Božia Milosť

Postupne, ako to už v náboženstve ľudí býva, pojem Božia Milosť takisto stratil svoj pravý význam a mylne sa zamieňa so zmäkčilosťou. Podľa učenia mnohých náboženstiev vraj Boh človeku odpustí všetko – stačí, keď oľutuje svoje hriechy, vyspovedá sa a vykoná skutok zmeny. Ako však také oľutovanie hriechov vyzerá v praxi? Človek pár minút rozmýšľa, ľutuje svoje činy, a tým považuje vec za skončenú. V najlepšom prípade za účelom vyrovnania skutočne aj niečo zmení, avšak takmer vždy iba formálne, navonok, akoby z obchodných pohnútok. Dôkazom toho, že takáto zmena nie je dostatočná, je neustále opakovanie starých chýb znovu a znovu. Skutočná zmena sa totiž musí odohrať v duši človeka, nie v myšlienkach. Nie je naozaj naivné domnievať sa, že pár minút rozmýšľania v podobe výčitiek svedomia stačí na opätovné získanie stratenej harmónie? Veď takýto postoj úplne popiera Božiu Spravodlivosť a spochybňuje Božie Zákony. Podľa zákona spätného pôsobenia sa všetko – dobré či zlé – človeku mnohonásobne vráti. Nič nemôže byť odpustené – ani ten najmenší prehrešok. Božie Zákony sú nemenné a neexistuje žiadna výnimka. Zákon spätného účinku platí pre každého a nedá sa mu vyhnúť. Spätné účinky zlých činov však môžu byť zmiernené.

Aby sme mohli správne pochopiť obrovský dar, ktorým Božia Milosť je, musíme si uvedomiť nasledujúci Boží Zákon. Podľa neho môžu na seba pôsobiť iba sily rovnakého druhu, pričom rôznorodé sa budú navzájom míňať. Tak ako v hmotnom svete nevyvŕtate dieru do vody či údermi kladiva nezdeformujete vzduch, pretože tieto veci sú rozdielnej podstaty, rovnako minú človeka účinky vibrácie iného druhu. Pokiaľ je človek pyšný, vypočítavý, sebecký, škodoradostný alebo uňho prevládajú iné temné vlastnosti, rovnako temne bude vyžarovať aj jeho duševné telo. Naopak človek, ktorý je štedrý, priateľský, šľachetný a dobroprajný, bude vyžarovať jasnejšie. Keby sa takto rozdielni ľudia stretli, asi by tak ľahko nenašli spoločnú reč – preto sa každý stretáva so seberovnými. Predpokladajme, že kedysi dávno obaja spôsobili niekomu vážne poškodenie zdravia. Jeden z nich si neskôr uvedomil, čo spôsobil, a zmenil sa; ten druhý však nie. Čo myslíte, ako bude vyzerať spätný účinok skutku takto vnútorne rozdielnych ľudí? Samozrejme, bezohľadnosť je temná vibrácia, a pri spätnom účinku treba rátať aj s tým, čo ňou človek spôsobil. Okrem bolesti, obmedzenia či posmechu v živote postihnutého treba rátať aj so zníženými možnosťami detí postihnutého, ktoré sa nemohli vyvíjať tak, ako keby bol dotyčný človek zdravý. Dôsledok činu prinesie vždy väčšiu úrodu, podobne ako keď zasejete semienko a vyrastie strom. A aké semienka sejete svojimi myšlienkami, slovami a skutkami, takú úrodu môžete očakávať. Pokiaľ sa teda temná vibrácia oprie do rovnorodého prostredia, ktorým je v tomto prípade temne vyžarujúci človek, účinok bude obrovský a dotyčný môže skončiť aj na invalidnom vozíčku. Žiaľ, pokiaľ si nedokázal uvedomiť, že svojím správaním ublížil, a spôsobil tým obrovské utrpenie poškodenému a jeho rodine, a vo svojej bezohľadnosti voči iným pokračuje, musí túto situáciu prežiť na vlastnej koži.

A aké účinky bude mať spätne sa vracajúca temná vibrácia na človeka, ktorý sa zmenil a vyžaruje už svetlo? Temná vibrácia spôsobená bezohľadnosťou sa k svetlému človeku vráti rovnako, ako k človeku vnútorne nezmenenému, avšak preto, že v tomto svetlom človeku nenájde nič rovnorodé, nebude sa môcť doňho oprieť s plnou silou. Tento vnútorne zmenený svetlý človek obíde naprázdno, alebo sa mu vráti jeho čin iba symbolicky a napríklad mu niekto stúpi na nohu.

Takto funguje Božia Milosť v praxi. Teda aj ten najväčší hriešnik môže vykročiť ku Svetlu bez toho, aby sa musel obávať, že ho rozdrvia spätné účinky jeho minulých činov (hovorí sa tomu aj karma).

Avšak pozor: tak ako na jednej strane zákon príťažlivosti rovnorodého pomáha človeku v odčinení dôsledkov jeho nesprávnych činov, tak funguje aj opačným smerom. Ak človek klesne a jeho duchovné telo stemnie a oťažie, zabráni tak preniknutiu a účinkom dobrých činov, ktoré kedysi vykonal. Spätné pôsobenie jeho dobrých činov sa tak minie účinku, podobne ako nezasiahnu človeka účinky jeho zlých činov, pokiaľ sa už zmenil a vyžaruje svetlejšie.

Zákon rovnorodosti nás teda vedie k životu v prítomnosti a Božia Milosť je nám daná ako obrovská pomoc na našej ceste smerom k Svetlu. Nejde o to, čo bolo; záleží len na tom, ako sa správame teraz. To, akí sme a ako žiarime, sa nedá predstierať alebo získať inak, ako poctivou prácou na sebe.

Medzi nami a Svetlom nestoja ako prekážka naše minulé, hoci aj tie najhoršie prestúpenia Božích prikázaní, ale náš nezáujem vydať sa na cestu za Svetlom. Teda cesta za Svetlom je otvorená pre každého, kto má záujem. Božia Milosť mu bude pri tom pomáhať.

Prevzaté z www.poznanie.sk