Trest a Spravodlivosť

Odpovede na otázky

Na prednáškach, ktoré uskutočňujeme s prianím pomôcť hľadajúcim ľuďom nájsť zmysel života, nám poslucháči kladú mnoho zaujímavých otázok, ktorými sa iste zaoberá nejeden z vás. Niektoré z nich sme zaznamenali v písomnej forme, aby sa mohli stať užitočnou súčasťou a obohatením časopisu. Veríme, že aj Vy v nich nájdete povzbudenie na ceste k Svetlu.

Trest a Spravodlivosť

Už dlhšiu dobu si uvedomujem, že prílišná povoľnosť štátneho zriadenia voči úmyselnému bezpráviu a krádežiam dodáva zločincom odvahu škodiť aj naďalej. To ma privádza k názoru, že by bolo vhodné pritvrdiť v postihoch až do takej miery, že za krádež by bola zlodejovi odseknutá ruka, ktorou kradol. Iste je to veľmi kruté, ale v Thajsku sa takéto tresty využívajú a kriminalita je tam vďaka tomu relatívne málo rozšírená. Nebolo by dobré začať uplatňovať podobné tresty konečne aj na našom území, prípadne vo všetkých európskych krajinách? Iste by to mnohí poškodení s radosťou privítali.

Pravou úlohou spravodlivého trestu nemá byť snaha poškodiť či potupiť, ale vychovať človeka, ktorý sa previnil. Len výchovný účinok dáva trestu zmysel a chráni toho, kto trestá pred tým, aby sa sám neprevinil nespravodlivým uplatnením vplyvu.

Ako príklad uveďme vodiča auta, ktorý opakovane výrazne prekračuje najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy a ohrozuje tým nielen seba, ale aj iných. Nebolo by omnoho účinnejšie zamestnať ho dočasne na úrazovej ambulancii, kde by sa musel starať o ťažko zranených, ako uložiť mu finančnú pokutu bez privedenia k plnému poznaniu následkov nezodpovedného konania, ktorého sa dopustil? Keby videl, koľko zbytočnej bolesti a utrpenia vyvolávajú následky autohavárie, zamestnávajúc zdravotnícky personál neraz i niekoľko dní a nocí náročnou prácou, iste by si nabudúce rozmyslel, ako sa bude počas jazdy v aute správať. V prípade, že by dotyčný človek nemal predpoklady na výkon pomocných prác pri starostlivosti o ľudí s následkami nehôd, mohol by byť zamestnaný napr. upratovacími prácami v zdravotníckom zariadení, počas ktorých by taktiež mohol svoj prístup prehodnotiť a dobrovoľne sa zmeniť.

Ak by sa energia, vynakladaná ľuďmi na vytváranie moderných „mučiarenských“ zariadení, vynaložila na hľadanie výchovných trestov, bolo by na svete oveľa menej násilia. Podobne ako vo vyššie uvedenom prípade možno totiž nájsť pre každý druh ľudského previnenia zodpovedajúci spôsob výchovného vplyvu.

Rovnako je nezanedbateľne dôležité mať na zreteli, že spravodlivý trest musí za každých okolností predpokladať nápravu nesprávne konajúceho človeka, ktorá – ak bude zavŕšená odčinením viny – dáva polepšenému človeku morálne právo opäť disponovať všetkými darmi, ktoré mu Stvoriteľ daroval pre život.

Položme si teda otázku: Ako by mohol polepšený človek opäť využívať dar zdravého tela, keby bol tento dar neperspektívnym rozhodnutím sudcu do konca života nenapraviteľne poškodený, napríklad spomenutým odseknutím ruky? Ak by navyše chýbajúca časť tela znemožnila človeku po jeho náprave plnohodnotne slúžiť hodnotám dobra a lásky, osudovo by sa tým previnil ten, kto takto trestal.

Pojem trest bol ľuďmi počas predchádzajúcich storočí veľmi znehodnotený, pretože výchovný účinok nebol prvoradým cieľom jeho uplatňovania. V budúcnosti má však byť trest prejavom najvyššej možnej ľudskej vynaliezavosti v zmysle hľadania pomoci pre toho, kto sa previnil.

Z archívu redakcie


Pre doplnenie obsahu článku uvádzame reportáž verejnej prednášky na uvedenú tému

Čo človek zasieva, to musí zožať! Za neprávosť vráti sa človeku pôsobením Zákonov Stvorenia útlak či bolesť, aby prežil na sebe samom všetky následky svojich predchádzajúcich skutkov, aby mohol spoznať ich hodnotu či bezcennosť, a tak mal príležitosť stať sa lepším.

Aby sa však človek nemusel meniť k lepšiemu až pod tlakom zaslúžených bolestných spätných osudových účinkov, možno ho vychovávať uložením trestu. Táto zmena k lepšiemu môže nastať ale len za predpokladu, že pojem trest vyjadruje prejav lásky a pomoci voči previňujúcemu sa človeku v snahe vychovať ho, ak sa správal nespravodlivo, ubližujúc tým sebe či okoliu. Trest v súčasnom spôsobe uplatňovania napríklad vo vzťahu štátu voči jednotlivcovi sa v tomto zmysle ukázal byť z objektívnych dôvodov v niektorých prípadoch ako celkom zbytočný, ba až neoprávnený.

Ako príklad bol uvedený prístup policajta k vodičovi auta, ktorému je uložená pokuta bez snahy priviesť ho k poznaniu skutočných hroziacich následkov jeho správania sa za volantom. Jedným z účinných spôsobov môže však byť i zamestnanie vodiča na krátky čas v zdravotníckom zariadení, kde by pomáhal trpiacim po úrazoch. Vďaka uvedomeniu si toho, akú bolesť musia – neraz len kvôli zbytočnej nebdelosti – pretrpieť, môže dôjsť k skutočnej náprave.

Okrem iného bol tiež uvedený príklad zo života, pomocou ktorého možno pochopiť podstatu účinného výchovného trestu. Išlo o nevychované hyperaktívne dieťa, ktoré možno potrestať postavením do kúta, alebo zamestnať ho užitočnou prácou, napríklad oberaním ovocia zo stromu v záhrade. V prvom prípade, teda keď matka postaví dieťa do kúta, vytvára si vo vlastnom dome „granát“, ktorý vybuchne, pretože energia dieťaťa sa hromadí a neuvoľňuje. V druhom prípade, teda pri zamestnaní dieťaťa, dochádza k jeho náprave, pretože jeho energia, skrz ktorú predtým škodilo, nie je blokovaná, ale správne tvorivo usmerňovaná.

Je to podobné ako s tokom rieky. Keď mu chceme postaviť do cesty prekážku, dôjde k nahromadeniu vody a následnej záplave. Čím dlhšie prekážka vydrží, tým je záplava väčšia. Ak sa však tok rieky usmerní, nebude sa hromadiť a škodiť, ale môže byť prospešný, môže poháňať elektráreň, vyrábať svetlo, teplo, pohonnú silu a pod. Tá istá voda, ktorá môže ničiť, môže aj pomáhať. A v tom spočíva i podstata výchovy – v usmernení toku životnej sily človeka tak, aby tvorila, nikdy nie v jej blokovaní.

Okrem mnohých iných dôležitých myšlienok bolo pripomenuté, že každý človek, teda i sudca či lekár, preberá plnú osobnú zodpovednosť za svoje úsudky a rozhodnutia. A to aj napriek dočasnej záštite pozemského zákona, ktorý môže byť premenlivý podľa vôle pozemskej vlády.

Záver prednášky sa niesol v oslovení všetkých mužov, aby sa stali vo svojich životoch udržiavateľmi harmónie a spravodlivosti, pretože práve pre toto obdobie vývoja spoločnosti sa mnohí narodili, aby v zachovávaní harmónie našli hlavný zmysel svojho života.

účastník prednášky