Klimatické zmeny

Nachádzame sa v období, keď každým činom rozhodujeme o ďalšom vývoji Zeme s ďalekosiahlym dopadom na celkovú kvalitu života nasledujúcich generácií. Úroveň nášho myšlienkového života a necitlivosť k potrebám životného prostredia sa začína zreteľne prejavovať aj viditeľne mnohými nečakanými živelnými pohromami. Vieme, čím sú vyvolané, a čo možno urobiť pre ich odvrátenie?

Skleníkový efekt a uhlíkový cyklus Čo je to skleníkový efekt?

Vďaka skleníkovému efektu sa v atmosfére zachytáva časť slnečnej energie, a to vyvoláva otepľovanie Zeme. Nebyť tohto efektu, teplota na Zemi by bola oveľa nižšia. Väčšina klimatológov zastáva názor, že nárast množstva skleníkových plynov, ku ktorému došlo v dôsledku činnosti človeka, umelo zvyšuje skleníkový efekt, čo vedie k zvyšovaniu celkovej teploty a narúšaniu klimatickej stability. K skleníkovým plynom patrí oxid uhličitý, ktorý sa uvoľňuje pri spaľovaní fosílnych palív a jeho množstvo narastá i vďaka masívnemu odlesňovaniu. Ďalším skleníkovým plynom je metán. Uvoľňuje sa z ryžových polí, podpovrchových skládok, vzniká pri živočíšnej výrobe a v priemysle.

Uhlíkový cyklus

Oxid uhličitý je po vodnej pare druhým najvýznamnejším plynom, spôsobujúcim skleníkový efekt. Uhlík sa milióny rokov ukladal v podobe fosílnych palív ako uhlie, ropa či zemný plyn. Uhlíkovým cyklom nazývame výmenu uhlíka medzi atmosférou, rastlinami, živočíchmi, pôdou a oceánmi. V prírode táto výmena prebieha prirodzene. Približne od konca 18. storočia sa ale množstvo oxidu uhličitého v atmosfére začalo zvyšovať. Hlavnou príčinou je spaľovanie fosílnych palív. Významnú úlohu v narušení uhlíkového cyklu zohral aj masívny výrub a vypaľovanie lesov. Do atmosféry sa tak dostalo množstvo uhlíka, ktorý bol uložený v lesoch a ich úbytkom sa narušila jeho absorpcia.

Keď človek vyrubuje stromy a spaľuje fosílne palivá, spôsobuje nárast prirodzenej hladiny uhlíka v atmosfére a zvyšuje tým skleníkový efekt. Ťažbou fosílnych palív a ich spaľovaním sa uhlík uložený v podzemí dostáva do uhlíkového cyklu. Časť tohto uhlíka pohltia stromy, rastliny, pôda a oceány. Kvôli narušenej rovnováhe v uhlíkovom cykle však väčšia časť končí v atmosfére.

Rastúce teploty

S akou veľkou klimatickou zmenou sa dokážeme vyrovnať?

Každý deň ničíme naše prirodzené klimatické podmienky tým, že využívame fosílne palivá (ropu, uhlie, plyn) na získavanie energie a na dopravu. Klimatické zmeny majú veľký dopad na náš život a očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch sa následkom ich pôsobenia zničí veľké množstvo prírodných území. Preto potrebujeme výrazne znížiť nárast skleníkových plynov. Má to zmysel z hľadiska ochrany životného prostredia i ekonomiky. Aj keby boli okamžite zastavené všetky emisie skleníkových plynov, do atmosféry sa ich už dostalo také množstvo, ktoré zvýši teplotu o 1,2 až 1,3°C. Cieľom celosvetového snaženia v boji proti klimatickým zmenám by mala byť snaha nezvýšiť celkovú priemernú teplotu o viac ako 2°C. Nárast celkových priemerných teplôt o viac ako 2°C by totiž znamenal likvidáciu množstva ekosystémov. Máme veľmi málo času, nie viac ako jedno až dve desaťročia, počas ktorých môžeme ešte zmeniť náš energetický systém, a zabrániť tak katastrofe.

Zvýšenie celkovej priemernej teploty o 2°C:

* Miliónom ľudí hrozí vo väčšej miere hlad, malária a záplavy a miliardám nedostatok pitnej vody.

* Najväčšie škody postihnú predovšetkým najchudobnejšie a rozvojové krajiny v subsaharskej Afrike, južnej Ázii, v častiach juhovýchodnej Ázie a Latinskej Ameriky.

* Hrozí roztopenie najrozsiahlejších ľadových pokrývok, ktoré bude mať počas najbližších storočí za následok vystúpenie morskej hladiny o niekoľko metrov. Ide predovšetkým o Grónsku ľadovú pokrývku (nárast o 7metrov) a Západoantarktickú ľadovú pokrývku (WAIS, nárast o 5 až 7 metrov). Rýchlosť topenia sa Grónskej ľadovej pokrývky sa neustále zvyšuje.

* Zvyšovanie hladiny oceánu ohrozuje obyvateľstvo na celom svete, predovšetkým v nižšie položených oblastiach rozvojových krajín (Bangladéš, južná Čína), ohrozené sú takisto nižšie položené ostrovné štáty kdekoľvek na svete, nehovoriac o nízko ležiacich štátoch (Belgicko, Holandsko, severozápadné Nemecko) a juhovýchodnej časti Veľkej Británie.

* Najvýznamnejšie ekosystémy od Arktídy a Antarktídy až po trópy sú v dôsledku oteplenia v ohrození. Strata lesov a živočíšnych a rastlinných druhov ovplyvní životy nás všetkých, ale ekonomické dôsledky postihnú najmä chudobné a rozvojové štáty. Posunom klimatických pásiem budú trpieť poľnohospodárske oblasti a môže dôjsť k rozšíreniu chorôb.

Topiace sa ľadovce – stúpajúce moria... Arktída

Arktída bez ľadu: polárne medvede, mrože a niektoré druhy tuleňov a morských vtákov vo voľnej prírode vyhynú. Soby prídu o potravu. V dôsledku roztopenia veľkého množstva snehu a ľadu hrozí zvýšenie morskej hladiny s katastrofálnymi následkami.

Vplyv otepľujúcej sa Arktídy: Posúdenie vplyvu arktických klimatických podmienok je výsledkom štvorročnej práce troch stoviek vedcov a zahŕňa naše poznatky o dopadoch zmien arktického podnebia.

Arktída sa otepľuje oveľa rýchlejšie, ako sme si mysleli; takmer dvojnásobne rýchlejšie ako ostatné časti sveta. Nemizne len polárna ľadová čiapka, ale roztápa sa i masívna ľadová pokrývka Grónska. Následkom jej úplného roztopenia sa zvýši hladina mora až o sedem metrov, zmiznú ostrovné národy a budú zatopené pobrežné mestá na celom svete. Pokiaľ nezastavíme klimatické zmeny, budeme musieť zmeniť mapu sveta.

Antarktída

Nové znepokojujúce správy o oddeľovaní sa ľadových más od západoantarktickej ľadovej pokrývky ukazujú na spojitosť s otepľovaním oceánov. Ak bude nárast teploty pokračovať, jej rozpad pravdepodobne zvýši celkovú hladinu mora o ďalších päť až sedem metrov!

Správa Greenpeace o oddelení sa obrovskej masy ľadu z ľadovca Larsen B vo východnej časti antarktického polostrova upozornila na globálne dopady nárastu skleníkových plynov v atmosfére. Išlo len o plávajúce ľadové pole, ktoré neovplyvnilo výšku hladiny mora, no potvrdilo to, že rozpad ľadovcov je realitou.

Topiace sa ľadovce

Podobne ako polárny ľad sa roztápajú aj ľadovce svetových pohorí – od Aljašky až po Alpy, od Himalájí až po Patagóniu, od Koloráda až po Kilimandžáro – a to vďaka otepľovaniu počas posledných desaťročí. Tieto ľadovce sú často základom miestnych vodných zdrojov. Ich zmiznutie zničí poľnohospodárstvo a spôsobí suchá.

Efekt spätnej väzby

Globálne otepľovanie naštartovalo mnohé procesy. Niektoré fungujú ako kladná spätná väzba, čo znamená, že otepľovanie ešte urýchľujú. Iné ho, naopak, spomaľujú. Zmenšovanie snehovej a ľadovej pokrývky znamená, že krajina vystavená slnečnému žiareniu absorbuje viac tepla, a urýchli tak ďalšie otepľovanie.

1. Svetlá farba ľadu účinne odráža naspäť slnečnú energiu.

2. Krajina bez ľadovej pokrývky je tmavšia, a tak absorbuje viac slnečnej energie.

3. Po roztopení ľadu je väčšia plocha krajiny vystavená slnečnému žiareniu. Krajina absorbuje viac tepla, a tým sa roztopí ešte väčšie množstvo ľadu.

4. Hrúbka topiacich sa ľadovcov sa zmenšuje, a tak sa na nich ťažšie vytvára nový ľad.

Extrémne výkyvy počasia Víchrice a záplavy

V osemdesiatych rokoch minulého storočia zahynulo v dôsledku nepriaznivého počasia (víchrice, záplavy a suchá) viac ako 700 tisíc ľudí. V deväťdesiatych rokoch sa globálne prírodné katastrofy vyskytovali ešte častejšie. Spomedzi rôznych druhov prírodných katastrof sú najzničujúcejšie záplavy, tropické víchrice, suchá a zemetrasenia. Z miliónov obetí týchto katastrof sa stali bezdomovci. Katastrofy priniesli ľuďom choroby, ťažké ekonomické straty a osobné tragédie. Je čoraz viac dôkazov, že práve v dôsledku klimatických zmien stúpa množstvo silných víchríc. V roku 2004 najzničujúcejšie štyri tajfúny, ktoré po sebe nasledovali v rozpätí troch týždňov, zabili na Filipínach viac ako 2 000 ľudí.

Európa

Víchrice v Európe (ako napr. hurikán Lothar v decembri 1999) dosiahli rýchlosť vetra viac ako 215 km/h. Hurikán sa prehnal Francúzskom, Švajčiarskom a Nemeckom a zabil 80 ľudí. Zničil obrovské plochy lesov, vyvrátil stĺpy vysokého napätia a zdemoloval množstvo domov. Straty na majetku dosiahli výšku 9 miliárd dolárov.

Mierne zimy, keď namiesto sneženia prší, zvyšujú v Európe pravdepodobnosť záplav. Počet záplav na európskych riekach ako Rýn, Dunaj a Labe sa výrazne zvyšuje.

Ázia

V lete 2004 sa dve tretiny Bangladéša spolu s veľkou časťou indického Assamu a Biháru ocitli pod vodou. Katastrofa postihla viac ako 50 miliónov ľudí (desiatky tisíc z nich trpeli v dôsledku kontaminácie pitnej vody splaškami vážnymi chorobami). Podobne zničujúce záplavy sa vyskytli len 6 rokov predtým, v roku 1998. Hlavná úroda ryže, ktorá sa zberá počas monzúnového obdobia, bola úplne zničená.

Amerika

Nápory víchric a vysoké prílivy: Stúpajúca hladina mora a veterné smršte pôsobia zničujúco najmä na nízko položené tichomorské ostrovy, kde ľudia žijú len meter až dva nad hladinou mora.

Kto je za to zodpovedný?

Až doteraz bolo veľmi ťažké povedať, že nejaký extrémny prejav počasia bol spôsobený klimatickými zmenami a museli sme sa spoľahnúť na štatistické odchýlky od historických rekordov. No vedci z Hadleyho centra a Oxfordskej univerzity vo Veľkej Británii vo svojom nedávno prezentovanom výskume dokázali, že vlna horúčav, ktorá Európou prebehla v lete 2003, a počas ktorej zomreli desiatky tisíc ľudí, bola na viac než 50 % spôsobená klimatickými zmenami, ktoré vyvolal človek. Podľa ich predpovede sa v polovici tohto storočia stanú podobne horúce letá bežnými.

Čas na urýchlenú premenu človeka dávno nastal a kto nechce byť príčinou ďalších živelných katastrof, mal by si to do dôsledkov uvedomiť. Každá premena sa však rodí v cite a myšlienkach, ktorých moc zatiaľ mnohí podceňujú. Keď však vedecké kruhy uznajú, že na súčasnom stave Zeme sa podieľa práve nezvládnutá sila ľudských myšlienok, iste sa urobí viac pre ich zušľachtenie. Nebude však dovtedy neskoro?

Prevzaté z www.greenpeace.org