Predchádzajúca časť: Príbeh spoza opony - 2.časť

Príbeh spoza opony 3.časť

Po uzdravení sa Tomáš vydal do mesta, plný nadšenia... a ilúzií. Zistil ale, že nájsť si tu miesto nie je také ľahké. Chcel sa stať rytierom, no nemali tam záujem o niekoho, kto nemá žiadne skúsenosti a kto ešte nikde nepreukázal svoje kvality. Ani do cechu bojovníkov ho neprijali, lebo jeho telo bolo fyzicky slabé. Blúdil teda bezcieľne mestom a neostávalo mu nič iné, než robiť to, čo pôvodne za žiadnu cenu robiť nechcel – pomocníka na farme. Bola to namáhavá práca a Tomáš mal spočiatku čo robiť, aby to vôbec vydržal. Postupom času však zosilnel a pretože ho túžba stať sa bojovníkom neopúšťala, začal po práci na poli ešte cvičiť, a tak okrem sily nadobudlo jeho telo i pružnosť. Snažil sa tiež ušetriť čo najviac peňazí, aby si za ne mohol pre začiatok kúpiť meč a výzbroj. Trvalo to mnoho rokov, kým našetril dosť, ale nakoniec to dokázal, odišiel z farmy a vstúpil do cechu bojovníkov.

Bojoval za peniaze a slúžil tomu, kto si najal služby cechu. Raz začal na hraniciach Ríše elfov robiť problémy silný klan škretov a Tomáš sa spolu s ďalšími bojovníkmi pod vedením rytierov vydal elfom na pomoc. Bitka bola krutá, ale nakoniec škretov porazili. Nažive ale zostal len Tomáš a niekoľko elfov. Postupom času sa z Tomáša stal jeden z najlepších bojovníkov cechu, no zároveň ho to nutkalo čoraz častejšie sa pýtať sám seba, čo je to za život, ktorý vedie – bojovať za peniaze a slúžiť tomu, kto zaplatí. Prestávalo sa mu to páčiť a ožívali v ňom oveľa vznešenejšie ideály ako snaha zarobiť si na živobytie. Nakoniec sa rozhodol z cechu vystúpiť.

Odišiel z mesta a putoval po kraji, kde pomáhal ľuďom, ktorých sužovali banditi alebo nejaký netvor. Postupne začal byť známy a na vlastných skúsenostiach a prežívaní spoznal jeden zo svetových zákonov, ktorý hovorí, že čo kto zaseje, to aj zožne. Bol ochotný všetkým pomáhať, a napriek tomu, že pomáhal zadarmo, netrel nikdy biedu a všade mal dvere otvorené dokorán. Raz prišiel do dediny sužovanej bandou jašterích ľudí, ktorí tam pravidelne prichádzali vyberať výkupné. Tomáš banditov zahnal, a aby od nich dedinčanov nadobro oslobodil, stopoval ich až k táborisku, ukrytému hlboko v lese. Cestou narazil na skupinku rytierov, ktorí sa mu rozhodli pomôcť. Jašterích ľudí tak spolu ľahko premohli, ale nakoniec sa aj tak museli stretnúť v boji s ich vodcom, ktorý žil v neďalekej jaskyni. Vykľul sa z neho veľký červený drak a v ťažkom súboji zabil jedného z rytierov. Bol by pravdepodobne zahubil i ostatných spolu s Tomášom, no vtom im prišla neočakávane na pomoc ženská bytosť s čarodejnými schopnosťami. S jej pomocou draka zabili a zabránili tak jeho ďalšiemu vyčíňaniu v okolí. Potom zistili, že nie všetci draci sú zlí, že existujú i dobrí, lebo oná tajomná žena sa pred ich očami premenila na zlatého draka.

So slávou sa vrátili do dediny a Tomáš prijal pozvanie rytierov, smieť ich sprevádzať do ich sídla v hlavnom meste. Vďaka svojim činom tam bol prijatý medzi rytierov. Vzhľadom na svoje schopnosti sa pomerne skoro stal z novica starším rytierom. Niečo mu však začalo chýbať. Zmysel života. Vtedy tiež zistil, že v sídle rytierov je ukryté tajomstvo. Z času na čas niektorí z rytierov, ktorí podobne ako on pátrali po zmysle života, zmizli z miestnosti na najvyššom poschodí, a už ich nikto nikdy nevidel. Tomáš v snahe záhadu preskúmať, vstúpil do miestnosti a zistil, že je to knižnica. V snahe nájsť zmysel ľudského života začal v spisoch pátrať a jeho túžba a vnútorná pripravenosť mu otvorila jemnejšie videnie, takže na zdanlivo holej stene sa pred jeho zrakom náhle objavili dvere. Vstúpil do nich a ocitol sa na pomedzí svetov. Čakal tam naňho jeho učiteľ, ktorý mu odovzdal Poznanie o Stvoriteľovi. Keď sa jeho výučba skončila, dostal možnosť rozhodnúť sa.

Mohol odísť do vyšších, svetlejších svetov, alebo sa mohol pokúsiť pomôcť ľuďom, ktorí podobne ako ešte nedávno i on uviazli v myšlienkovom svete, ktorý vznikol čítaním kníh fantasy. Rozhodol sa pomáhať, a tak sa tými istými dverami, ktorými sem prišiel, vrátil do sveta rytierov. Jeho návrat spôsobil rozruch, a ešte väčší vyvolalo poznanie, ktoré priniesol. Vyučoval najprv tých najpripravenejších rytierov, získal v nich šikovných pomocníkov a tí neskôr začali učiť aj ostatných. Z Tomáša sa stal veľmajster rádu. V meste vybudovali chrám ku cti Stvoriteľovi a spolu s nárastom počtu tých, ktorí toto poznanie prijali do života, vznikali neskôr i menšie chrámy v jednotlivých dedinách. Šírením poznania o Pravde sa z potemneného myšlienkového sveta stávalo svetlejšie a príjemnejšie miesto, vďaka čomu doň prichádzalo oveľa viac svetlejších duší, ktoré už odložili svoj pozemský šat.

Myšlienkový svet sa tak stával tým, čím podobné svety majú byť – miestom, ktorým ľudský duch musí pri putovaní k jemnejším úrovniam prejsť, ale v ktorom sa nemá dlho zdržovať. Akonáhle nastal čas, keď tu bolo dosť ochotných a zasvätených ľudí, ktorí neznalé novoprichádzajúce duše poučili a ktorí v ríši dokázali udržať poriadok, nastal pre Tomáša čas odchodu. Rozlúčil sa so svojimi priateľmi a vstúpil do jemnohmotných dverí v knižnici rytierskeho sídla. Prešiel pomedzím medzi svetmi a cez žiarivú bránu vstúpil do nového sveta, v ústrety ďalšiemu pôsobeniu v Jeho mene.

Petr Š. z Plzne

Prevzaté z www.ao-institut.sk