol si otázku: „Ako správne napredovať a stať sa ušľachtilým človekom?“ Keď som bol bezradný a moju dušu zvierala úzkosť, bol mi vnuknutý jeden nápad: Začni konať skutky, ktoré budú iných chrániť pred tým, čo ťaží teba samého. V tom okamihu vstúpila do mojej duše radosť. „Hneď“ som aj začal konať, chopiac sa prvej príležitosti. Ako každý deň som kráčal okolo novinového stánku. Vtom mi pohľad utkvel na časopise, ktorý zobrazoval obnažené telá. Nabral som odvahu. Pokojne som sa zastavil pri okienku a opýtal sa predavačky, prečo ponúka ľuďom tento časopis, keď telesnosť bez lásky vedie k nešťastiu. Bráni mladým ľuďom poznávať pravé naplnenie v partnerskom vzťahu. Rozhovor trval asi päť minút. Predavačka bola natoľko zaskočená reakciou muža, od ktorého by čakala skôr opak, že sa od hanby sotva bránila. Napokon však na moje prekvapenie sama priznala, že časopis nepredáva z presvedčenia, ale na nariadenie majiteľa stánku. Tiež sa zmienila, že by ho najradšej dala preč. A to napokon aj s radosťou urobila, hoci nevedela, či ju to nebude stáť miesto. Stačilo len, aby pochopila, že som neapeloval na ňu ako na človeka, ale na jej ľahostajný prístup. Veď práve ženy by mali chrániť svojím postojom mládež pred mravným úpadkom v období dospievania. Patrí to k ich úlohe, na ktorú majú prirodzené predpoklady a schopnosti. Je lepšie podporiť v človeku to dobré, bez vnútorného opovrhnutia, vďaka čomu už zlému neostáva priestor na rozmáhanie sa. Povzbudený týmto prežitím som pokračoval v šírení dobra a oslovoval predavačky aj v iných stánkoch a na benzínových staniciach. Vždy, keď som sa slušne, no rozhodne postavil na ochranu čistoty, akoby to zároveň pomáhalo aj mne samému. Prežíval som niečo nádherné. Naplnenie, ktoré som pri doterajšom dobrom chcení, nepodloženom skutočným úsilím o dobro, nenašiel. Po čase som pocítil, že mnohé, s čím som vnútorne dovtedy bojoval ako s deväťhlavým drakom, jednoducho z môjho života zmizlo. A to bez vedomej myšlienky na to, že mám na sebe pracovať. Akoby moje šťastie vzniklo až ako následok snahy urobiť šťastným niekoho iného, v tomto prípade celkom neznámeho človeka. Odvtedy radím všetkým ľuďom dobrej vôle, aby pri úsilí napredovať nebojovali kŕčovito so zlom, ktoré v sebe možno majú, ale aby sa namiesto toho radšej zamerali na šírenie dobra. Človek, ktorý podporuje dobro v iných, je prirodzene motivovaný stať sa lepším aj pred samým sebou. Potom som pochopil, že podporiť človeka v čistejšom konaní možno aj na diaľku, napríklad tichým príhovorom alebo úprimnou modlitbou. To všetko sú milosti, ktoré spätne pomáhajú tomu, kto sa snaží pomáhať iným. Mnoho príležitostí na pomoc iným prajem aj vám. Váš čitateľ | |