Čas posledných rozhodnutí

Každý človek iste aspoň raz v živote cestoval vlakom po železničných koľajniciach, a preto nám práve táto skúsenosť môže poslúžiť ako mimoriadne výstižný príklad nášho osobného putovania Stvorením po tzv. železných dráhach jeho Zákonitostí.

Princíp fungovania prepravy po železnici je nasledovný: Vlaky sa presúvajú po oceľových koľajniciach presne vytýčenou trasou, na ktorej sa nachádzajú určité uzlové body, umožňujúce zmenu smeru, nazývané výhybky. Po ich „prekročení“ pokračuje vlak ďalej svojou vybranou dráhou a možnosť zmeniť smer sa naskytne až na ďalšej najbližšej výhybke.

Na podobnom princípe je založená aj naša životná cesta. Taktiež sa na nej pohybujeme po presne vytýčených oceľových koľajach Zákonitostí, na ktorých sa vždy v pravidelných vzdialenostiach nachádzajú i spomínané uzlové body, umožňujúce prípadnú zmenu smeru životnej cesry. A týmito bodmi sú naše rozhodnutia, vyplývajúce zo slobodnej vôle.

Môžeme ich rozdeliť na správne a nesprávne či, presnejšie povedané, na pomáhajúce a zničujúce. Akonáhle však nejaké rozhodnutie urobíme, určili sme tým vlaku nášho života smer, ktorým bude musieť neodvratne ísť určitý čas, samozrejme, s možnosťou zmeny smeru na najbližšej „výhybke“.

Ak sme sa teda vybrali nesprávnym smerom, potom či chceme, alebo nechceme, určitý čas jednoducho touto cestou musíme ísť a bolestivo prežívať neblahé dôsledky nášho nesprávneho rozhodnutia, čo má za následok, že na najbližšej „výhybke“, teda pri najbližšom rozhodovaní, si už určite dáme omnoho väčší pozor na to, ktorým z ponúkaných smerov sa vyberieme.

Takto jednoducho funguje škola života, ktorej úlohou je osobné zdokonaľovanie každého človeka prostredníctvom prežívania dôsledkov jeho vlastných rozhodnutí.

Ale, žiaľ, povrchná ľahkomyseľnosť ľudí, ktorí, ako sa zdá, si svoju zodpovednosť za svoje rozhodnutia neuvedomujú, pokiaľ nie je v rozpore so zákonmi štátu, je priam neuveriteľná. Ak totiž práve neprežívajú utrpenie na svojej ceste, neuvedomujú si, že ich môže postretnúť v najbližšom období a čas pokoja im bol ponechaný len na dobrovoľné precitnutie a následnú zmenu smeru cesty, nie na to, aby ho premárnili.

Takýmto spôsobom sa vyvíja život na Zemi už niekoľko storočí, akoby na cestách železných dráh Zákonov Stvorenia nebola presne stanovená definitívna a posledná možnosť vlastnej premeny každého jednotlivca. Je to však len vina ľudí, že nič z toho nevnímajú, ani napriek predchádzajúcim upozorneniam a varovaniam prorokov.

Všetko prebehne tak isto, ako to prebiehalo doteraz, len s tým rozdielom, že trasa, na ktorú sa po svojom poslednom rozhodnutí vydáme, už nebude mať žiadne „výhybky“. Po oceľových koľajach Zákonov Stvorenia bude musieť tentokrát dôjsť náš vlak až na koniec dobrovoľne vybranej dráhy.

Kto si vyberie správne a priblíži sa aj napriek pozemským ťažkostiam k poznaniu Pravdy, ten sa napokon povezie krajinou, v ktorej sa bude čoraz viac rozjasňovať a kde bude všetko rozkvitať. Povezie sa k otvorenej bráne ušľachtilého života na Zemi a vo Stvorení. Prejde ňou a potom bude smerovať stále vyššie, k čoraz väčšej dokonalosti a nádhere, letiac v ústrety najvyššiemu daru – k výsade smieť žiť večne. Večne a radostne bude môcť potom spolupôsobiť na rozvoji a pozdvihovaní tohto Stvorenia.

Čo sa však stane s človekom, ktorý si vyberie smer cesty, vedúci k egoizmu? Jeho vlak sa bude nezadržateľne rútiť krajinou, kde bude zosilnievať pocit strachu a nebezpečenstva. Zmietaný zdesením začne potom úpenlivo prosiť o milosť ďalšieho rozhodnutia, ktorá mu však, žiaľ, už nebude môcť byť darovaná. A jeho vlak života pôjde ďalej a ďalej, neodvratne až do cieľovej stanice, ktorou je... definitívny náraz, totožný s tzv. vymazaním ľudského ducha z knihy života! A hoci to znie veľmi tvrdo, v nijakom prípade nemožno hovoriť o treste, pretože ide len o dôsledok nesprávneho využitia daru slobodnej vôle.

Čas posledných rozhodnutí! Veľká, jedinečná a neopakovateľná chvíľa v bytí každého z nás. Správne definitívne rozhodnutie však nie je len jednorazovým aktom ľudskej vôle, ale je totožné s dlhodobým a celkovým priklonením sa človeka k hodnotám, ktoré uprednostňoval.. Voľba je do posledného okamihu iba na nás.

Milan Šupa