Nová mena – pokrok alebo úpadok?
Od 1. januára 2009 má Slovensko pristúpiť k zavedeniu eura ako oficiálneho platidla, nahradzujúceho slovenskú korunu. Bude prijatie novej meny pre Slovensko pokrokom alebo úpadkom? Vzostup spoločnosti možno dosiahnuť len vtedy, keď budú ekonomické a hospodárske ciele politikov v súlade s jej kultúrnymi a duchovnými koreňmi. Skúsenosť totiž potvrdzuje, že kde v tom nastal rozpor, tam postupne dochádzalo k strate identity spoločnosti, a napokon to prinieslo zánik národných hodnôt. Pozorujme nezaujato všeobecný vývoj našej spoločnosti za posledné desaťročie a zistíme, že opísaný rozpor v uprednostňovaní určitých priorít a s ním súvisiaca strata identity spoločnosti sa v nej začína zreteľne prejavovať. V obchodoch nenájdete slovenské výrobky v dostatočnom zastúpení. Často sme zamestnancami zahraničných firiem, ktorí nás, rozhodujúc o našej životnej úrovni, nútia prijímať cudzie spôsoby dokonca aj v profesionálnom živote. Našej kultúre vzdialené hodnoty prevažujú vo všetkom, čo prijímame, bez ohľadu na to, či ide o stravu, televíziu alebo reklamu. Skutočne smutný obraz stavu našej spoločnosti, pôsobiaci obzvlášť silno, ak si dokážeme predstaviť, na akom stupni sa mohla v súčasnosti nachádzať, keby sme dokázali naplno rozvinúť a zušľachtiť predovšetkým to, čo nám bolo dané ako dar a je nám vlastné... Keby opísaný stav nastal v priebehu jedného dňa, snáď by sa v mnohých z nás pohlo svedomie a odhodlane by sme sa usilovali o jeho zvrátenie. Keďže však všetko trvalo relatívne dlhé obdobie a zostup nastával „krok za krokom“, takmer nikto nič nespozoroval. Práve naopak, všetko zvrátené sa začalo považovať za „normálne“. Ak však už dnes možno badať značný úpadok, vytvorený za posledné desaťročie, čoho sa asi dožijeme o ďalších desať rokov, ak sa v našom prístupe k životným hodnotám medzitým nič nezmení? Do súčasného neželaného stavu nás priviedol predovšetkým náš konzumný spôsob života, naše vlastné snahy o dosiahnutie čo najväčšieho pohodlia. Veď produkty globalizovanej veľkovýroby by sa v obchodoch na Slovensku nemohli udržať, keby sme ich sami nekupovali kvôli zákonite nižším cenám. Neprijímali by sme podmienky zahraničných zamestnávateľov, keby sme dokázali odmietnuť ich kapitál. Neintegrovali by sme sa čoraz viac do hospodárstva tzv. „vyspelých“ krajín, ak by sme si od toho nesľubovali podobne vysokú životnú úroveň. Spoločná mena je len korunou takejto integrácie. Vlastná mena bola a stále je súčasťou našej kultúry. Položme si preto otázku: Nestojíme v otázke prijatia novej meny pred ďalším rozhodnutím, ktoré nás môže nenápadne približovať k úplnej strate národnej identity s negatívnym dopadom na rozvoj kultúrnych hodnôt a tradícií? Ešte je čas mnohému predísť. Nie však násilím, ale rozhorením čistej túžby po vlastnej slobode a povznesení národa v súlade so Zákonmi Stvorenia. V tom spočíva dosiaľ neuvoľnená a nespoznaná sila, schopná ešte aj „na poslednú chvíľu“ pomôcť. Pamätajme na to a zmeňme podľa toho aj spôsob svojho myslenia, aby sme nepremárnili vzácny čas! Z archívu redakcie | |