Pád minulosti
Zmenil som sa. Odhodil som od seba zbytočnosti, ktoré sa na mňa nebadane nalepili. Namiesto do „spoločnosti“ som sa jej začal radšej vyhýbať a chodil som von, najradšej na prechádzky do lesa alebo na lúky. Raz som zbieral bylinky pri areáli nedostavaného krytého bazéna, ktorého ruiny smutne čneli z krovísk a žalovali na nezodpovedných správcov, ktorí nechali schátrať nedokončené dielo. Medzi rozbitými dymovými sklami a nebezpečne trčiacimi nerezovými trubkami po rozkradnutých kotloch si v zatopených základoch našli svoje miesto iba žaby a komáre... Aj podbeľu, ktorý má rád rumoviská, sa darilo dobre na zvyškoch stavebného piesku... Ľudia však znovu prišli o možnosť zotaviť sa z únavy po práci a vystrieť zhrbené chrbty z celodenného sedenia za pracovnými stolmi... Kto vie, čo všetko sme spôsobili, keď máme taký osud... Otočil som sa a všetko bolo znovu v poriadku; predo mnou sa rozprestieral les a príroda vo svojej nádhere. Pohol som sa vpred, keď ma náhle upútali veľké, rozvoniavajúce fialky. Vykročil som k nim, no zrazu sa môj pohľad v zlomku sekundy nepochopiteľne znížil až k zemi a zostal som visieť niekde v prázdne. Všetko sa to stalo rýchlo... a ja som visel vo vybetónovanej šachte, v ktorej pod mojimi hompáľajúcimi sa nohami trčali hrubé, zhrdzavené drôty. Až keď som sedel znovu v nadzemnej úrovni na mäkkom koberci lúky vedľa diery, predtým dokonale prekrytej hustými chumáčmi trávy tak, že ju nebolo vôbec vidieť, všimol som si cez nohavice presakovať krv. Vychádzka bola ukončená. Dôkladne som prikryl nebezpečný otvor, ktorého kovový príklop sa zrejme niekomu hodil, a bez jediného stonu alebo krívania som vykročil domov, plný šťastia z prežitého. Dopadlo to iba tak ľahko! Cítil som obrovskú vďaku za to, že mi bolo odpustené a starý hriech bol vyrovnaný. Nie, nepamätal som si konkrétny dej z dávnej minulosti, ale cítil som to jasnejšie než čokoľvek iné. Dnes už viem nielen teoreticky, že všetko, čo sa človeku stane, má dôvod, a že si utrpenie spôsobil svojím predchádzajúcim konaním sám. A aby nenastalo nedorozumenie, musím ešte dodať, že to nebolo utrpenie, ktoré spôsobilo rozpustenie karmy, ale zaujatie správneho postoja k nebezpečnej situácii, spôsobenej ukradnutým poklopom, keď som napriek zraneniu jamu bezpečne uzavrel, aby sa niečo podobné nestalo niekomu inému. Samozrejme, že ja sám som musel niečo podobné kedysi urobiť, pravdepodobne niečo s oveľa vážnejšími následkami, a táto životom podsunutá situácia mi pomohla kruh uzavrieť. Teda nie utrpenie, ale napravenie niečoho zlého vedie k uzavretiu karmy. Prevzaté z www.poznanie.sk | |