Konzum

Múdrosť, viera, pokora, skromnosť, úprimnosť..., to v dnešnom svete veľmi chýba. Zato konzum, ten je všade. Čo je na ňom také lákavé a očarujúce, že sa tak rozmohol a je všeobecne podporovaný?

Úspech konzumného života je v tom, že sa týka základných potrieb človeka a útočí na jeho pudy a priania. Naša osobnosť sa totiž veľmi rada prispôsobuje, najmä vtedy, keď si vie všetky výhody daného prispôsobenia dobre spočítať. Vtedy sa nechá hoci aj zapredať, častokrát zabúdajúc na akékoľvek morálne či etické hodnoty.

Konzum ponúka pocit istoty a bezpečia. Ten je však klamlivý, lebo život je vo svojej podstate neustálou zmenou, a teda aj neistotou. V každom z nás sa skrýva podvedomá túžba žiť svoj život naozaj naplno, no konzum nie je tá správna cesta. Neveríte? Ľudia, žijúci život naplno, nepijú alkohol ani neberú drogy. Nepotrebujú sa dopovať kávou či „ukľudňovať“ nikotínom. Žiť napĺňajúci život je totiž natoľko radostná vec, že si ju netreba kaziť alkoholom a ustavičným naháňaním sa za materiálnym ziskom. Alkohol potrebujú ľudia, ktorí sú na tom zle, a ktorí chcú na svoje problémy aspoň na pár hodín zabudnúť. Tento únik od života zdá sa byť absolútnou potrebou pre milióny ľudí. Presne ako konzumný štýl života a honba za peniazmi. A keďže ľudská túžba po pravom naplnení života je neuhasiteľná, no v dnešnom zmätku, vytvorenom z povrchnosti a pohodlnosti, nenachádza ten pravý smer, konzum má zelenú.

Skutočný život spočíva v objavovaní, v poznávaní neznámych svetov. Na to však treba odvahu. Keď človeku chýba, do mnohých situácií sa nepúšťa. Avšak potom toho ani veľa nezažije, keďže sa výzvam života vyhýba a skutočný zážitok vymení za ilúziu, ktorú mu ponúka konzum. Je to predsa pohodlnejšie, ľahšie a bezpečnejšie. No človek rád zabúda, že s konzumom narastá aj bezohľadnosť, egoizmus, pokrivenie charakteru a vytráca sa ľudskosť.

Konzum je falošný, podobne ako veľakrát propagované heslá: „Musíme bojovať za mier!“ Bojovať za mier? Podivné dosahovanie mieru... Ak sa pozrieme na konzum s čistou hlavou, uvedomíme si, že konzum je vlastne strach z nedostatku, ktorý prerástol v uznávaný ideál. Je to strach a nedôvera v život. Strach však plodí krutosť, vyvolanú pocitom ohrozenia, obavami a pochybnosťami o stratu svojej iluzórnej istoty a falošného bezpečia. Keby nebol konzum klamlivý, nebol by tu predsa dôvod na strach, potreba ochrany a práv. Všetci to zreteľne cítime; hlas svedomia sa ozýva, i keď sa snažíme tú prázdnotu zaplniť informáciami, prekričať hudbou, zabudnúť na ňu pri pôžitku, otupiť ju drogami, utopiť v alkohole či oklamať ilúziou televízneho sveta. Občas sa to nepodarí a potom, možno raz za rok, uspokojíme svoje svedomie prispením na nejakú charitu. A ostatní nás radi utvrdia v tom, že to, čo robíme a ako žijeme, je tá najsprávnejšia vec na svete... Veď aj oni to potrebujú počuť od nás.

Prevzaté z www.poznanie.sk