Poviedky pre potešenie duše

Rozprávka o somárovi

Somár je jedno z mála domácich zvierat, ktoré sa slepo nepodriaďuje príkazom človeka. Preto jeho meno ľudia používajú na označenie hlupáka. Ale neoprávnene.

Kde bolo tam bolo, bol jeden dedko, a ten mal starého somára. Zviera mu dlhé roky slúžilo, keď tu jedného dňa padlo do studne. Chudák dedko zúfalo plakal a snažil sa niečo vymyslieť, aby ho odtiaľ dostal. Ale nech hútal celé hodiny, nič nevyhútal. Rozhodol sa teda, že studňu zakope. „Somár je už aj tak starý a vyschnutú studňu som chcel zakopať už dávno,“ povedal si.

Zavolal si na pomoc susedov. Spolu sa chopili lopaty a začali hádzať hlinu do studne. Starý somár rýchlo pochopil, čo sa deje, a začal hrozne híkať. Na prekvapenie každého sa však po chvíli upokojil. Keď dedo nakukol do studne, videl, že somár po každej hodenej lopate hliny robí niečo fantastické. Otriasa hlinu zo seba, zadupáva ju, a tak sa dostáva stále vyššie a vyššie. Dedko a susedia ďalej hádzali hlinu, a somár sa otriasal a postupoval nahor. Keď napokon vykročil zo studne a spokojne odkráčal, každý sa len udivene pozeral.

Aj na nás sú hádzané rôzne smeti a bremená, keď v našom živote padneme a klesneme na dno. Trik, ako sa dostať z toho von, je v našom vlastnom úsilí otriasť zo seba staré a nesprávne, a urobiť krok hore. Každý problém je príležitosť, ktorá je nám milostivo podsunutá ako možnosť dostať sa z nepríjemnej situácie.

Z každého problému je nejaké východisko, pokiaľ to nevzdáš a nezastavíš sa. Keď Ti bude ťažko, nenadávaj druhým do somárov, ale spomeň si na tento príbeh o múdrom zvierati a nevzdávaj to!

Sokratove tri sitá

Jedného dňa prišiel k Sokratovi akýsi rozčúlený človek: „Počul si už, Sokrates, čo urobil tvoj priateľ? Musím ti to ihneď povedať.“

„Moment,“ prerušil ho mudrc. „Preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?“

„Cez tri sitá?“ prekvapene sa opýtal ten človek.

„Áno, cez tri sitá. Prvým sitom je pravda. Preskúmal si, či všetko, čo mi chceš povedať, je naozaj pravdivé?“

„Nie, len som to počul a...“

„Tak teda si to zaiste preosial cez druhé sito, ktorým je dobro. Je to, čo mi chceš povedať, keď už nemôžeš dokázať, že je to pravdivé, aspoň dobré?“

Ten druhý váhavo odpovedal: „Vôbec nie, práve naopak...“

„Aha!“ prerušil ho Sokrates. „Tak použime ešte tretie sito a pozrime sa, či to, čo mi chceš povedať a čo ťa tak rozrušilo, je potrebné!“

„Potrebné to veru nie je...“

„Tak teda,“ usmial sa mudrc, „keď to nie je ani pravdivé, ani dobré, ani potrebné, radšej na to zabudni a nezaťažuj tým ani seba, ani mňa!“

Neporozumenie

Bol raz jeden učený mudrc, ktorý z tej veľkej slávy, namyslený na svoje vedomosti, spyšnel. Raz po celodennom putovaní pod horúcim slnkom úplne vysmädol. I tu zrazu vidí malý slamený domček so studňou, stojaci opodiaľ murovaného, neobývaného domu. Keď zbadal stáť pri studni ženu, šiel a požiadal ju o vodu. Načrela mu zo studne, no kým mu ju podala, zohla sa a vhodila mu do krčahu pár listov.

Mudrc sa urazil, no nepovedal jej na to nič. V duchu si však hovorí: „Čo ja jej za to len vyvediem? Toto si dovolila urobiť mne? Mne?!“ I hovorí jej: „Ďakujem Ti za vodu, žena. A aj sa ti za ňu radou odplatím. A čože ty bývaš v tejto chudobnej chatrči a tu hľa, murované stavanie nechávaš prázdne stáť? Len sa ty tam nasťahuj, aj deťom bude lepšie.“ To povedal, lebo vedel, že tí, čo tam kedysi žili, všetci pomreli, lebo dom bol postavený na zlom mieste.

Keď po dlhých rokoch znovu prechádzal krajom, zastavil sa pozrieť, ako sa tej žene vodí. Pozerá a hľa, detvákov pribudlo a aj vyrástli a zdravie z nich len tak sršalo. I pýta sa ženy: „A to tu stále žijete a ste stále takí zdraví?“ Áno, odvtedy, ako ste mi to poradili. A zlú silu? Tú som zahnala láskou v každodennej starosti o môjho muža i deti.“

Prekvapený jej dobrotou sa pýta: „A prečo si mi teda hodila lístie do vody, ktorú si mi podala?“

„Vieš, voda v studni je veľmi chladná a videla som, že si rozpálený. V smäde by si bol pil hltavo, zaškodila by ti. Takto si musel piť pomaly.“

I odišiel zaraz preč, zahanbený tak veľmi tým, že ho v múdrosti predišla obyčajná nevzdelaná žena, že nadobro zanechal učených múdrostí. Vedomý si toho, ako zle sa k nej zachoval, priznal si svoju hlúposť a prestal byť namyslený.

Prevzaté z www.poznanie.sk


Odkaz na článok: Poviedky pre potešenie duše 2