O nepoznanej zodpovednosti sveta novinárov a toho, čo spôsobuje
Do všetkého, čo človek činí, vkladá odtlačok svojej osobnosti, odtlačok svojho druhu myslenia a konania. Do všetkého vsádza odtlačok zrelosti svojho ducha i schopnosti svojej rozumovej inteligencie. Nie je možné, aby to bolo inak, nech sa každý z nás venuje už čomukoľvek. Všetkým, čo formujeme, preniká odtlačok nášho skutočného vnútra. Ide o druh jemného žiarenia, ktorý zreteľne vypovedá o momentálnej hodnotovej stupnici a vnútornej zrelosti, ktorá spočíva v schopnosti trvalo rešpektovať konkrétnu hranicu morálnych a etických hodnôt. Aby sme sa mohli začať naplno venovať dnešnej téme, potrebujeme spomenúť ešte jednu dôležitú zákonitosť pôsobiacu všade, kde existuje pohyb a život – Zákon príťažlivosti rovnorodého. Tento zákon preniká všetkým vo Stvorení ako automatický, magneticky pôsobiaci dej na všetko, čo v sebe nesie známky čo i len tej najmenšej rovnorodosti. Teraz si teda môžeme spojiť obidve uvedené prísady a takto vybavení nazrieť do zvláštneho sveta ľudí, ktorí pracujú ako novinári. Hneď na začiatku chvíľu pouvažujme: Na akom stupni sú títo ľudia, pôsobiaci vo svete médií, svojou zrelosťou a svojím životným rozhľadom? Sú skutočnou eticky i morálne vyzretou elitou, ktorá, filozoficky vzdelaná, prečnieva nad priemer ostatných ľudí s vedomím toho, že pozná silu účinnosti svojho pôsobenia v médiách? Uvedomuje si táto skupina, že voči prostriedkom masovej komunikácie väčšina obyvateľstva sveta na základe vytvorených obrovských myšlienkových foriem, vznikajúcich už po niekoľko minulých storočí, zaujíma dlhodobo dôverčivý postoj prameniaci z presvedčenia, že médiá, a najmä verejnoprávne, predsa obyvateľstvu neklamú? Možno povedať, že si ľudia, trvalo zamestnaní v informačných médiách, uvedomujú toto všetko s vysokou mierou zodpovednosti? Že si uvedomujú, že aj ich vnútorné, teda ich skutočné životné ciele a túžby, ktoré vo výsledku presne formujú stupeň ich ľudskej morálnej a etickej hodnoty, tento ich vlastný vnútorný život, nezasahuje do ich práce natoľko, aby ju neovplyvňoval? Predpokladajme, že človek, ktorý sa venuje novinárskej práci vo verejnoprávnych médiách, sa snaží udržať si odstup od politických názorov. Je však možné, aby zaujímal trvalo bdelý odstup a neutrálnosť ku všetkým témam? Každý človek, ktorý má na výber z dvoch názorov stojacich proti sebe, potom celkom iste skôr či neskôr bez toho, aby si to uvedomoval, bude viac sympatizovať s jedným z nich. Vo výnimočnom prípade bude mať svoj osobitný postoj k danej veci, postoj, ktorý sa bude vymykať obidvom názorom. A tu sa ponúka nesmierne dôležitá, rozhodujúca otázka: Uvedomujú si novinári svoju nesmiernu zodpovednosť za zaujatie správneho postoja k danej veci či správe alebo nie? Správnym zaujatím sa však myslí také zaujatie postoja, že konkrétne správy nebudú šíriť ďalej bez toho, že by sa najskôr nezaujímali o to, čo je jediným správnym riešením v danej veci. Že teda s plnou zodpovednosťou pôjdu vo svojom úsilí o poznanie Pravdy skutočne napred pred celým obyvateľstvom, s vedomím toho, že jedine taký postup v ich práci zanechá čistý a poctivosťou naplnený odtlačok ich vnútra na danej spracovanej téme. Každý čitateľ si teraz môže uvedomiť, aká vážna je táto požiadavka, a aká je skutočnosť. Kto z dnešných novinárov všetkých svetových médií sa usiluje o to, aby mohol vystúpiť o stupienok nad priemer ostatného obyvateľstva v tom, že sa zo všetkých svojich síl snaží nájsť skutočné poznanie o zmysle bytia človeka na Zemi tak, aby z tohto hľadiska mohol potom s čistým svedomím komentovať všetky správy každodenného života? Je vôbec na svete nejaký taký novinár? Uvedomujú si všetci tí, čo sa hlásia k novinárskemu zamestnaniu, aspoň sčasti, že zodpovednosť za manipuláciu obyvateľstva, za manipuláciu, ktorá vyplýva z ich vlastnej povrchnosti a ľahostajnosti pri hľadaní pravého poznania o živote ľudskej spoločnosti na Zemi, je nesmierna? 
Médiá vo svojich správach nemusia klamať úmyselne. Stačí, keď novinári na svojom stupni nazerania na život vo svojich komentároch zafarbujú náhľad na správnosť a nesprávnosť rôznych udalostí svojím vlastným stupňom zrelosti! Toto už samo osebe spôsobuje mnoho zmätku! Najväčším, opovrhnutiahodným komplotom všetkých novinárov je myšlienka, že nie je nutné, aby sa oni sami snažili postupovať vpred v poznávaní skutočného zmyslu života a bytia človeka. Táto myšlienková forma vznikla postupne v súvislosti s tým, ako sa do novinárskej činnosti za posledné storočia nahrnuli ľudia, ktorí mali často len jediné prianie: presadiť sa, stať sa známymi a úspešnými. Ich nadanie písať, komunikovať a obratne glosovať kroky, konanie a výroky iných strhlo vo svojej povrchnosti postupne pôvodnú myšlienku „informovať druhých ľudí o tom, čo sa stalo“ duchovne o mnoho stupňov nižšie. Rady novinárov tak najmä v priebehu minulého storočia zaplnili zástupy senzáciechtivých komentátorov, glosátorov a grafomanov, ktorí pritom už spôsobom svojho vlastného osobného života takmer krikľavo dokazovali, aké sú ich skutočné ciele a ideály. A keďže títo ľudia sú vždy väčšími krikľúňmi a ich drzosť nepozná hraníc, postupne vynikli nad serióznejšie píšucich novinárov práve títo šialenci, tieto nešťastné karikatúry ľudskosti. Forma ich pôsobenia, odtlačok ich druhu, sa rýchlo zakorenila a stala sa súčasťou novinárskeho remesla. V pošliapavaní všetkého hodnotnejšieho, eticky a mravne čistého, sa stalo zvláštnym zvykom, že spolu s novinárskym preukazom prichádza agresívna forma vyhradzujúca si právo na atakovanie kohokoľvek kdekoľvek a kedykoľvek. V spojení s úplnou nevedomosťou o zmysle svojho bytia na Zemi útočia títo šialení ľudia na všetko, čo môžu svojím spôsobom speňažiť v predajnosti médií, pre ktoré pracujú. A napodiv sa to všetkým zdá správne. Považuje sa to za niečo, čo k životu na Zemi patrí, bez toho, aby v tom chcel ktokoľvek vidieť, že sa takým spôsobom každodenného ovplyvňovania znehodnocuje celková hodnota života. Vnútorne slabší ľudia visia na pôsobení novinárov ako muchy v pavučine bez výhľadu vzchopiť sa k vlastnému úsudku. Tí, ktorí sú vnútorne silnejší, sú tým znechutení a nezriedka s horkosťou a sklamaním vyjadrujú svoje pobúrenie. Celkový dnešný stav médií možno teda nazvať skutočným, hoci čiastočne nevedomým komplotom. Už študentov, ktorí sa pripravujú na školách na svoju novinársku profesiu, totiž profesori a neskôr začínajúcich novinárov ich kolegovia zasväcujú do práce s tým, že všetko uvedené a často priamo škodiace, všetko, čo pošliapava hodnoty, je normálnou súčasťou novinárskej práce a že sa s tým v podstate nič nedá robiť. „Taký je svet! Musíte mať ostré lakte a mať v sebe potrebnú otravnosť a agresivitu, inak sa neuplatníte!“ Také sú myšlienkové formy, ktoré obklopujú už aj tých, ktorí študujú s cieľom stať sa novinármi. Nik pritom neučí týchto študentov to, čo je v skutočnosti najdôležitejšie: „Aby ste smeli a mohli pomáhať ľuďom svojimi správami a komentármi, musíte najprv vy sami hľadať Pravdu o zmysle toho, prečo žije človek na Zemi. Až potom, keď to spoznáte a aspoň čiastočne pochopíte, budete môcť svojou prácou pomáhať svojim čitateľom a poslucháčom ako znalí ľudia.“ Nie, tu predsa vôbec nejde o štúdium filozofie, náboženských či vedeckých teórií! Ide o osvojenie si schopnosti vecne poznávať súvislosti o živote, súvislosti, ktoré vychádzajú zo znalostí a skúseností, ako možno pomáhať druhým. Tieto skúsenosti sú na Zemi, sú jednoduché a poznali ich už mnohí ľudia žijúci stáročia a tisícročia pred nami. V čistej a jednoduchej znalosti zákonitostí pôsobiacich okolo nás spočíva múdra znalosť života. Túto múdrosť by mali odovzdávať vo všetkých formách pôsobenia ľudia píšuci a prihovárajúci sa verejnosti – teda v prvom rade novinári! Argument, že sa to nedá, voči tejto požiadavke neobstojí. Veď dojem nemožnosti niečoho takého vychádza len z lenivosti a neochoty hľadať celkom nové formy novinárskej práce. Či vari nechcú novinári pomáhať iným zlepšiť celý spoločenský život? Nie je to azda v ich učebných osnovách ako základné zdôvodnenie toho, prečo sa majú stať tými, ktorí odovzdávajú a komentujú správy druhým ľuďom? Prečo sú teda potom novinármi? Aby napĺňali vlastné prianie uplatniť sa? Kvôli peniazom? Ak je pre prácu novinára na prvom mieste finančná motivácia, potom predsa nestojí taký človek o nič vyššie ako platení agenti a lobisti, ktorí tak isto pracujú pre svojich zamestnávateľov, podobajúc sa závislým bábkam bez vlastného názoru a svedomia. Novinári majú veľkú zodpovednosť pred ľudstvom i pred Zákonmi Stvorenia! Všetci do jedného budú nakoniec musieť skladať účty zo svojho pôsobenia na Zemi! Bude im spätne ukázané, kde všade a v koľkých prípadoch mali možnosť vniesť do svojej práce vyšší zmysel novinárskeho poslania namiesto mdlého odtlačku, ktorý nakoniec do svojej práce v povrchnosti a ľahostajnosti vložili. Novinári majú predsa zo všetkých najviac v rukách to, či sa na verejných fórach bude hovoriť o etických a morálnych hodnotách tak, aby sa stali trvalou súčasťou života všetkých. Spôsobov a foriem, ako to uskutočniť, sú tisíce. Všetko závisí len od obratnosti a živosti tých, ktorí sa tomu budú chcieť venovať. 
Avšak platí pritom, čo sme uviedli na začiatku tejto kapitoly: etika a morálne hodnoty by sa museli najprv stať vlastným vnútorným cieľom ľudí, ktorí sa venujú novinárskej práci. Prebudená rovnorodosť v myšlienkovom svete by potom postupne nevyhnutne prebudila a pritiahla všetkých, ktorí túžia po rovnakých ideáloch. O čom však svedčí stav médií – televíznych staníc, novín a časopisov – v súčasnosti? Novinárskej práci sa venujú vnútorne presne takí ľudia, aká je ich práca a pôsobenie navonok prostredníctvom ich práce. To je zákon rovnorodého! Hodnotenie nie je teda ani potrebné, lebo to, čo dnes vyplýva z práce väčšiny médií, je všetko možné, len nie vedomé a úprimné pomáhanie ľuďom. Senzáciechtivosť, manipulácia, ovplyvňovanie, lobovanie, povrchnosť, skratkovitosť, úmyselné zjednodušovanie, zosmiešňovanie, atakovanie, to všetko zreteľne svedčí o vnútornom stave a hodnotovom rebríčku dnešných zamestnancov v novinárskom remesle. V porovnaní s prvotným poslaním tejto inak nádhernej práce možno hovoriť jedine o sprisahaní ľudí, ktorí nemôžu byť nazvaní inak než ľuďmi škodlivými. Všetci do jedného si totiž musia jasne uvedomovať, ako práve ich práca ovplyvňuje verejnú mienku obyvateľstva všetkých krajín. Tvorivá práca, prinášajúca v komentároch i možné východiská v pozitívnom duchu, s úctou k ľudskej osobnosti ako takej, bude raz pravým poslaním tých, ktorí v sebe precitnú ako praví ľudia, ktorí prinášaním správ spolu s vecnosťou a múdrou zrelosťou budú napomáhať blížnych v ich osobnom i spoločenskom vzostupe. A ak dnes niekto tvrdí, že to nie je možné, že zmyslom novinárskej práce je len predkladanie správ, a nie vzdelávanie a rozširovanie rozhľadu, potom musia byť dnes o to rýchlejšie odstránené všetky glosy a komentáre, všetky úsudky a zámery autorov píšucich články, lebo i to je predsa rozširovanie rozhľadu a vzdelávanie čitateľov! Alebo chcú azda dnešní novinári povedať, že svoje práce píšu len tak, bez vedomia, že chcú čitateľom zo svojho hľadiska niečo odovzdať? Že píšu a komentujú udalosti bez toho, aby svojim slovám vôbec chceli priznať nejakú hodnotu? Prečo teda píšu články často zaberajúce mnoho stĺpcov na stránkach novín a časopisov či zaberajú drahocenné vysielacie minúty svojimi debatami, keď vlastne nechcú druhým ľuďom nič oznámiť? Veď na odovzdanie podstaty obsahu väčšiny správ by stačila jedna holá veta, z ktorej sa dnes spravidla skladá už samotný nadpis článku. To by bolo predsa úplne dostatočné na správu o nejakej udalosti! V skutočnosti nezmeniteľne platí, že nemožno čokoľvek napísať či povedať bez toho, aby autor do svojej práce neodtlačil zároveň svoju osobnosť, svoju zrelosť a svoje schopnosti vnímať a rešpektovať etické a morálne hodnoty! Novinové články a komentáre vznikajú tiež preto, lebo novinári chcú svojimi prácami odovzdať svoj postoj k danej téme. Chcú svoj osobný postoj a náhľad dať k dispozícii širokej verejnosti. Žiaľ, zdá sa, že dnešný spôsob písania prináša len skepsu, sklamanie a bezvýchodiskovosť zo stavu, v ktorom sa ľudstvo dnes nachádza. Pre dnešných novinárov je však najhoršia oná nezmeniteľná skutočnosť, že na tomto stave spoločnosti majú sami nemalý podiel. Je to ovocie ich práce, je to výsledok ich komplotu proti pôvodnému poslaniu nádhernej novinárskej práce. Za to tiež nakoniec zožnú svoju duchovnú odmenu! www.ao-institut.cz (redakčne upravené) Súvisiace články: Zem v rukách šialených ľudí? - úvod Ekonomika stojaca na davovej psychóze O nepoznanej zodpovednosti sveta novinárov a toho, čo spôsobuje Metóda pokusov a omylov vedeckého sveta Je vzdelanie zárukou múdrosti? | |