Darujme si čas

Prežil som sviatky Lásky pri bohato prestretom stole. V izbe blikal nový umelý stromček z dovozu. Každý jedol a pil kedykoľvek chcel, otvárali sa darčeky... Za úsmevom matky sa však zračila takmer neúnosná vyčerpanosť a hlavne, to jediné a najpodstatnejšie ostalo celkom zabudnuté – Ježiš a Pravda, ktorú priniesol, aby zblúdilé ľudstvo nemuselo stratiť nádej na záchranu.

Po rokoch a čase postupného dozrievania som prežil sviatky Lásky v skromnosti a tichu, ďaleko od mesta. Na drevenom stole bola kapustnica s chlebom a medovníky s jablkami. Horela svieca. Za oknami ticho padal sneh a len detský hlas občas doplnil tichú posvätnosť chvíle. V tejto jednoduchej atmosfére dalo sa ľahko na chvíľu zastaviť a citom vrátiť späť, do čias detstva, krásneho a čistého, keď bol príchod Vianoc vždy s príchodom Lásky do sŕdc a domov. Slzy rozochvenia stekali po tvárach ako poslovia nádeje a nového rána.

Vtedy som si položil otázku, ako je možné prežívať niečo také krásne? Odpoveď bola jednoduchá. Prítomný nevymenili pokoj v duši za tri chody jedál a plné tácky zákuskov ale darovali si ten najkrajší vianočný dar Lásky – čas, úctu a vzájomnú pozornosť, ktoré akoby čarovným prútikom otvorili bránu pre príchod Ježišovej Lásky. Vďaka tomuto daru získali skromné darčeky pod stromčekom neopísateľnú hodnotu. Veď nielenže boli darované s láskou, ale predovšetkým vyjadrovali prežívanú Lásku. Ich cieľom bolo symbolicky prejaviť cit lásky, nie „pozlátkom“ odpútať pozornosť od celoročne zanedbávaných povinností voči blížnym.

Nezažínajme vianočnú sviecu na sviatočnom stole, kým ju nezažneme najskôr vo svojom srdci. Nedávajme si vianočný dar pod stromček, kým si nedarujeme dar času, úcty a pozornosti. Potom sa snáď všetko zmení k lepšiemu a čistejšiemu. Potom snáď nebude hodnota Ježišovho narodenia znevažovaná tými, pre ktorých sa On narodil, žil a zomrel, aby potvrdil Pravdu, ktorou JE, pre každého z nás.