Ľudská spoločnosť 3Solidarita
Solidarita, ktorá je spojená so schopnosťou porozumieť potrebám druhých, je tým základným východiskovým bodom, o ktorý sa musí oprieť každé ľudské spoločenstvo, ak chce stúpať vyššie vo svojom duchovnom i hmotnom rozmachu. Ak tu však máme hovoriť o pevnom opornom základe duchovného i hmotného vzostupu ľudskej spoločnosti, hneď na začiatku musíme spresniť, čo vlastne v ponímaní tohto článku pojem solidarita znamená. Pravá solidarita musí byť spojená s priamym vnútorným prežívaním, so spoluúčasťou, spolucítením s inými pri každodennom kontakte s ľuďmi a ich životnými situáciami. Jedine takáto solidarita môže byť pravým prínosom pre všetkých zúčastnených. Ak sme schopní spoluprežívať potreby druhých, môžeme ich o to ľahšie pochopiť a naladiť sa na prijatie najlepšej formy pomoci. Stávame sa tak posilou pre človeka, ktorý potrebuje pomoc. Prežitie solidárnej pomoci je zároveň duchovným posilnením a osviežením aj pre nás, ktorí pomoc poskytujeme – aspoň na vnútornej rovine. Účinné poskytnutie pomoci druhému je základom na spoločné prežitie záchvevu harmónie. A to aj v prípade, ak ide o maličkosť. Harmónia je pojem, ktorý má aj na Zemi vysoký duchovný obsah, a tým aj vysoký energetický náboj. Tento pozitívny náboj je nesmierne občerstvujúci a obohacujúci! Pojem harmónia v sebe správnym spôsobom zlučuje napĺňanie spravodlivej pomoci a čistej súcitnej radosti v duchovnom rozmere človeka. Prináša nám tým zároveň možnosť, aby sme v prežívaní s inými mohli pochopiť zmysluplnosť ľudského života. Aj v minulých častiach tohto seriálu sme písali, že túžba po prežívaní harmónie tvorí neoddeliteľnú súčasť nášho ľudského duchovného vnútra. Keď hovoríme o spravodlivosti, v žiadnom prípade nemáme na mysli spravodlivosť sociálneho typu, ktorá je postavená na nezdravom základe fiktívnej pozemskej ľudskej rovnosti. Ľudia na Zemi nikdy nebudú seberovní. Každý človek je jedinečnou, nenapodobniteľnou duchovnou individualitou. Napriek jeho takej častej nespokojnosti s podmienkami, ktoré mu spravodlivé a múdre riadenie osudu prináša, sú to presne tie podmienky, ktoré potrebuje pre svoj vnútorný rast. To však neznamená, že by ani medzi jednotlivými spoločenskými vrstvami nemala panovať solidarita. Práve naopak! Nájdenie medzitriednej (kastovej) solidarity je nutnou podmienkou na vytvorenie pevných základov na rast celej spoločnosti. Pre akýkoľvek pokrok spoločnosti je priama osobná, a teda neanonymná solidarita oným nevyhnutným olejom, ktorý pôsobí ako mazadlo v súkolesí triednej či kastovej spoločnosti. Priama solidarita sa nebude odrážať vždy len v tom, že tí majetnejší musia dať niečo zo svojho majetku menej majetným! Taký postup sa má uplatňovať len v ojedinelých, individuálnych situáciách. Pravá solidarita – ak má byť skutočne účinná – sa musí prejavovať ako dlhodobo pomáhajúca. To znamená, že bude hľadať dlhodobo zdravé riešenie, ktoré stavia na múdrosti a znalosti Zákonov Stvorenia. V riešení mnohých konkrétnych situácií musí solidarita hľadať vždy najskôr Spravodlivosť! To znamená, musí dbať i na nutný prvok dôslednej prísnosti, ktorý je pritom spojený so súcítením. V zdravej spoločnosti to tak musí byť bezvýhradne vo všetkých formách konania, akokoľvek sú dnes poznamenané najrôznejšími neduhmi zlých návykov (zlozvykov), povrchnosti a nedôslednosti. Jedine tak sa môže akákoľvek pomoc stať skutočne spravodlivou, a teda i v pravom zmysle slova solidárnou. Nad každým takým postupom pri riešení najrozličnejších situácií v živote nás i našich blížnych bude potom stáť ochranný vplyv Zákonov Stvorenia, ktoré, ak sa rešpektujú, vnášajú do behu ľudskej spoločnosti ozdravujúci súlad, čiže harmóniu. Pravá solidarita sa musí stať súčasťou každodenného života v spoločnosti. Od raného veku musia byť k správnemu chápaniu solidarity prirodzenou cestou poznávania vedené aj všetky deti v štáte. Jedine pochopenie pravého významu solidarity prinesie do celospoločenskej atmosféry východisko z tisícok bolestných a často duševne i telesne tragických situácií, ktoré nás dnes prekvapujú so stále rastúcou intenzitou. Správne pochopenie pojmu solidarita prináša vždy spolu so súcítením i ozajstnú ochotu hľadať riešenie vo všetkých situáciách. Čo však je miesto toho možné pozorovať v súčasnej spoločnosti? Za právnymi výkladmi zákonov sa často skrývajú individualizmus čiže uprednostňovanie záujmov jednotlivcov, alebo alibizmus čiže zbavovanie sa zodpovednosti štátnych úradov a inštitúcií za vlastné konanie. Je tým znemožňovaná účinná (a pritom často celkom jednoduchá) pomoc. To všetko je viditeľným ukazovateľom rozkladu, alebo toho, nakoľko je súčasná spoločnosť nesolidárna – a teda neschopná skutočného súcítenia s druhými. Tento stav je na stupni, ktorý – keby sme ho vyjadrili lekárskym termínom – je sklonom k vedomému sebapoškodzovaniu pacienta s rozpoltenou osobnosťou. Z času na čas ocitá sa pacient v stave, keď si uvedomuje nezmyselnosť a nebezpečnosť svojho konania, a to najmä vtedy, keď je jeho život naozaj ohrozený (keď sám hľadá pochopenie u druhých). Avšak na druhej strane, kedykoľvek sa mu naskytne príležitosť, siaha až s neukojiteľnou žiadostivosťou po nástrojoch spôsobujúcich ono sebapoškodzovanie (tým sa myslí práve onen často uplatňovaný individualistický a alibistický prístup, teda neochota pomáhať druhým, a to práve v časoch, keď sa nám samým darí snáď dočasne dobre). Jedinou účinnou liečbou takéhoto pacienta je hovoriť s ním o jeho stave, a následne ho viesť k uzdravujúcemu prežitiu harmónie a šťastia, ktoré sa dostavuje vždy, keď sami účinne pomôžeme ľuďom, ktorí pomoc potrebujú. Obrazne povedané: obväzovanie rán druhým ľuďom môže byť pre nás často jedinou cestou k poznaniu hodnoty vlastného zdravia. Až v pomoci druhým môžeme neraz nachádzať svoju vlastnú cestu. Nemyslí sa tu ono veľké samaritánstvo, ktoré možno nazvať trvalým ideálom solidarity, ale pomáhanie cez maličkosti, ako je úsmev pre druhých, radostná nálada, pozdrav, danie prednosti a mnoho iného, čo sa nám denne ponúka ako uskutočňovanie myslenia v dobrom na druhých. Samozrejme, akúkoľvek pomoc a dobro je nevyhnutné vykonávať s čistou túžbou pomôcť blížnym. V opačnom prípade solidarita nie je pravá, pretože v nej chýba spoluprežívanie. Je skôr vypočítavá, hoci by išlo len o podvedomé očakávanie potvrdenia našej hodnoty v očiach druhých alebo priaznivého zvratného pôsobenia z dobrých skutkov. Naplnenie pojmu celospoločenská solidarita spočíva v tom, že navzdory terajšiemu stupňu rozkladu ľudských hodnôt bude každý z nás hľadať cestu, ako čo i len najnepatrnejším spôsobom pomôcť niekomu z tých ľudí, ktorí pomoc potrebujú, ale pritom sa často neodvažujú prosbu o pomoc vysloviť. A nemyslime teraz hneď na všetkých postihnutých, na sociálne slabých či nevyliečiteľne chorých. Samozrejme, akokoľvek aj oni potrebujú pomoc druhých, všimli ste si, že pomoc chýba aj mnohým tým, okolo ktorých denne prechádzame v rodine, v zamestnaní, tým, ktorých stretávame, keď sa ponáhľame za zábavou či oddychom? Prežívanie solidarity sa prejavuje ako trvalé ovzdušie harmónie, ako prežívanie radosti s druhými, s ktorými tak smieme svojím duchom tu na Zemi poznávať zmysel nášho života. Prežívanie solidarity nie je možné nariadiť vynútenými opatreniami, napríklad zo strany štátu. Zničili by sme tým onen hodnotný prvok radostného duchovného prežívania vlastného slobodného rozhodnutia. Rovnako nemôžeme nikomu ničím v prejavovaní solidarity zabrániť. Jediný pohľad, jediný priateľský stisk ruky, pravé slovo vyslovené v pravej chvíli – to všetko sú veľmi cenné pomoci náležiace k nášmu chápaniu potrieb druhých. Sú to pomoci, ktoré bez toho, aby sme si to uvedomili, môžu zabrániť tisícom kolízií medziľudských vzťahov. Zrážok, ktoré by sa inakšie šírili dominovým efektom celou spoločnosťou. Bez pochopenia obsahu pojmu solidarita sa nemôže začať meniť ani celkový stav spoločnosti k lepšiemu. Nezmení sa, pokiaľ sa jeho obsah nestane trvalou súčasťou nášho každodenného konania. Pomáhanie druhým je v Zákonoch Stvorenia vždy a jedine pomocou sebe samému. Blaho tým, ktorí tento Zákon Stvorenia pochopili a podľa neho žijú! Hovorte o ňom s druhými ľuďmi, lebo cesta k lepšiemu životu na Zemi vedie jedine cez poznanie, pochopenie a napĺňanie tohto Božieho Zákona. Spracované na základe podkladov z www.ao-institut.cz Súvisiace články zo série - Ľudská spoločnosť Preseknutie bludného kruhu – impulz k premene spoločnosti Je možné prekonať súčasný svetový systém? Prečo riešime veci, ktoré sme na Zemi pôvodne riešiť nemali? Svetový trhový systém a jeho budúcnosť | |