Samostatnosť a prirodzená ochrana

Súlad s prírodou a rytmami v nej človeku prirodzene pomáha stať sa v rámci svojich možností čo najviac samostatným. Nielenže je tým podporované jeho prirodzené sebavedomie, ale vytvára si tým zároveň aj prirodzenú ochranu pred rôznymi nepríjemnými vplyvmi zvonku. Toto je zvlášť aktuálne v dnešnej dobe, v ktorej život sa vyznačuje až neprirodzenou závislosťou na súčasnom spoločenskom systéme, ktorý však zároveň sa stáva čoraz zraniteľnejším. Napriek všetkým technologickým vymoženostiam si preto, paradoxne, nikdy nemôžeme byť istí, aká kalamita môže nastať, aké nečakané situácie nás môžu prekvapiť.

Len v prirodzenom poznávaní zákonitostí, ktoré odjakživa fungujú v celom Stvorení, a v zosúladení svojho života s nimi, budeme môcť prežívať stále väčšie šťastie a žiť stále krajší a plnohodnotnejší život. Zároveň budeme pociťovať čoraz väčšiu istotu, pretože budeme stáť pevne, chránení v akejkoľvek situácii.

Každý z nás nosí v sebe schopnosti rozvíjania veľkého daru svedomia, či iného prejavu jemnej schopnosti cítenia. Nielenže sme tým varovaní pred každým nastávajúcim nebezpečím, ale zároveň nám je ukazovaná cesta, ako je možné toto nebezpečie čo najlepšie odvrátiť. Ide o ochranu svetlých pomocníkov, ktorých radám len stačí načúvať.

Zvýšenú ochrana pred rôznymi neblahými vplyvmi z okolia, ktorá pre nás prirodzene vyplýva z vradenia sa do spomínaných Zákonov Stvorenia, smieme požívať aj preto, že spolu s tým nadobúdame aj zodpovednejší prístup k životu po každej stránke.

Vyberme sa raz do prírody, ktorej každý z nás je súčasťou, a nahliadni¬me, ako to tam funguje. Pozorujme jej neustále sa opakujúci kolobeh. Po dobe jari a leta prichádza obdobie jesene a s ním spojený čas dozrievania plodov, kedy sa mnohé zvieratká snažia urobiť vo svojich brlohoch, norách či hniezdach zásoby, aby mohli v pokoji prežiť obdobie zimy, kedy vládne obdobie odpočinku a čerpania nových síl do ďalšieho roka. Podobne sa k tomuto ročnému cyklu stavali aj naši predkovia, keď v ich domácnostiach zvyčajne prebiehali práce na zbere poslednej úrody spolu s prípravami na zimu, ktorú potom mohli prežiť v plnej harmónii.

Aké dôležité je dbať na dostatočné zásoby, nám rozpráva aj príbeh o desiatich pannách, z ktorých len päť si múdro naplnilo svoje lampy olejom, aby mohli vydržať do veľkej hodiny svadby. Avšak tých ďalších päť sa v pochabosti nepripravilo, a nakoniec brána k svadobnej hostine bola pred nimi zatvorená.

Naši predkovia boli vďaka svojim životným skúsenostiam pripravení na tmu, chlad, hlad i smäd. Dnes sme zvyknutí žiť „zo dňa na deň“ z toho, čo nám ponúkajú obchody a celkový spoločenský systém zabezpečenia domácností. Nijaké jesenné zásoby sa nerobia. Veď načo by aj, keď v obchodoch nájdeme vždy všetko čerstvé? A tak sme sa stali v podstate závislými na celom tomto systéme a malý skrat by mohol mať vážne, až kritické dôsledky.

Nebolo by preto na škodu, aby ako súčasť výbavy našej domácnosti pre prípad potreby nechýbali sviečky, ale aj petrolejové lampy s dostatočnou zásobou oleja. Pre prípad zranenia by mala byť poruke základná výbava pre podanie prvej pomoci. V našej lekárničke by nemali chýbať veci, ktoré nájdeme v bežnej autolekárničke. Dopĺňať výbavu by mali aj lieky, ktoré dlhodobo užívame, a iné potrebné medikamenty a predmety. Ochranné krídla nad tým všetkým by mali držať aspoň základné poznatky z múdrosti našich starých mám o liečení, o moci byliniek, či iných prírodných prostriedkov.

Ľudia v dávnych časoch boli pomerne dobre vystrojení aj proti mrazu. Boli schopní obstáť veľké mrazy, keď vonku bolo aj mínus 30 stupňov, a nemali nič špeciálne, okrem piecky, dreva na zakúrenie, kožušín, či teplého oblečenia a perín z peria. V prípade, že dostali smäd, navštívili studňu, prípadne riečku, a ak sa nedalo zájsť ani tam, roztopili si sneh :) A čo sa týka jedla? Museli si vystačiť s tým, čo si pripravili v predchádza¬júcom období. Tiež bývalo dobrým zvykom myslieť na „náhodných“ pocestných. Mohli by sme si z toho vziať príklad.

Takto si teda pomáhali naši predkovia. Pokiaľ ide o nás, je potrebné, aby každý sám za seba a za svoju domácnosť popremýšľal, čo by bolo potrebné zaobstarať práve v jeho prípade. Aby mohol v čase nečakaných udalostí prežiť bez ujmy, a prípadne pomôcť ešte aj iným ľuďom.

Možno by sme mali myslieť na vodu, múku a nejaký plechový hrnček. Namiesto múky si ale môžeme pripraviť vrecko žitka a vhodný mlynček, s čim sa dá oveľa lepšie vynaliezať.

V prípade, že by nás okolnosti prinútili opustiť naše domovy, ťažko by sme si so sebou vzali piecku, či veľkú perinu. V tomto prípade je dobré myslieť na zápalky, prípadne vhodné kresadlo, lampáš s dynamom, kožuch, kvalitné teplé topánky, spací vak, stan. Mimo obdobia snehu by tiež mohol pomôcť bicykel.

Pri svojich prípravách na samostatnosť si za základ zoberme skutočnosť, že bez dychu prežijeme niekoľko minúť, v podchladení niekoľko hodín, bez vody niekoľko dní a bez jedla niekoľko týždňov.

Mať pripravené zásoby nám nepostačí na to, aby sme mohli byť dostatočne chránení pred všetkými udalosťami. Ešte dôležitejšie je rozvíjanie už spomínanej schopnosti mať oči neustále otvorené voči svetlému vedeniu, čo predovšetkým závisí od čistoty nášho srdca. Len vtedy sa budeme môcť otvoriť aj voči varovaniam našich vždy verných a bdelých pomocníkov, ktorí nás zavedú vždy v správnom čase na správne miesto. Ak by sme si aj nazhromaždili veľké zásoby, a naše konanie by nebolo čisté, napríklad tým že by sme tak činili na úkor iných, mohlo by sa veľmi ľahko stať, že by sme o ne prišli vtedy, keby sme ich najviac potrebovali.

Staňme sa bdelými, aby sme smeli využívať tie mnohé pomoci, ktorými nás láska Stvoriteľova neustále zahŕňa, len my ich nechávame ležať bez povšimnutia, pretože náš zrak máme obrátený na seba. Nepočujeme múdre rady jeho vedenia, pretože strnulo lipneme na vlastných riešeniach či túžbach, v presvedčení, že vieme všetko najlepšie. Aby sme to dokázali naučme sa pozerať okolo seba, a múdro rozoznávať, čo nám v okamžiku práve prežívanej prítomnosti, život ponúka.

Vaša redakcia