Zázračná premena

V nasledujúcich riadkoch Vám chcem opísať krátky, no skutočný príbeh, vypovedajúci o dvoch zdanlivo nezlučiteľných veciach – kúsku dreva a hodnotách dobra v našich blížnych.

Bolo to v čase sychravého a chladného počasia, keď som kráčal jednou bočnou uličkou neďaleko domu, kde bývam. Zdanlivo náhodne som si všimol niečo, čo ma napriek svojej všednosti nesmierne zaujalo – obyčajný kúsok dreva, pohodeného v priekope pri ceste, zablateného od bicyklov, ktoré naň špliechali mútnu vodu z neďalekej mláky. Podobný kus dreva ma nikdy predtým nezaujal, no tentokrát to bolo iné. Náhle som v ňom videl, akoby zakliaty, nádherný tvar budúceho výrobku, ktorý som sa rozhodol práve z tohto zablateného a nikým nepovšimnutého dreva vytvoriť.

Nabral som odvahu zohnúť sa a vziať tento kus dreva do ruky. A to aj napriek nepríjemnému pocitu z toho, že ma možno niekto uvidí a pomyslí si, že som tulák. Veď na čo asi môže byť človeku zablatený kus dreva?

Drevo som priniesol domov a položil do kúta izby. Na druhý deň, keď sa trochu vysušilo, som ho začal opracúvať. Práca s ním spočiatku nebola veľmi príjemná, pretože nečistota sa nedala ľahko odstrániť. Postupne však bolo vidieť, že pod zablateným povrchom sa postupne dáva poznať krásne, voňavé a zdravé drevo. Čím viac som sa mu venoval a „hľadal v ňom to dobré“, tým bolo žiarivejšie, až sa nečistota celkom stratila. Vnútorná vidina krásy, ktorú v sebe toto drevo ukrývalo, mi dávala silu vytrvať do konca.

Uplynulo niekoľko hodín práce a ja, obsypaný množstvom hoblín, vyformoval som tvar výrobku do konečnej podoby – do podoby krásne vybrúseného rovnoramenného kríža, znázorňujúceho živé vyjadrenie Pravdy.

Keď som kríž nakoniec pozlátil a on sa zaleskol v lúčoch popoludňajšieho slnka, takmer som nemohol uveriť tomu, že bol vyrobený zo zablateného kusa dreva z priekopy pri ceste. Dreva, ktoré každý nevšímavo obchádzal, považujúc ho za odpad či prekážku.

Ale to nebolo všetko, pretože som si tiež uvedomil, že rovnako ako možno nájsť a pretvoriť kus dreva z priekopy, možno nájsť a pretvoriť do podoby krásy i zasypané či pošpinené hodnoty dobra a lásky v sebe či v našich blízkych. Samozrejme, len ak sa otvoríme predpokladu, že toho máme pred sebou viac než dokážeme vidieť telesným zrakom.

Keď teda budeme odteraz niekde vidieť pohodený kus dreva, skúsme si spomenúť na tento príbeh a na možnú premenu hodnôt dobra v nás i v našom okolí.

Tomáš Lajmon