Krása ženy

Každá žena môže a má byť krásna. Ak budeme svoje vnútro prežarovať láskou, čistotou, nehou a spanilosťou, budeme krásne v každom veku. Pokiaľ to v nás nebude, môžeme si telo akokoľvek vyzdobiť, nikdy nebudeme krásne. Budeme len vymaľovanými bábkami, ktoré nie sú ničím iným než dekoráciou.

Dnešná žena už stráca zmysel pre krásu. Necháva sa ovplyvňovať módnymi trendmi, aby v domnienke, že jedine tak je krásna, upútala na seba pozornosť. Pre nedostatok vlastného cítenia a povrchnosť musia dnes ľudia všetko zvýrazňovať krikľavými farbami. Veď sa len rozhliadnite vôkol seba. Žena si dnes farbí vlasy, líči tvár, jej odev je neprirodzene pestrý. Cítite azda v hĺbke duše, že toto sú prejavy pravej krásy? V prvej chvíli pocíti každá žena odmietnutie, no po čase opäť podlieha novým a novým výstrelkom módy, ktoré ju len deformujú a zohyzďujú. Nechajme na seba všetko chvíľu pôsobiť, a potom sa samy pokúsme hľadať, čo je skutočne krásne. Jedine v prirodzenosti a jednoduchosti môžeme objaviť pravú krásu, takú, akú vidíme okolo seba v prírode. Ak budeme chcieť, vážne chcieť, určite ju svojím cítením spoznáme a nájdeme.

Veď aj spôsob, akým sa žena oblieka, hovorí o tom, aká je. Keď je silnou osobnosťou, bude sa vždy riadiť vlastným zmyslom pre krásu; pre skutočnú krásu, ktorá je trvalá a pôsobí stále rovnako ušľachtilo. Hľadajme všetky, každá sama v sebe, vo vlastnom vnútri. Pravá krása vždy povznáša a obšťastňuje ducha.

Nielen naše oblečenie, ale i naše pohyby o nás všeličo prezrádzajú. Všimnime si svoje držanie tela. Aké neľahké je v dnešnej dobe často rozpoznať dievča od chlapca. Ženy potláčajú svoje nežnejšie a jemnejšie záchvevy, a tým aj prirodzené pohyby svojho tela. A tak sa mnohé vo svojom odievaní a pohyboch vôbec nelíšia od mužov. Ba je to oveľa horšie, pretože tieto prejavy im nie sú vlastné a vo svojej snahe nevyzerať príliš jemne sa stávajú smiešnymi!

A ešte jeden prejav ducha by sa mal zušľachťovať, a nie zanedbávať. Je to rečový prejav. Akým vulgárnym spôsobom a povrchne sa dnes vyjadruje žena! Jej prejav býva častokrát horší a vulgárnejší ako spôsob vyjadrovania tých najhrubších mužov. Čo je na tom ženské? Aké musí byť vnútro ženy, ktorej vôbec nezáleží na spisovnosti, pravdivosti a kráse reči?

Veď keď žena túži po kráse, po pravej povznášajúcej kráse, bude sa usilovať v sebe, na sebe aj okolo seba neustále všetko zušľachťovať. Tomuto zušľachťovaniu nebude nikdy koniec, pretože všetko sa dá stále viac a viac skrášľovať, viesť hore za Svetlom, ktoré na všetkých stupňoch vytvára oblažujúcu a povznášajúcu krásu.

Ak teda chceme kráčať k výšinám prekrásnych nebeských záhrad, musí sa naše vnútro ustavične zachvievať v harmónii krásy a lásky. Keď prežijeme záchvev radosti z tejto krásy, uchovajme si ho vo svojom vnútri i vo všednosti dní. Potom nám už neostane čas na premýšľanie o nepodstatných veciach, na kritizovanie druhých a na hĺbanie nad tým, prečo je všetko také zlé. Je a bude to totiž zlé a znehodnotené dovtedy, kým sa žena nezmení k lepšiemu a nezačne sa usilovať o pochopenie a naplnenie vyššieho, ušľachtilejšieho zmyslu svojho života a svojej úlohy, ktorú dosiaľ premrháva v márnivosti, samoľúbosti a túžbe byť obdivovaná.

Žena má byť oporou. Láska v nej musí rozkvitnúť ako kvet, ktorý svojou vôňou a krásou rozdáva pokoj a silu všetkým. Pre deti má byť úctyhodnou matkou, ktorá ich vedie k poznaniu lásky a krásy, a odovzdáva im poznanie zákonitostí, do ktorých sa majú vradiť a napĺňať ich. Až keď sa stane svojimi skutkami pre ne vzorom, budú si ju aj ony ctiť a budú si vážiť jej slová.

Ako to však dosiahnuť, ako to všetko nájsť v zmätku dnešnej doby? Odkiaľ čerpať silu? Stačí len chcieť, naozaj chcieť stať sa pravou ženou, nie karikatúrou dnešnej doby. Uprime svoj zrak do výšin, tam hľadajme Silu. Nesme radostný jas vo svojom srdci. Načúvajme, čo šepká náš cit.

Nebuďme v láske sebecké, ale štedro ju rozdávajme úsmevom, radosťou a pomocou. Avšak aj v tom treba nájsť tú správnu mieru. Keď dávame svoju lásku druhému, premýšľajme, čo je preňho ozajstnou pomocou a čo by mohlo, naopak, viesť k rozmaznanosti a poľaveniu či k podpore jeho negatívnych vlastností.

Vkladajme sa do každého diela, ktoré tvoríme, úplne, a ono nám bude spätne prinášať radosť.

V každej žene sa skrýva krása – pravá krása, len ju musíme chcieť v sebe objaviť. Potom môže byť oporou a posilou pre všetkých a všetci si ju budú vážiť, ctiť a milovať.

Ženy, precitnime vo svojom vnútri a vykročme dopredu za svetlými a ušľachtilými cieľmi. Máme svoj osud i osud národa vo svojich rukách.

Zbierka prednášok pre ženy, Martina Štokrová