Duchovný stav Zeme k 01. 05. 2009
Ľudská spoločnosť na Zemi sa teraz podobá pacientovi, ktorý už nie je schopný uzdraviť sa bez trvalých následkov, ale nachádza sa v stave, keď dochádza k stále rozsiahlejším kolapsom jeho životne dôležitých orgánov. Je len otázkou času, kedy sa jeho životný cyklus skončí úplne. Ťažko chorý pacient sa blíži k celkovému kolapsu! Už zostáva len jedna otázka, a to – ktorá z blížiacich sa možných komplikácií, čo pripadajú do úvahy, bude tou, ktorá prinesie posledný prelomový impulz na zrútenie, na celkové zlyhanie organizmu chorého pacienta – súčasnej ľudskej spoločnosti. A akoby išlo o preteky, vynárajú sa čoraz častejšie rôzne druhy komplikácií – prírodné, ekonomické, zdravotné, aby otriasali rozboľavenou psychikou ľudskej spoločnosti. Jedna správa predbieha druhú a každá nová sa zdá zdrvujúcejšia ako všetky predošlé. Psychika všetkých vnímavých ľudí je silno skúšaná. Pod tlakom udalostí sa v stále väčšom počte ľudí vynárajú otázky: „Kam to všetko povedie? Je toto skutočne to, v čom chceme žiť?“ Na jednej strane sú duše ľudí zahŕňané vymoženosťami technického pokroku, o akom sa predchádzajúcim generáciám ani len nesnívalo. Zároveň, na druhej strane, sú atakované stresom, aký tu nikdy predtým v takej vyhrotenej miere nebol. Prirodzená odolnosť vyplývajúca z jednoduchého pohľadu na život v rámci skúseností odovzdávaných z generácie na generáciu, uvažujúca v rámci vždy platných zákonitostí, je pritom v súčasnom svete v každom človeku takmer úplne rozleptaná intenzívnym pôsobením myšlienkového sveta, ktorý je extrémne preplnený tým najútočnejším druhom foriem strachu, stresu a depresií. Všetko je rozvrátené a rozmetané, postavené na hlavu. Všetky tradičné hodnoty, stojace na základoch prostého ľudského uvažovania, ktoré obsahuje v sebe múdrosť presahujúcu generácie, boli v rámci pokroku ľudskej spoločnosti v posledných desiatich rokoch úplne odhodené či obrátené na posmech, zľahčené a zaradené do kategórie spiatočníctva, moralizovania a idealizmu. Spolu s tisícami filmov, diel literatúry a bulvárnych médií – novinami a časopismi 20. storočia, ktoré sa vyznačujú hlbokým úpadkom, boli svety myšlienkových foriem okolo Zeme, neviditeľné pozemskému zraku, namiesto jednoduchej múdrosti nahustené oným „pokrokom“ a „osvietením“. Z nich my všetci teraz žneme atmosféru stresu, depresií, zdesenia, podráždenia či konšpirácií pri každej mimoriadnejšej správe, ktorá sa týka nášho života na Zemi. Z toho všetkého teraz vyplýva len hlboký rozpor vo vnútrach a myšlienkach ľudí. Na jednej strane narastá vedomie všetkých možných úskalí a nebezpečenstiev hroziacich v ľudských životoch. Avšak na druhej strane tu stále ostáva nepochopiteľná neochota prijať vlastnú, osobnú spoluúčasť na pozitívnej zmene týchto budúcich vyhliadok a zodpovednosť za ňu. Zodpovednosť za svoj osobný prístup k životu v duchu čistého, spravodlivého a ústretového správania sa, konania a myslenia voči ostatným i voči prírodnému svetu. 
Zodpovednosť za toto? To sa predsa k dnešnému modernému človeku, oslobodenému od všetkých duchovných hodnôt, nehodí! Je to naozaj zvláštne. Väčšina z nás sa zhodne, že svet by sa mal zmeniť k lepšiemu. No pridať k tejto zmene svoj osobný podiel je pre mnohých veľká prekážka! V tomto smere sa človek, nech už akokoľvek vzdelaný, správa často ako najhlúpejšie zviera: svoje vlastné chcenie a svoju vlastnú vôľu zapredá myšlienkovému svetu, ktorý mu potom podáva už hotové názory a pohľady na život. Ako príklad uveďme otázku spomínaného myšlienkového sveta, o ktorom píšeme pomerne často. Keďže existenciu myšlienkového sveta nepotvrdila niektorá z popredných inštitúcií vedeckého zamerania, neprikladá mu človek žiadnu váhu, ba často je preňho len dôvodom na smiech. Akú istotu má však v tom, že už o krátky čas nebude vďaka novým technickým vymoženostiam vedy tento myšlienkový svet zrazu objavený, opísaný a následne i uznaný? Len trochu premýšľajme: Tušil vari niekto v stredoveku, že ľudský hlas možno prenášať vzduchom bez hmotného zvukovodu na ktorékoľvek iné miesto na Zemi? Ako by si asi pripadal človek dneška vo vtedajšej dobe medzi učencami s ich znalosťami o svete, keby z vlastného presvedčenia hovoril o prenose zvuku na tisíckilometrové vzdialenosti, a to s takou ľahkosťou, že by to zvládlo každé dieťa? Musel by sa súcitne pousmiať nad plytkými táraninami vtedajších učených mužov, ktorí si celkom iste nárokovali vlastné presvedčenie, že oni už vedia o svete dosť na to, aby si boli istí, že prenos ľudského hlasu napríklad len na vzdialenosť Praha – Rím je nemožný, že je to len fantastický výmysel a že takéto úvahy hraničia buď s pomätenosťou alebo s čarodejníctvom. S rovnakým prežitím a poznaním, aké by mal človek, ktorý by v stredoveku hovoril o možnosti bezdrôtového telefonovania, a s tým istým stupňom márneho úsilia pochopiť u väčšiny dnešných chytrých, vzdelaných a vedecky vysoko postavených ľudí, i my hovoríme o tom, že duchovný stav na Zemi je zákonite ovplyvňovaný stavom myšlienkového sveta ľudstva. Sveta, ktorý stojí na jemnejšej substancii hmoty. Svojou existenciou, svojou silou a svojím živým dianím, ktoré sa v ňom odohráva, tento myšlienkový svet spätne ovplyvňuje stav nášho vedomia, a to bez toho, že by sme si to svojím naučeným spôsobom myslenia uvedomovali. Ak teda hovoria bádatelia zaoberajúci sa konšpiračnými teóriami o tom, že my ľudia sme manipulovaní, že nás niekto ovláda bez toho, aby sme si to uvedomovali, tak v súvislosti so svetom myšlienkových foriem majú pravdu! Sme stále a často veľmi silno ovplyvňovaní svetom myšlienkových foriem, a nevieme o tom! Naše myšlienky sa odohrávajú vždy podľa presnej rovnorodosti s najrozličnejšími formami myšlienkových úrovní, na ktoré sme naladení. Aj keby sme sa čo ako snažili dnes tomuto spojeniu vyhnúť, vymaniť sa spod neho, zákonitosti nás nepustia! Pretože je to pre človeka zákonitý dej – v každom prípade si udržať spojenie so svetom myšlienkových foriem prostredníctvom žiarení svojho mozgu. Myšlienkový svet nás ovláda, hoci to malo byť pôvodne naopak – človek sám mal byť v myšlienkovom svete silným a zodpovedným hospodárom, udržujúcim v tomto svete čistotu a poriadok. Namiesto toho sa vo svete myšlienok prevažne nachodí to najodpornejšie haraburdie, špina a neporiadok! A tento neporiadok zosilnel v poslednom storočí práve pre množstvo ľudí na Zemi, ktorí sú vo svojom myslení nezodpovední, tak, že sa stal takmer neobmedzeným vládcom miliárd povrchne zmýšľajúcich. Áno, sme ovládaní! Ale len svojimi vlastnými formami a výtvormi myšlienok, ktoré sme vypustili do sveta. V ľuďoch už ani niet sily, aby sa na rozumovej rovine postavili proti svetu myšlienok, ktorý sa človeku celkom vymkol spod kontroly a svojím znečistením podlieha vplyvom temnôt namiesto toho, aby slúžil ľudstvu ako pomáhajúca, povznášajúca oáza Svetla. Viete už, prečo je okolo nás toľko depresií, stresu a strachu? A prečo vznikajú nové a nové myšlienkové formy rôznych kríz a globálnych ohrození? Prečo sa tieto formy kríz tak šíria? No pretože svet myšlienkových foriem nadobúda tým väčšiu silu a moc, čím viac živej duševnej sily ľudia poskytujú tomuto svetu! Tak, ako je to najvhodnejšie pre deštruktívne zámery temna, ktoré myšlienkový svet z veľkej časti ovládlo. Sme ovládaní temnom, ktoré sme svojimi duševnými energiami prostredníctvom myslenia priviedli k životu! Je to zároveň veľmi jednoduchý, zákonitý dej. Dej, odohrávajúci sa presne podľa Pravečných Zákonov Stvorenia. A zákon rovnorodosti je tým, čo presne určuje, ktorého človeka bude v blízkej dobe stále viac obklopovať svetlo alebo temno myšlienkového sveta. Kto šíri v myšlienkach nedobré, zlé veci, ten je spojený s oblasťami temného druhu. Tieto oblasti nakoniec spotrebujú veľkú časť jeho duševnej sily, a to tak, že sa stane nesamostatným tvorom, závislým na najsilnejších formách v myšlienkovom svete. 
Kto sa však v myšlienkach pridŕža svetla, nádeje a čistoty, ten bude tou istou zákonitosťou chránený dobrodejnými formami takým spôsobom, aby aj tým najhorším možným dianím prechádzal s pomocou a ochranou práve zo strany myšlienkového sveta. Prostredníctvom tohto sveta môže byť tiež spojený i s úrovňami nachádzajúcimi sa ešte vyššie vo svetlých oblastiach diela Stvorenia. Tým sa mu dostane potom ešte silnejšej posily a ochrany. Duchovný stav ľudstva na Zemi sa ocitá vinou väčšiny ľudstva, ktorá je pod vplyvom myšlienkového sveta podliehajúceho z deviatich desatín temným výplodom, na stupni veľkého úpadku, na hranici nezvratných zmien života na Zemi. Ako sa človek ako jednotlivec môže proti tomu brániť? Na základe zákona rovnorodosti v skutočnosti veľmi ľahko a jednoducho: zmeniť sa k lepšiemu v opravdivosti svojej najvnútornejšej túžby byť čistým, spravodlivým a láskyplným človekom! Sila ducha – vnútorného chcenia, túžby po dobre, je cestou vedúcou k prekonaniu všetkých temných myšlienkových foriem okolo človeka, nech by sa zdali akokoľvek silné. Táto cesta je jedinou a tak isto tou najistejšou cestou k vlastnému polepšeniu, k zmene svojho najbližšieho okolia a potom i celého sveta. Kto sa vydá cestou túžby po všeobsiahlom dobre vo svojom myslení a konaní, okolo toho sa utká ochrana zo Svetla. Taký človek sa oslobodí od všetkého depresívneho a stresového tlaku, ktorý inak bude zvierať stále viac ľudí až k zrúteniu. Hoci nastavenie súčasnej spoločnosti smeruje k stavu, ktorý takmer presne zodpovedá kolabujúcemu, ťažko chorému pacientovi, takmer zúfalému, predsa možno stáť zoči-voči všetkému dianiu s naladením svojho vnútorného chcenia v čistom zachvievaní tak, aby na človeka nemusela spolu s ostatnými ťažkosťami, ktoré v spätných účinkoch prídu na Zem, doľahnúť neúmerná ťarcha depresií a stresu. Pred tým všetkým sa možno chrániť! Avšak je to možné len s čistou a radostnou mysľou, ktorá sa na druhých pozerá vždy na prvom mieste vecne a spravodlivo, bez podozrievavosti a predpojatosti. Kto si vo svojich zámeroch a myšlienkach udrží čistotu, vecnosť a spravodlivosť, ten získa ochranu pred ťažkými psychickými stavmi, ktoré inak podľa zákona rovnorodosti doľahnú postupne na všetkých, čo sa nechcú zaoberať vlastnou zodpovednosťou za svoje myšlienky a spájajú sa svojou náladovosťou so špinavosťou a zmätkom myšlienkového sveta. Žiaľ, terajší duchovný stav Zeme naznačuje, že medzi ľuďmi je len žalostne málo vôle na to, aby sa naozaj chceli zmeniť k lepšiemu. Znamená to, že dôsledkom toho sa začne na Zemi už onedlho prežívanie, ktoré vzápätí povedie k ešte mnohonásobnejšie silnejšej panike, stresu a chaosu. Pritom je to úplne zbytočné, lebo aj v tom možno ešte aj na poslednú chvíľu mnohé zmeniť. Všetko, čo sa teraz odohráva, odvíja sa od miery ozajstného vnútorného chcenia každého z nás zvoliť si lepší, zodpovednejší prístup k životu! Nestojí za to zmeniť sa tak, aby život na Zemi vykročil konečne trvalo pozitívnym smerom? (redakčne upravené) | |